Keď som si myslela, že už naozaj situácia, nemôže byť horšia zazrela som tam aj Draca. Vystrašene som sa naňho zadívala........

Zadívala som sa naňho a nič nevnímala. Ostala som ako v nejakom tranze. Umbrigka niečo vravela a mne to bolo jedno. Ja som mala v hlave len jedno. Prúser. Heh. Budem mať čo vysvetľovať. Toto už naozaj nemôže byť horšie.

Rozpamätala som sa, až keď mi Harry zaluskal pred očami. LUSK LUSK. Pokrútila som hlavou a na povel som opustila miestnosť. Harryho dakam Umbrigka odviedla a nám ostatným  prikázala rozísť sa do naších klubovni. S Lucy sme šli vedľa seba, čo najrýchlejšie ako sa dalo. Ani sme nič nevraveli, len sme uháňali pred zvyškom slizolinčanou do klubovne. No keby to bolo také jednoduché, život by bol príliš lahučký. Pokrikovali po nás, že sme zradili fakultu a toto a tamto bla bla bla. Kecy, ktoré nikoho nezaujímajú. Jedným slovom. 

Idioti.

Alebo...

Blbci.

Alebo...

Hlupáci.

Alebo...

Imbecilovia.

Alebo...

Retardi.

Alebo...

Somári.

A všetky ďalšie synonymá....chápeme sa všetci. Niektorým sa ušiel môj nádherný prostredník rovno pred ich ksichtíkom.

Po ceste mi v hlave prúdili všelijaké výhovorky a nejaké uveriteľné príbehy, čo poviem Dracovi. Vedela som, že ma ten rozhovor neminie. A buď sa na mňa naštve a pohádame sa, alebo to jeho tupá hlavička pochopí a všetko bude v najlepšom poriadku. Teda, čo sa veci týka v poriadku. Už, už sme boli pri klubovni, možno tri- štyri zatáčky, keď ma niektooo chytil za predlaktie a otočil ma. Lucy zastavila automaticky so mnou. Pozrela som sa do tých šedých-burkových očí, ktoré nepatrili nikomu inému než Dracovi. Ajajaj. Vlastne, keď sa to dá tak povedať zdrhala som aj pred ním. Ehm ehm....Hlavne pred ním.

"Môžeš na slovíčko?" Opýtal menovaný takým...Ehmmmm neviem popísať hlasom. Odvrátila som od neho zrak a zadívala sa na Lucy.

"Ehmm e-e a-a e-u i-a a-e-i-u-o a ááá. Jáá." Nevedela som sa vykoktať. Lucy do mňa nenápadne šťuchla a trošičku som sa spamätala heh. "Teraz? Tu? Nemôžem ponáhľam sa."

Merlin Elya na nič viac si sa nezdohadla? Ale ideš tu zo seba robiť kokotnú?

A čo ty zasa chceš?

Dlho sme sa nerozprávali však? Naposledy pred dvoma mesiacmi?

Čo chceš ešte raz sa ťa pýtam. Teraz sa naozaj nehodí, aby si za ozýval/a. Ani neviem aké pohlavie si.

Oprava. Pýtaš sa samej seba. A čo chcem? Nekoktaj! Koktáš, akoby si sa práve dozvedela, že Voldy je tvoj fotrík. 

Drbe ti???!

Nezabúdaj....Ja som ty...tvoj hlások...takže drbká tebe. A to bol príklad tupá hlava.

Dobre mlč. Potrebujem...teda nepotrebujem ale chápeš...sa s tunak s týmto človekom predomnou porozprávať.

Fajn

A už bolo ticho. Teda nie tak celkom. 

"No nie počúvaj. Jasné, že teraz El a tu." Odpovedal Draco na moju otázku. Nasuho som pregĺgla a pozrela sa znova na Lucy. Toto nedopadne dobre.

"Emmm dobre(?)" Súhlasila som. Aj, keď som súhlasiť veľmi nechcela, musela som, aby sme sa nerozhádali. Merlin to by bolo. Z jedným človekom sa udobrím a z druhým sa rozhádam.

"Osamote!" Zdôraznil dosť na hlas. Pozrela som znova na Lucy a pohľadom jej pokynula, aby šla ďalej a nechala nás osamote. Mala som pocit, že sme sa s Dracom poslednú dobu odcudzili. Nerozprávali sme sa toľko, koľko predtým. Prešli sme trošku ďalej, aby ostatný nenačúvali. 

"Povieš mi prečo si mi to nepovedala.?" Spýtal sa.

"Noo vieš.....To je komplikované. Ty si mi tiež ehm niečo nepovedal." Odvetila som mu pokojne, čo sa o ňom povedať nedalo.

"To je úplne niečo iné! Klamala si mi!!" Povedal z dosť zvýšeným hlasom.

"Aj toto je niečo iné." Odvrkla som sa mu. Uznávam...hádam sa rada...ale nie s ľuďmi, na ktorých mi záleží.

"Keď si dobre spomínam, asi tak pred týždňom si mi vravela, že mi nič netajíš. Keď si vôbec spomínaš." 

"Áno Draco povedala som to, ale povedala som aj to, že, keby ti niečo tajím, tak mám na to dôvod."

"Hm a aký si mala dôvod teraz?" Spýtal sa a ja som mu neodpovedala. Mlčala som. Pravda mohla som mu to povedať. Len som nevedela ako, a bála som sa ako zareaguje.

"Tak hovor!" Zvrieskol na mňa. Dobré ma právo sa na mňa hnevať, ale vrešťať po mne naozaj nemusí. Nemám rada, keď niekto po mne vreští. Trochu sa mi zaleskli slzičky v očiach. On si toho očividne všimol. Vravela som, nemám rada keď niekto po mne vreští. 

"Toto nemá zmysel. Vrešťať si choď po niekom inom, nie po mne." Predniesla som a zvrtla sa na päte a odišla. No nedošla som ďaleko lebo ma dobehol a objal ma zo zadu a musela som zastať

"Prepáč...Nechcel som." Jasné..nechcel ale urobil.

"Nepovedala som ti to, lebo som si myslela, že sa budeš štvať. Vadí ti už len to, že sa s Harrym rozprávam." Povedala som a otočila sa mu v náruči tvarom k nemu.

"Mám pocit Draco...." Pokračovala som. "Že sme sa poslednú dobu nejako odcudzili. Nerozprávame sa tak ako kedysi." Povedala som trošku smutne.

"Fakt si to myslíš?" Opýtal sa a ja mu len nemo prikývla. Dal mi pusu do vlasov a ja som si oprela hlavu o jeho hruď. 

"Že si budeme hovoriť všetko? Dobré aj zlé?" Opýtala som sa so sklonenou hlavou. On mi ju zobral medzi ukazovák a prostredník a zdvihol tak, aby som mala priamy výhľad do jeho očí.

"Keď si to želáš princezná." Povedal a pobozkal ma.

***

 Riaditeľ Dumbledore odišiel zo školy. Neviem na ako dlho no čo viem je to, že akurát teraz sa začalo pravé peklo. Umbrigová začala riadiť celý Rokfort. Nie ako pred tým. Ešte horšie. Jednoducho čisté peklo. Neverila som, že môže existovať tak, príšerný človek ako je ona. Stará ropucha ružová. Príšerný človek je. 

Hrad vyzeral príšerne. Skoro všetky obrazy sa zvesili a ostali holé steny. Vtedy to vyzeralo útulne a teraz? Katastrofa. Akoby ste prišli do nejakého atómového úkrytu.

Nás samozrejme, čo sme boli v DA, ktorá sa pochopiteľne rozpadla sme mali trest. Nič príjemné poviem vám. Ruka mi šla asi odpadnúť ako ma bolela. Mala som naozaj nervy a chcela som na ňu zaslať Avadu....alebo aspoň crucio....no nemohla som. Komu by taký človek chýbal? Dobre že nedá celý hrad vymaľovať na ružovo.... To by som neprežila. V tom momente by som s tamade odchádzala.

Nedalo sa to tam vydržať. O pár dní mali byť skúšky a ja som väčšinu dňa strávila v knižnici učením sa. Keď tie skúšky prejdem tak to bude úspech, pretože ako vždy učenie som zanedbávala. A na hodinách nám toho dávali naschvál viac.

S Dracom som trávila čas najdlhšie. Lucy bola tiež často k Jamesom a tak som bola s Dracom. Samozrejme, keď sa dalo trávila som čas aj s Lucy a Kiarou a Harrym. Bola som s toho naozaj v strese a Umbrigkine šéfovania mi v tom naozaj nepomáhalo.

Mala som dosť svojích problémov. Stále som neprišla, prečo sa dokážem tak rýchlo naštvať a neustále som po tom pátrala. Nestávalo sa mi to často. No čo bolo zaujímavejšie bolo to, že keď už som zúrila, moje oči nadobudli svietiaci odtieň. Bola som prekvapená, že popri tom učení stíham aj hľadať informácie. Zatiahla som do toho aj Lucy a Kiaru. A aj Draca. Harryho som poprosila, že keby náhodou niečo vedel, aby mi dal vedieť. Všetci mali svoje problémy no aj tak sa mi snažili pomôcť. Chcela som to vedieť len z jedného dôvodu. Nikdy sa mi to nestávalo. Bola som výbušná ale nie takto.

Ľudia mi dokonca vraveli, že sa na niekoho celkom dosť podobám no nevedeli na koho, čo má znepokojovalo.

Školský rok sa už pomaly končil a cez prázdniny som mala veľké plány. Chcela som vedieť čo najviac o svojom biologickom otcovi. Chcela som ho spoznať. (Keby tak som vtedy vedela čo to vravím. No o tom neskôr.) Možno keby ma videl prejavil aj záujem. Potrebujem sa o ňom dozvedieť čo najviac, aj keby som to mala z rodičov ťahať. Kľudne by som ich prinútila ísť aj do Francúzska za tou divnou tetkou z obchodu. A chcela som vedieť ako sa volá moja mama a otec. No a taktiež som by som sa chcela pokúsiť zistiť čo to so mnou je posledné mesiace.

Neostáva nič iné len pátrať.

Aloha.

Dnes k tomuto popisu nedám nič zaujy len to že ďakujem za každé prečítanie a Vote a koment. A určite zanechaj komentik s votíkom neboli to Danke.

Ľúbim vás

Vaša Mika 💚🐍👑