Celý týždeň som vravela ako pako/trafená hus/alebo idiotko. No nevadí čo neurobím pre záchranu priateľstva. Dobrá duša som čo si budeme vravieť. No každopádne som lepšia duša ako Voldy, to je hádam jasné. Učitelia na hodinách na mňa pozerali či mi drbe alebo mi niekto niečo dal. Dokonca McGonagllová má posielala aj k madam Pomfreyovej nech ma vyšetri...no potom som jej to nejako rýchlo vysvetlia. Asi nejak takto:

"No vy vedieť pani profesorka ja mať takú dohoda, že ono ja musieť ono vravieť jak ono domáci škriatok ono viete. Tak prosím vás ono vy sa na mňa nehnevať ale ja musieť ono tak vravieť." No aaaano skoro za každým slovom som povedala ono. No nevadí.

Dôležité je, že sa všetko vrátilo tam kde to má byť. Pekne som sa pripravovala na metlobalový turnaj, aby sme samozrejme, že vyhrali.....No aj tak očividne ani školský pohár na konci roka nevyhrajeme, keď bude Domby stále dávať chrabromilu xmilionov bodov za to že len dýchaju a nám ich odoberať za to že dýchame tak ehm ehm neviem či niečo vyhráme. No a stále som padla do postele ako mŕtva mŕtvola ako som už minule spomínala. Teraz som si prišla akoby ma ešte pri tom prešiel aj parný valec a čistič.

S Lucy sme sa už normálne bavili a aj s Kiarou. No oni sa normálne bavili ja som hovorila ako retardovaná tekva čo padla aj na hlavu zo zúrivej vŕby.

Stále som absolvovala nočné prechádzky po hrade a aj s Dracom. Bola sranda. On stale niečo frfľal a ja som sa smiala na tom. "Prečo ideme tu? Veď aspoň spomaľ! Niekto ide....zasa. To sme nemohli ísť rovno tam? A načo tu? Veď tu sme boli minule. To ťa baví stále chodiť rovnako? Prečo nejdem niekam, kde sme ešte za tento týždeň neboli? Ticho buď.... Nemôžeš hovoriť ako človek? Čo ti je vtipné. O tom sa dozvie môj otec." No asi tak to vyzeralo. A ja som sa smiala hahahaha. No asi tak vyzeral ten týždeň.

***

Jeden krásny deň nás Harry učil znova nejaké kúzla. Cvičili sme asi 3 obranné a útočiace kúzla. Bolo toho naozaj veľa. Ja by som si toho toľko nepamätala a tak som si ich zapisovala. Vedela som veľmi dobre že Umbrigová založila nejaký spolok či čo, kde nás snažili odhaliť no nevedela som presne, kto každý tam bol. Stopro len nejaký slizolinčania. Nič proti mojim spolužiakom ale chápeme aký slizolinčania sú.

S Harrym som si dokonale rozumela. Stali sa z nás dobrý kamaráti. Tak isto aj z Hermionou a Ronom hej. Bolo srnadovné ako nemohol odlepiť oči od Čcho. No a samozrejme že Draco mi to priateľstvo staaaale vyčítal. Už mi to liezlo na mozog trošku.

Tak ako som vravela, trošku som ehmm odbočila z cesty ehm. Cvičili sme obranné a útočiace kúzla a zrázu sa zo stien núdzovej miestnosti ozval rachot.

Tresk

Bum

Tresk

Bum

Tresky tresk

Bumby bum

Bumby Tresky Tresky Bumby

Z vchodu/východu neviem teraz sa začal okrem buchotu a treskotu aj výriť prach. Všetci v miestnosti prestali robiť to čo robili a upreli svoje dve oči na steny......no tých oči bolo asi šesťdesiat. Modrých, zelených, hnedých, sivých a všetky farby očí. No to je jedno.

Všetci upierali zrak na tú stenu ako vravím si asi po tretie. Ľudia čo pri nej stali sa rýchlo spakovali na druhú stranu. Asi sa báli že to zachviľu vybuchne. A mali sme to právo.

Prešla som z kraja do stredu a sledovala malé otrasy, ktoré sa ozývali m keby bolo na mne tak radšej zdrham preč, aby nás nenašli hej ale to by trebalo povedať šefkovi. Asi nejak tak. "Heeej šéfko Harry! Ehmmmm no nechceli by sme odísť? Ale my tu stojíme jak lemry lemravé." No nikto nič nepovedal. Všetci hypnotizovala stenu. Prečo? Merlin to len ja som tam mala mozog? Heh asi ani ja....

Stála som oproti tej stene asi na päť metrov, možno viac a čakala  čo sa bude diať. Priznávam nebolo mi všetko jedno. Vlastne som sa normálne bála čo z nami bude.

No a potom sa ozval poriadny treskot. Asi taký

TREEEEEEEEEEEEEEEEEESK.

Alebo

BUUUUUUUUUM

Alebo

TREEEEEEEEEEEEEESKY BUUUUUUUUUUUUUUM

A stena vyletela do vzduchu. Weeeeee.

Dobre zľakla som sa uznávam. Keď sa tam konečne prestal prášiť prach, ktorý tam tý urobenci urobili,  mala som výhľad na nich.

Tu odpornú ružovú ropcuhu, ktorej jej mater sa musela skrížiť z nejakou ropuchou. Asi tou Nevillovou Gertrúdou, či ako sa volá. Ešte sa aj usmievala. No na grcanie mi bolo. Bleeauuu.

Za tou odpornou žabou stál náš milovaný školník Filch. Ehm ehm mohol by okúsiť čo je to sprcha a šampón na vlasy. Alebo to školníci nemajú povolené udržiavať hygienu, keď tak vyzerá?

Vedľa ťarbáka boli jej otrokovia, alebo ako ich mám nazvať. Dobrovoľný otrokovia. Myslím, že to boli všetci slizolinčania. Hm mám pocit, že sme s Lucy tak trochu zradili našu fakultu. Heh nevadi. Boli tam rôzny slizolinčania. Väčšinu som poznala, no nie úplne všetkých.

Všetci sme stáli ako prilepený k zemi. Pre dobrotivého Merlina oni na nás prišli.

Keď som si myslela, že už naozaj situácia, nemôže byť horšia zazrela som tam aj Draca. Vystrašené som sa naňho zadívala........