Posledné, čo si pamätám bolo ako sa na mňa Voldemort pozeral a potom mám okno. Bolo to sotva päť sekúnd no aj tak mi to bolo veľmi nepríjemné. Neviem, komu by to príjemné bolo, keď sa na vás pozerá ten najhorší, najdebilnejší, najkrutejší atď čarodejník.

Prebrala som sa na ošetrovni v Rokforte. Opäť. Netušila som sa ako som sa tam ocitla ani čo sa stalo potom. Vedela som, že to vtedy nebol len zlý pocit. Nabudúce určite dám na svoju intuíciu.

Poobzerala som sa po miestnosti, či tam niekto ešte je. No bola som sama. Aké......neobyčajné. Chcela som sa trochu posadiť, no nejako mi to nešlo. K tomu ma príšerné bolela hlava. Nemohla som urobiť nič. Znova. A tak som len čakala, kedy niekto dôjde.

O pár minút ku mne zavítala madam Pomfreyová. "Už si hore." Povedala, akoby som to sama nevedela a snívalo sa mi. "Bolí ťa niečo?" Spýtala sa ma ešte.

"Áno, hlava. A je mi nanič" Odpovedala som jej. Fakt mi bolo úplne na prd.

"Na, toto vypi!" Podala mi nejaký elixír. Ovoňala som ho a poviem vám tajomstvo. Smrdel.

"Čo to je?" Spýtala som sa a na mojej tvári bola jasne videná nechuť.

"Proti bolesti hlavy. Bude ti lepšie." Odpovedala mi. No keď myslí.

"Môžem sa spýtať?" Skúsila som.

"Počúvam."

"Ako dlho som bola mimo tentoraz a kedy má pustite?" Povedala som, skôr opýtala ako človek bez štípky citu.

"Pár hodín. A pustíme ťa zajtra k večeru. Na vypi ešte toto. Životabudič." Povedala a urobila som to isté čo aj s predošlým elixírom. Chutil ešte horšie ako voňal.

"Mohli by ste mi zavolať Harryho Pottera prosím. Je to súrne." Povedala som. Musela som sa z ním trochu porozprávať. Po chvíľkovom prehovárani nakoniec súhlasila a onedlho došiel za mnou Harry. Prišiel k mojej posteli a sadol si na kraj. Vedela som čo sa ho chcem spýtať, no v ten moment som stratila slov. Spomenula som sa čo sa tam odohralo a nevedela som zrazu čo povedať.

"Je mi to strašne ľúto Harry. To so Siriusom. Mohla som niečo..." Začala som hovoriť no skočil mi do reči.

"Nemohla si nič robiť Elya." Povedal. Bolo mi to strašne ľúto. Znova nastalo chvíľkové ticho, ktoré som však neskôr prerušila.

"Môžem sa niečo opýtať Harry?" Opýtala som sa ho a on prikývol. Tak som spustila. Nebudeme strácať čas. "Čo sa dialo potom... ďalej?"

"No. Zjavil sa tam....Voldemort...keď si ťa všimol..si ťa prezrel a potom si sa zošúchla na zem. No a potom sa tam zjavil Dombledore a...."

"Nemusíš pokračovať, keď nechceš." Povedala som. Videla som to na ňom. "Len by si mi mohol povedať s kadiaľ sa mi na tvári zjavil tento škrabsnec." Ukázala som si na práve líco, kde som mala škrabanec, ktorý dosť štípal. A zasmiala som sa. Vlastne, keď sa na to tak pozrem, celá tá situácia bola smiešna. Až na to so Siriusom. Heh.

"Ani neviem Ely." Priznal sa. "Už pôjdem. Mala by si si oddýchnuť." Dodal a objala som ho.

"Harry? Myslíš, že....no...bude vojna?" Opýtala som sa ho ešte.

"Asi." Povedal jednoslovnú odpoveď.

"Je mi to naozaj ľúto Harry." Povedala som a on sa na mňa letmo usmial. Potom odišiel a ja som znova osamotnela. Zavrela som oči a nakoniec aj zaspala.

Zobudila som sa až na ďalší deň na obed. Dobrý spánok som si dopriala, veru tak. Okolo večera má pustia. Nemienim tu zostať ďalší deň. Ostalá polovička dňa ubehla prekvapivo rýchlo a mňa pustili naspäť do klubovne. Pozajtra odchádzame domov.

Prišla som do klubovne, kde som hneď zazrela Lucy, Draca ešte aj s tou jeho blbou bandou. Dobre Blaise a Theodor Nott sa dali zniesť, ale tamtí ostatní no...nie, ďakujem.

"Pre Merlina Elya! Pekne mi teraz vysvetli, normálne vysvetli, kde si bola aj s ostatnými. Vieš ako som sa o teba bála?" zvrieskla na mňa Lucy hneď ako som prišila a všimla si ma. No nakoniec ma objala. Prišla som k nim a sadla si na sedačku vedľa Draca. Dala som mu rýchlu pusu a usadila sa v jeho objatí. Joj Ronyn ksicht stál za to. No rozpovedala som im všetko. Od toho rozhovoru s Lunou až po zobudení sa na ošetrovni. Aj o tom proroctvu som im povedala no nie to čo v ňom bolo. Keď som dohovorila ostali v menšom šoku. Teda aspoň tí, ktorí počúvali. Prvá sa spamätala Lucy.

"Mohla si zomrieť!" oznámila, akoby to vôbec nikomu nedošlo.

"Viem," povedala som. "Bolo to... hrozné," Dodala som.

"Jak si došla k tomu na líci?" spýtal sa Blaise. Mykla som plecami že neviem.

"Nechceš nám aj povedať čo bolo v tom proroctve?" Vyzvedal Draco. Tak som im to nakoniec povedala. Naozaj som sa začínala báť budúcnosti. Dá sa nejako ovplyvniť?

Sedeli sme tam hodný čas, keď sa pobrali do svojich izieb spať. Veru, veľmi sa mi nechcelo, ale to už je o inom. Lucy odišla prvá. Vraj cez noc oka nezavrela. Potom odišli z partie aj Pansy s Rony, ktoré boli všade. A nakoniec odišli aj všetci chalani okrem Draca. Takže, som tam ostala ja s Dracom a nejaké malé zvedavé prváčky. Bola som o neho opretá, hlavu som mala položenú na jeho rameni a rozprávali sme sa. Zajtrajšok je posledný deň z keď sme spolu. Možno sa cez prázdniny uvidíme, čo ja viem.

Budem mať celkom zaujímavé prázdniny. Budem pátrať po svojom biologickom fotrikovi. Chcem ho spoznať. Chcem vedieť aký je a toto všetko okolo neho. Možno, keby ma videl, začal by sa o mňa aj zaujímať.

Nechcelo sa mi nikam presúvať, tak som Dracovi navrhla, že čo neostaneme spať tu na gauči. Nechcelo sa mi spať samej, po tom na ministerstve. Už na ošetrovni to bolo celkom zle na mňa. Bolo mi už jedno, čo si pomyslia, keď nás ráno takto nájdu. Chcela som proste spinkať. Draco súhlasil, a tak sme sa uvelebili na sedačke. Ešte sme sa nejakú hodnú chvíľu rozprávali, pri čom sa mi pohrával z vlasmi, no potom som v jeho náručí zaspala. A on asi tiež. Ehm ehm vôbec nebolo pred treťou ráno ehm ehm nieee.

Ráno, keď som sa zobudila privítal ma Dracov sladký úsmev. "Dobre ráno, princezná," pozdravil a ja som sa naňho len usmiala. Dal mi jeden bozk na čelo a cítila som sa ako najspokojnejší človek na planéte. Akosi som si zvykla spť na tej sedačke. Až dvakrát som na nej spala. A nie sama.

"Koľko je hodín?" spýtala som sa a pozrela sa na hodiny. "Len toľko?! Ja chcem ešte spať," predniesla som unavene a zababušila sa hlbšie do deky, ktorá neviem ako sa tam vzala.

"Hádam si nenecháš ujsť raňajky?" spýtal sa s uškrnom. Mal pravdu. Raňajky si nenechám ujsť.

"Fajn. Idem sa prezliecť a dať si sprchu. No skôr naopak ale chápeme sa. Počkaj ma hej. Možno sa pridá aj Lucy. No proste čakaj." Povedala som a vymotala s deky a jeho objatia. Tak dobre sa mi pri ňom spalo heh. Čo keby?....nič nič. Na nič nemyslím.

Zišla som si dať sprchu do izby, kde Lucy ešte ležala v posteli. Ale nespala už. Nič nehovorila. Chvála Merlinovi. A tak som si zašla dať sprchu. Po sprche som sa navliekla do obtiahnutých čiernych legín, ktoré mimochodom pekne tvarovali postavu a do čierneho crop-topu. Na vrch som si prehodila hábit a už spoločne z Lucy sme odišli preč z izby. Potom sme sa ja, Lucy a Draco vybrali na raňajky, kde si k nám prekvapivo sadla aj Kiara. Ktorá má zasa spovedala čo sa dialo na ministerstve, aj keď to už určite počula od niekoho, kto tam bol.

Polku dňa sme strávili na školských pozemkoch, konkrétne pri jazere. Boli sme tam taká skupinka ako včera večer. Hrali sme fľašu s ohnivou whisky, no tak, že kto nesplní úlohu, alebo neodpovie, pije.

Poobedie sa naša skupinka rozdelia a išla som navštíviť chrabromilčanov. Rozprávali sme sa a tak. Z Harrym veľmi do reči nebolo no potreboval spoločnosť.

Okolo štvrtej večer som odišla naspäť do slizolinskej klubovne, kde sa naša skupinka, z ktorej tretinu nemusím, znova spojila. Hrali sme rachotiacu sedmu. Bola to aj celkom sranda keď sa to tak vezme.

Na noc sme zavolali k nam na izbu prespať Kiaru. Nikto sa to nemusí dozvedieť heh. Preberali sme rôzne klebety, čo preberali všetci. Veď viete ako mi dievčatá. Potom sme samozrejme chytili záchvat smiechu ehm ehm dvadsať minútový ehm ehm. Potom sme znova preberali prázdniny s potom sme zaspali.

Ďalšie ráno prebehlo rýchlo. Najedli sme sa a o pár hiy sme už kráčali s kuframi na stanicu, a ide sa domov. Ďalší rok za nami. Teda to bol ale rok. Hm čo sa všetko stihlo udiať. No to radšej ani nebudem počítať.

Vo vlaku sme našli voľné kúpe a sadli sme si doňho opäť ako naša patria. Teda nebola tam Pansy ani Rony. Konečne ich nebudem musieť počúvať. Teda aspoň Rony, Pansy sa dá znieť. Sedeli sme na ceste na ďalšie letné prázdniny.
_________________________________