Kráčala som z Lucy po uličkách s obchodmi. Išli sme si kúpiť nejaké tie šaty na Silvestra. Ani neviem do akej farby som sa chcela zladiť. Prechádzali sme regálmi, no keď sme tam boli už dlho prišla za nami predavačka.

"Ako Vám môžem pomôcť slečny?" Opýtala sa nás milým hlasom čiernovlasá predavačka. 

"No hľadáme nejaké šaty na večierok. Najlepšie, keby boli kratšie a mali dlhé rukávy." Povedala som jej moju požiadavku. 

"Ach áno, poďte za mnou." Tak sme teda šli. Doviedla nás k jednému regálu, ktorý sme si pred tým nevšimli.

"Tak čo poviete na tieto?" Vytiahla z regálu šaty v obale a ukázala nám ich. Spĺňali naše požiadavky. Boli bordové, krátke no z dlhými rukávmi.

"Máme ich ešte aj v zelenej, modrej, fialovej a čiernej farbe, keby ste chceli." Dodala pani predavačka. Šaty boli naozaj pekné, to je pravda no mne sa bordová nehodí. A ku mojím bielým vlasom už vôbec nie. Tak som ich strčila Lucy do náručia nech si ich vyskúša ona.

"Mohli by ste mi dať aj tie čierne prosím?" Poprosila som pani.

"Isteže." A bez váhania mi ich podala. Išli sme do kabínky si ich vyskúšať. Až tam som  si všimla, že tie šaty sú vlastne dvojdielne. Vrch bol úplne celý čipkovaný no nepriehliadný a sukňa bola hodvábna áčkoveho strihu. Obliekla som ich teda a padli mi dokonale. 

Ešte sme sa s Lucy poobzerali po regáloch. Ja som si ešte vyskúšala jedne zelené a jedne svetlo modré šaty, no tie prvé vyhrávali. Aj u Lucy to tak bolo. Tak sme si ich aj zaplatili. Budeme takmer ako dvojčatá, len v iných farbách.

Tak mali sme šaty. Ešte treba masku a nejaké doplnky. Po ďalšej asi hodine chodenia po obchodoch sme mali presne čo sme chceli. K našim šatám sme si kúpili pár šperkov, lodičky a aj maškarnú masku. Utratili sme celkom dosť peňazí. S milión taškami sme sa dotrepali ku nám domov. Lucy u nás ešte chvíľu ostala. 

***

Nastala večer zábavy. Hodinu predtým, ako mali prísť prvý hostia som sa začala pripravovať. Navliekala som si svoj čipkovaný crop-topový top s dlhými rukávmi a hodvábnu áčkovú sukňu ala dvojdielne šaty. Sukňa mi siahala do polovice stehien. Na nohy som si natiahla silonkové ponožky nad kolená. Takže polovicu stehien som mala odhalené. Dala som si aj tenké čierne rukavice. Nech nejak vyzerám aj.

Potom som prešla k môjmu kozmetickému stolíku. Neodhadla som vzdialenosť stoličky a strieskala som sa na zem ako taký zemiak. Urobilo to dosť veľký hluk podobný BUM BAC.

"Elya! Čo pre Merlina robíš?" Kričala na mňa mama z dola. 

"Aleeee nič.....len mi tak trochu padli šaty na zem." Odkričala som jej.

"A to mi chceš nahovoriť, že to urobilo taký strašný hluk?" Kričala na mňa ďalej.

"No mami vieš...ja v tých šatách už som. Preto taký hluk."

"Aha....Tak sa láskavo nezabi, kým prídeš dole." No haha. Pregúlila som očami a sadla si naspäť na stoličku. Namaľovala som sa a urobila si vlasy. Nakulmovala som si ich a ostali mi pekné vlnky. No ale s tým mojím šťastím som si spálila ucho. Auu. Do uší som si vložila  strieborné náušnice a na ruku náramok. Do vlasov som si vložila malú tiaru, ktorú som zohnala za nie malý peniaz a bola zo mňa princezná.

Keď som bola hotová zišla som dole do záhrady. Malé, jednoduché kúzla zabezpečili, aby bola bez snehu a aby tam bolo príjemne, ani zima ani horúco. No, keď ste vyšli z pozemku von, všade bolo kopec snehu. Poobzerala som sa okolo. Pekne vyzdobená musí sa uznať. No ako dlho vydrží. Boli tam stoly pre hostí a malé malinké niečo ako pódium.

"Elya!" Kričala na mňa znova mama z domu.

"Noo?!" Vošla som dnu, aby sme po sebe nevrieskali ako dvaja blázni.

"Zlatko, prosím ťa, choď k bráne vyberať pozvánky. Za chvíľu začnú chodiť hostia.

"Prečo ja??!"

"Lebo som povedala. Choď!" Pregúlila som očami a neostávalo mi nič iné než tam ísť.

Prišla som k bráne a oprela sa o múr plota, a čakala na prvých hostí. To som fakt zvedavá, kto každý príde. Nevedela som koho každého mama pozvala, no o pár ľuďoch som vedela. Na očiach som mala masku, ktorá ma veľmi štvala. Zavadzala mi jednoducho a dole som si ju dať nemohla. A už začali chodiť prvý hostia.

Presne, ako som mohla očakávať, tak prvá prišla Lucy s jej mamou. Privítala som ich s núteným úsmevom a ukázala im smer do záhrady. Potom chvíľu nikto nechodil, no onedlho sa to rozbehlo. Prišli Weasleyovci s Harrym, Hermionov a Sirusom, Tonksová s rodinou a Lupinom, Luna s tatkom, Zabiniovci, Malfoyovci, Parkinsonovci aj Rony s jej rodinou sa tam objavili. To vedela mama, koho pozvať. Prišiel aj ten Lucyn James, potom mnoho ľudí, ktorých som nepoznala, mamini a otcovi kolegovia a kamaráti a prišlo aj mnoho ďalších ľudí. Samozrejme prišiel aj zvyšok mojej rodiny. Takže plus ďalších dvadsať ľudí. Bol tam každý na koho ste si mohli spomenúť.

Keď už prišli všetci čo mali, tak som sa pobrala naspäť na záhradu aj ja. Prišla som k nášmu stolu a sadla si. Všimla som si ako sa otec štve, že prečo mama pozvala aj Malfoyovcov. Očividne o tom nevedel. Ináč by s tým nikdy nesúhlasil. Nenávidel ich a dodnes netuším prečo. Keď sa už všetci posadili pobrala sa mama k malému pódiu  a začala svoj nudnýýýýýýýýýýýý príhovor. Nemohla som ani sedieť, ako som chcela. Vraj sa musím správať ako dáma. Eh nie ďakujem, to radšej pôjdem slúžiť Voldymu. Byť dáma.......no to mi nejde.

Keď mama došla začala rozprávať: "Vitajte všetci na našom maškarnom Silvestrovskom večierku. Zišli sme sa tu, aby sme oslávili nový rok. Snáď bude lepší ako ten predošlý. Užívajte si zábavu. Presne o polnoci sa vypustí ohňostroj. Tancujte, spievajte smejte sa, zabávajte sa. Všetkým ďakujeme, že ste prišli. Hlavne sa zabávajte. Ďakujem." Keď dohovorila svoj monológ ozval sa potlesk. Pridala som sa zo slušnosti a znudene som tlieskala.

Spomínala som, že priam nenávidím takéto nudné večierky? Keby som ich plánovala ja boli by oveľa zábavnejšie. Všade naokolo sa ozýval hlasný zvuk hudby. Pomedzi množstvo stolov chodil človek z pitím na tácke. Očividne alkohol pre dospelých. Čo keby som nejaký jeden, dva poháriky ukradla? Nebudem celý čas piť len minerálku, či čo to vlastne bolo. 

Našla som očami toho čašníka a nenápadne sa k nemu vytratila. Musela som si niečo vymyslieť, lebo mi nič nedá, kedže nie som dospelá.

"Ehm dobrý. Rodičia ma poslali, aby som im doniesla dva drinky." Pozeral sa na mňa a chvíľu uvažoval nad slovami. 

"A neklameš ma tak náhodou?" Povedal na koniec.

"Ja a klamať? To by som si nedovolila. Alkohol ma vôbec neláka. Čo si o mne myslíte? Že som klamárka a alkoholička? Fajn nedajte mi ho ale Vy budete mať potom problémy. Viete vôbec, kto sú moji rodičia? Vaši nadriadený, tak mi ich láskavo dajte, keď nechcete mať padáka. S radosťou by som Vám to vybavila a urobila by som Vám pekné peklo zo života., takže Vám radím dajte mi ich!" Vykričala som mu, čo ma prvé napadlo. Uznávam trochu som sa do toho vžila. Z akéhosi dôvodu ma ovládol hnev. Nemohli sme mať škriatkov? Tých by určite stačilo pekne poprosiť a hotovo.

"Dobre Vezmi im to, ale nič im nehovor, že som ti to nechcel dať prosím." 

"Ďakujem, čo to vlastne je?" Opýtala som sa z vyťazoslavným úsmevom.

"Obyčajne biele víno." Odpovedal mi. Ja som si spokojne vzala dva poháriky.

"Aha....Dobre tak a teraz sa mi prac z očí." On akoby sa ma bál, tak poslušne odišiel. Takže biele víno. Hmm aj to je niečo.  Jupíí mám alkohol. Keby bola nejaká súťaž v klamaní určite by som vyhrala. Namierila som si to rovno k Lucy. Pri mojej rodine s radšej zdržiavať nebudem, Stačilo mi to na Vianoce. Kým som došla k Lucy, tak som stihla do seba naliať obidve poháre vína. Nenápadne som ich položila na najbližší stôl a pokračovala som v ceste za Lucy. Som zvedavá, koľko toho treba vypiť, aby som sa opila. Keď som pila naposledy, tak som sa neopila tak skoro. No viem, žeby som ako pätnásť ročná piť nemala ale keď mám príležitosť, tak prečo nie.

"Ahooj Lucy, znova" Pozdravila som ju a objala ju.

"Dobrý, dobrý. Čo nesi z Malfoyom?" Opýtala sa ma.

"Úprimne......Netúžim po takom stretnutí s jeho rodinou." Odpovedala som jej na otázku.

"Lucy....mám nápad. Poď za mnou." Pobádala som ju a ona ma nasledovala. Nenápadne sme sa vytratili a vošli sme do domu. Po ceste som jej povedala o tom čašníkovi a smiali sme sa. Z našich tajných zásob som vybrala ohnivú whisky, vzala som dva poháre zo skrinky a naliala sebe aj Lucy do plna. Lucy neprotestovala a vypili sme si. Znova. Prvý pohár som do seba len tak naliala a druhý som si vzala von. Lucy vraj stačil len jeden. Viac asi nebudem, nemám v pláne sa zrúbať.

Prišli sme k voľnému stolu a sadli sme si. Zobrala si čokoládový koláč a jedla som. Na striedačku som dala do úst raz mne raz Lucy. Niekto, kto by sa na nás pozeral, by si myslel, že nám preskočilo. Pri našom jedení, pití a rozprávaní nás vyrušil Draco. Jeho proste spoznám na míle ďaleko. Aj on mňa. Veď len ja sama som mala snehovo biele vlasy v tej našej záhrade.

"Dobrý večer princezná. Pristane ti to. Čauko Lucy" Pozdravil nás, keď už dorazil k nám.

"Dooobrýýýýý veeeečeeeerrrr paaan dookoonaalýý aaaa ďaaaakuuuujeeeem" Pozdravila som mu tiež. Nikto sa nemusí báť opitá som nebola, len mi to prišlo vtipné. Lucy mu len kývla hlavou na znak pozdravenia.

"Ty si niečo pila?" Pýtal sa 

"Ja? Nie.....Len trochu dve poháre vína a dve poháre ohnivej whisky. Ale čšš nič také som nerobila, lebo keď sa to dozvedia rodičia, tak ma zabijú." Predniesla som. Dobre možno som trochu preháňala ale to by nemalo to svoje čaro.

"Dobre pomlčím. Možno........Prijmeš moje pozvanie do tanca? Vieš začínam sa tu pekne nudiť."  Nastavil pred seba ruku. Obzrela som sa na Lucy a vložila do tej jeho tu moju. Pridali sme sa k pár jedincov, čo tiež tancovali na pomalú hudbu. Vsadím sa, že aj ten playlist vymýšľala mama.  On obmotal jeho ruky okolo môjho pasu a ja som mu ruky položila na ramenná. Hlavu som si oprela o jeho hruď a pohybovali sme sa do rytmu. Zavrela som oči a užívala si jeho prítomnosť a tú jemnú, nudnú melódiu. Z neďalekej diaľky som počula hlas. Hlas, ktorý patril mojej mame.

"No nie sú spolu zlatý?" Povedala, očividne otcovi, alebo nejakej jej kamarátke. Nedalo sa mi neusmiať. Otvorila som oči a uvidela som mamu, ktorá nás pozorovala. Vedľa nej stál práve otec, takže už viem komu boli tie slová adresované.

"No náramne zlatý" Odpovedal je otec s otráveným hlasom. Vedela som, že to bolo myslené ironicky. Usmiala som sa na nich a ďalej sme sa bez slova pohybovali do rytmu. Netrebalo slová. Stačila nám prítomnosť toho druhého. Zdvihla som hlavu a zadívala som sa mu do očí. Venovali sme si jeden bozk plný lásky a nehy. Nemohla som odtrhnúť od neho zrak, tak sme si navzájom pozerali do očí a naďalej tancovali. Keď skončila hudba sadli sme si na stoličku. Skôr on ja som si mu sadla do lona, on má pri tom chytil aby som nejako nespadla do zadu. To by bol ale poriadny trapas.

"Počuj...poď predstavím ťa rodičom. Neboj nezabijú ťa. Možno mňa ale to nevadí teraz." Navrhol mi. Nevedela som či mu na to prikývnuť alebo odmietnuť. A čo tak zrazu? Nikdy nespomínal, žeby to v blízkej dobe plánoval.

"Emm myslíš, že je to dobrý nápad? Predsa len..."  

"To neviem, ale nevyskúšaš nevieš." Zaujímave, keď som ho ja chcela predstaviť našim, tak odmietol ale teraz chce on mňa predstaviť tým svojim. Neisto som premýšľala čo mu odpovedať. Chvíľu som uvažovala.

"Tak dobre no ale..." A vzala som som zo stola niekoho pohár s kúskom nejakého alkoholu. Prezrela som si ho a na ex som to do seba naliala. Neviem čo by som robila, keby ma niekto videl, že pijem alkohol. Prijala som to len preto, aby som mu urobila radosť a nesklamala ho.

"Dobre...Teraz môžme ísť." Draco sa na mňa pozrel, či som normálna toľko piť alkoholu keď mám taký krehký metabolizmus. Vykročili sme ruka v ruke na druhý koniec veľkej záhrady. Veľa ľudí, čo tam boli a poznali nás, tak na nás hádzali nechápavé pohľady.

"Fakt tam musím?" Opýtala som sa, keď sme sa k nim blížili. Na chvíľu sme zastavili. Naozaj som vôbec netúžila po takom stretnutí. Aj s Voldym by som sa teraz radšej stretla, než s jeho rodičmi. No nechcela som ho sklamať.

"Už si súhlasila, tak poď. Nemáš sa čoho báť, to skôr ja. Pri najhoršom ma vydedia a vyhodia z baráku no to nejako prežijem. Tak poď a neboj sa." Tieto jeho slová ma celkom okľudnili no nie na dlho. A kto povedal, že sa bojím? Potom sme ďalej pokračovali v ceste na druhý koniec záhrady. Urobila som hlboký nádych a išla neisto s ním.

Keď sme prišli k ním, tak si nás vlastne ani nevšimli. Až po chvíli. Uznávam, s jeho rodičoch ide rešpekt. Keď si Draco všimol ako som znervóznila, tak mi stisol ruku a pozrel sa na mňa láskavým pohľadom, čo ma aspoň na malinko povzbudilo. 

"ÁÁ Draco. A?" Začal vravieť jeho otec, Lucius.

"Elya. Elya Softgoodová." Vytrepala som zo seba rýchlo a nervózne. Lucius si ma prezrel od hlavy až po päty a Narcissa, jeho matka sa na mňa len milo usmiala. No viem, že ten úsmev nebol taký úprimný ako sa na prvý pohľad zdal.

"Ach Ano Softgoodpvá. Draco mi o tebe neičo málo hovoril." Pokračoval Lucius ďalej. Pozrela som sa na Draca no ten mi pohľad vôbec neopätoval. 

"Potrebujete niečo, že sa nezabávate?" Primiešala sa do rozhovoru aj Narcissa. Tá mi prišla oveľa sympatickejšia ako jeho otec.

"Ou nie....len...Len som Vám prišiel predstaviť moju priateľku." Povedal, akoby sa vlastne ani nič nedialo. Hneď ako dopovedal, tak nastalo medzi nami štyrmi trápne ticho. Ja som sa neodvážila povedať ani len slovko.

"Dobree.....Tak, keď je to dievča čistokrvné, nemáme s tým vôbec žiadny problém." Nakoniec Lucius prelomil to ticho medzi nami. Povedal to rovno aj za Narcissu.

"Otec, to dievča má aj meno a..." 

"A?"

"Heh no s tým druhým...S tým druhým to bude ASI väčšo menší problém." Pokračoval Draco ďalej. Chvála Merlinovi, že sme boli niekde vo veľkej spoločnosti, kde nemohli urobiť nič iné než to prijať. Tento rozhovor začínal byť namojdušu nepríjemný. Ale očakávala som to. Viac menej. Neodvážila som sa nič povedať. Len som tam stála ako trkvas.

Merlin vschop sa. Ukáž im, že si lepšia ako oni. A žiadna krv neurčuje schopnosti človeka.

Keby to bolo také ľahké ty môj vnútorný hlások. Ináč dlho si sa neozval.

"Ako to myslíš??" Oponovala jeho mama.

"Myslím, že túto náš syn, nám chce povedať, že túto Elya(?) nie je tak úplne čistokrvná. Je tak?" To bola očividne otázka na mňa. Tak som nemo prikývla som malinkým strachom v očiach.

"Tak čo? Polovičná alebo Humusáčka?" Začal Lucius viesť dialóg so mnou.

"Ehm..no..em..e-e-e...to dhe." Povedala som najrýchlejšie ako sa dalo. Začínala som mať naozaj strach.

"Môžeš to zopakovať? Nerozumel som dobre."

"To drhe." Zase som do seba vyhodila.

"Prosím?"

"Lucius...Chce povedať, že to druhé." Povedala za mňa Narcissa.

"Ahhh....Takže náš jediný syn, nás zradí tým, že si začne románik s nejakou Humusáčkou?" Nadýchla som sa, že niečo poviem, no Draco ma predbehol.

"Nehovor o nej tak otec!" Zastal sa ma.

"Draco, nebuď drzý! Ako sa správaš, k svojmu otcovi?!" Napomenula ho jeho matka.

"Emm no ja už pôjdem. Maj sa Draco, dovidenia pán a pani Malfoyovi." Pustila som sa Draca a šla som naspäť, kde sedela Lucy. Nepotrebovala som počuť, ako sa tam strhne hádka. Práve som zo seba urobila totálne nemotornú blbku. Paráda.

Sadla som si na stoličku vedľa Lucy a jej mami, a napila sa z minerálky. Lucy sa nemusela pýtať čo sa tam odohralo a tak len ticho sedela. Vedela, že keď niečo povie tak na ňu očividne výletim a zrevem ju že nech sa ku mne neozýva. Ukľudňoval ma už len pocit, že je vedľa mňa.

Polnoc sa blížila a zábava bola v plnom prúde. Mama s otcom sa bavili s nejakými ich priateľmi, Alex a Samo boli s Fredom a Georgeom pri Weasleyovcoch očividne. A ja som sedela naštvaná vedľa Lucy v nemom tichu. Z nejakého dôvodu som mala v sebe hnev. Ani som sa nemala kde vyzúriť. Všetci sa bavili len ja nie. Nebavilo ma to.

Vymyslela som si, že mi je zle, a že pôjdem do izby. Samozrejme, že mi to naši zhltli. Ani som sa nemusela namáhať. Bez akéhokoľvek slová alebo rozlúčenia s hocikým som odišla do domu.

Naliala som si ešte jeden pohár ohnivej whisky a naliala to do seba. Nakoniec som vzala tu fľašu a vypila ďalšiu polovicu obsahu. Potom som sa ako tak pobrala do izby. Dúfala som, že nikto nezistí, že im zmizol alkohol lebo by som mala očividne zaracha do konca života. Vyzliekla som sa a všetky veci som nechala na zemi v mojej izbe. Prešla som do svojej kúpeľne a napúštala som si teplú vaňu. Zapálila som si okolo sviečky nech je atmosféra a ešte si odišla urobiť kakao. S kakaom som vliezla do teplej vody a užívala si chvíľu pokoja od všetkých.

O pár minút sa začal ozývať hluk od ohňostroja. Je nový rok. Snáď lepší než ten čo bol.

Šťastný nový rok Elya. Povedala som si sama pre seba.

A o tri dni naspäť na Rokfort.