Bolo ráno a musela som vstať. Po tom včerajšku som sa vážne chcela vykašľať na celú školu a ostať v posteli. Nemala som chuť nikam ísť, no zasa hneď prvý deň som nechcela vymeškať.

Pozrela som sa ľavo na Lucynu posteľ no tá tam nebola. Počula som zvuk sprchy, takže som usúdila, že bude v nej. Vykašľala som sa na sprchu a nalíčila sa. Obliekla som sa do uniformy a prehodila cez seba hábit. Vlasy som si vyčesala do vysokého chvosta a pár pramienkov som si nechala voľne poletovať okolo mojej tváre. Akurát, keď Lucy vychádzala zo sprchy, ja som zatvárala za sebou dvere von z izby. 

Musela som ostať silná. Rovnaká aká som bola predtým. Nikto by nemal vidieť, že som na pokraji zhrútenia. Prešla som okolo pár slizolinčanov, ktorý na mňa hádzali ostré pohľady. Ten idiot to stihol vykecať vštkým hej? No paráda, hneď mám lepší deň normálne. Namierila som si to do veľkej siene na raňajky. Brala som to tou najdlhšou cestou. Musela som si trochu pretriediť myšlienky. Nakoniec som tam došla a bola tam dokonca už aj Lucy Kiara a nejaké množstvo chrabromilčanov.

Prisadla som si k chrabromilskému stolu. Bol tam aj Harry, Ron s Hermionou. Pozdravila som a hodila sa na voľné miesto vedľa Rona. Zobrala som si párky a jedla som. Zrak mi sĺzol na slizolinský stôl. Konkrétne na známu blonďavú hlavu. Veľa bola Rony a očividne sa dobre bavili. Nenávisť voči nej sa opäť viac a viac prehĺbuje.

„Elya, si v poriadku?" spýtala sa ma Hermiona. Nemo som prikývla a stále upierala zrak na dotyčného blondiaka.

„Problémy v láske," šepla Lucy Hermione, keď sa na mňa pozerala dosť nechápavo, no zreteľne som ju počula. Presnejšie rozprávanie som nechala na Lucy, lebo ja by som to asi už nedala. Pekne im to vyrozprávala tak ako to bolo.

„A čo si čakala, že ako to skončí? My sme ti to vraveli ale ty nie. Veď je to predsa Malfoy, on sa nikdy nezmení," povedal Harry. No paráda, teraz mi budú vyčítať aká som naivná husa. Ja to viem, nemusia mi to vravieť.

„Ja viem, že sa zväčša správa príšerne ale.."

„Miluješ ho," doplnila Kiara. Jak ja nenávidím takéto konverzácie. Vždy sú trapné.

„Uhm" prikývla som skleslo a znova som zrak upútala na blondiaka. Vlasy mu stáli na všetky strany, čo sa často nestávalo. Naše pohľady sa streli. Na chvíľu som sa pozerala do jeho búrkových očí, no po chvíľke som zrak odvrátila. Bola som naňho naštvaná. Čo si myslí? Že mi bude robiť zbytočne nádeje a zbytočne bude vo mne vyvolávať city? Pche!

Hlavne som na sebe nemohla dať vedieť, že mi ublížil. Nie pred ním. Za to bude pykať. Ako to ešte vymyslím. Dobre, skôr zajdem za Fredom a Georgeom aby mi pomohli. Oni majú vždy skvelé nápady. Mala som s nimi taký primeraný vzťah lebo boli dobrý kamoši s mojimi bratmi. Sedeli sme tam všetci piati dosť dlho. Ron začal vravieť vtipy a my sme sa pridali..

„Pre Snapeove gate za päť minút začína vyučko. A ešte k tomu zo Snapom!" skríkla som a všetci sa vybrali rovnakým smerom. Až na Kiaru ona mala niečo iné. Utekali sme ako o život. Ako, keď ti vpáli raketa do riti. Dobehli sme tam len tak-tak. Ešte som si pred učebňou upravila vlasy a vkročila dnu. Sadla som si do voľnej lavice s Lucy. Vzápeti tam vtrhol muž celý v čiernom. mal čierne mastné vlasy. Jednoducho to bol Snape.

„Čo myslíš, kedy si tie vlasy umýval naposledy?" šepla som Lucy tak aby to počula len ona. 

„Neviem asi tak pred dvoma mesiacmi. Aj viac.”

„Tento rok budete pracovať v dvojiciach. Na základe vašich vedomostí, aby ste sa dostatočne pripravili na VČÚ. Dvojice som vytvoril ja. Keď ich prečítam presadnete si k danému. A nechcem počuť žiadne námietky." Predniesol hrubší hlas. 

Dobre, keď skončím s Dracom alebo Rony, tak si idem skočiť šipku z astronomickej veže. Elixíry, obranu a ešte niečo sme mali s chrabromilom. Snape začal čítať mená. Tak veľmi so dúfala, že skončím buď s Lucy, Harrym alebo Hermionu, alebo jednoducho s niekym normálnym. Elixíry mi veľmi neidú. Nie som z nich dutá ale neidú mi.

„Potter a Zabini." Tak ten nemá šťastie tiež, no ale keby skončil s Malfoyom, bolo by tam riziko že sa zabijú. A vedela som, že Snape by bol toho schopný ich dať do dvojíc, len aby sa vyvolala hádka a mohol nechať Harryho po škole.

„Grengerová a Weasley. Lucy Rousová a Rony Moonová." Chúďa moje. Nechcela by som. Lucy sa zodvihla a posledný krát sa na mňa pozrela s pohľadom idem-zavadovať-Snapa a odišla k Rony. Pokiaľ viem tak Rony je z nich dutá. Aspoň som vedela, že s ňou neskončím.

„Softgoodová a.." V duchu som sa modlila aby som neskončila s Dracom, no Sevík ma asi mal natoľko rád, že urobí určite priamy opak.

„a Malfoy." dohovoril a mne sa zlostne zablislo v očiach. Do svätine svätej posranej. Za čo ma ty tam hore tresceš? Veď som nikomu nič neurobila. To urobil naschvál. Nemôžem naňho poslať Avada Kedavra? 

Nie, nie, nie a ešte raz nie! Ja odmietam s ním pracovať.

Obzrela som sa za Dracom. Dobre hlavne som musela ostať kľudná. Ani on nevyzeral nadšene.

„No na čo čakáte pán Malfoy? Sadnite si k Softgoodovej." Fakt skvelé. Môj osud mi asi naozaj neprial. Nech ide dakam hlboko do riti. Snape ešte vymenoval pár dvojíc a prikázal nám namiešať nejaký elixír, ktorého meno som aj nezapamätala. To teda bola spolupráca. Samé nadávky a príkazy. Keď som sa ho omylom dotkla tak jeho reakcia bola jednoduchá. No a začala menšia hádka alebo ako to mám nazvať.

„Nedotýkaj sa ma hdumusáčka!" zavrčal

„No len daj bacha, nech nedostaneš odo mňa nejakú chorobu,” povedala som mierne naštvane.

„Ha-ha, náramne vtipná si."

„Idiot. Ja nepotrebujem byť vtipná. Ja ti len vravím aké rizika podľa teba máš, ty fretka z koša."

„Takto sa so mnou rozprávať nebudeš!"

„Lebo, čo? Pôjdeš sa žalovať tatkovi, že sa ťa dotkla humusáčka. Och, strašne ma to trápi,” predniesla som ironicky.

„Všetci Humusáci ste rovnaký. Keby ste tak pomreli." Dobre tak toto sa ma dotklo. Toto s tej jeho huby vypustiť vážne nemal. Vlepila som mu jednu facku a som rada, že si toho Snape nevšimol.

„Sa spamätaj, čo hovoríš! Počúvaš sa vôbec? A mimochodom.. Dal si tam zlú ingredienciu."

Ešte niečo mrmlal no ja som ho už ignorovala. Snape si toho očividne nevšimol. Ale Lucy? Tá vyvaľovala oči. Mala som taký hnev v očiach. Po domiešaní elixírov nás vyhodnotil. Neboli sme najlepší ale ani najhorší. Už bol koniec dvojhodinovky elixírov a bola som už na odchode, keď niekto do mňa strčil. Ja som stratila rovnováhu a skoro si rozmlátila hubu o zem no niekto ma zachytil. No respektíve som niekomu narazila do hrude. Hneď mi do nosa udrela tá limetková vôňa spojená s vzduchom po daždi a čerstvo pokosenej tráve. Áno ten dotyčný bol Draco. Chvíľu som naňho pozerala ako omámena. V tom momente sa mi všetky  spomienky vrátili do pamäte a mňa opäť zastihla náhla na nič nálada. Potom ma pustil a bez slov odkráčal preč. Div, že ani len necekol, že sa dotkol humusáčky, ktorej želal smrť... Čakala som všetko, čakala som, že mi znova začne nadávať no nie, že bude mlčať. Mlčanie je to najhoršie, keď od niekoho niečo očakávate. Nech by mi aj nadával no nech nemlčí.

„Si červená ako paprika," poznamenala Lucy so zvláštnyn výrazom v tvári. Čo? Nie! Ja sa nikdy nečervenám. Dobre tak je to so mnou veľmi zle.

„Heh," to bolo jediné na čo som sa zmohla. Potrebovala som si vyjasniť ako to medzi nami je, aj keď pochybujem, že niečo.. Aj, keď po tom čo dneska previedol nedávam tomu veľkú nádej. Heej ale ten náramok stále nosil. Ok ten človek je divný. Keď naberiem odvahu zájdem za ním. Možno.

Zvyšok vyučovania prebehol relatívne pohode. Síce hneď prvý deň som skoro skončila po škole kvôli tej oblude Umbridgeovej. Ale nakoniec som to uhrala. Vďaka moje herecké shopnosti. Na dejinách som si trošku pospala a ostatné hodiny som ako tak prežila. Síce som skoro celý čas upierala zrak na Draca, ale čo so mnou už narobíte. Budem si jednoducho musieť zvyknúť.

Budem musieť s tým prestať. Odkopol ma len tak kvôli môjmu pôvodu. Ublížil mi. Zaslúži si len sladkú pomstu. Čo si myslí? Že príde a ukradne si moje srdce a nakoniec ma aj tak odkopne? Pf blbec.

Ale, keď on je zlatý pekný a sexi...

Nie...Prestaň naňho takto myslieť. Je to len zvonkajšok. Mala som možnosť vidieť, že sa chová jak somár, hoc som vyzeral, že dokáže byť aj normálny. Musím proste naňho zabudnúť.

Ale vieš, že tak ľahko naňho nezabudneš. Veď pozri ako ťa dnes zachránil pred rozbitím tvojho ksichtu.

Dobre možno ma zachytil a bolo to od neho milé ale to nič nemení na tom, že ho už nechcem nikdy vidieť.

Teraz si predstav, že už nikdy neuvidíš tie jeho búrkové oči, v ktorých sa tak topíš, že už neuvidíš tie jeho jemné Blonďaté vlasy, že už neucítiš tu jeho vôňu a nikdy v živote už k tebe neprehovorí..

Dobre, možno by mi to chýbalo, no keby ma miloval, ako to vravel, tak by ma neodkopol a neprial by mi smrť. Veď mi zlomil srdce. Puklo na milión časti.

Ale ja stále žijem. A čo keby ti povedal, že ťa stále miluje a prizná, že to prehnal a ospravedlnil sa ti...

MLČ! Prečo mi to robíš? Toto by nikdy neurobil, na to ho poznám až veľmi dobre. Boli by to len ďalšie prázdne slová. Obyčajne slová. Slová sú len obyčajné kvapky prudkého dažďa, ktoré všetko zmyjú. Aj to dobre aj to zlé... A musel by mi to poriadne dokázať, čo sa ako hovorím nestane. A pri tom posral to na celej čiare. Nadával mi a zlomil ma a všetko pohnojil. Hoc, aj keby s tým prišiel, čo opakujem sa nestane, ako sa poznám uverila by som mu. Takže hm, opakujem nestane sa to. A aj keby, tak ho počúvať nebudem.

Ale...

Povedala som MLČ!

Počakať. Vážne som sa teraz hádala sama so sebou? Hádala som sa medzi mojím srdcom a rozumom. Hádala som sa so svojím svedomím. Naozaj mi teba psychiatria. Ale takého ktorému zo mňa necvokne.

Nešla som na obed. Išla som von. Boli mi jedno, že prší. Vyliezla som na strom a sadla si naň. Premýšľala som. Už zase sa vracia to moje tiché ja čo stále premýšľa. Nechcela som nikoho vydieť. Okej zašla som do zakázaného lesa, kde ja nemám nič robiť. Ale na také jedno pekné miesto. Vie o ňom len Lucy, Kiara a aj Draco. Možno som tajné dúfala, že príde a ospravedlní sa mi. V hlave sa mi začali premietať všetky spomienky na neho. Od prvého ročníka až po teraz. Bolo ich veľa. Neudržala som sa a pustila som pár sĺz. Mali sme naozaj nezvyčajný vzťah, ale za to pekný. Nie, musím prestať naňho myslieť. Zachoval sa ako totálny prijebaný kretén. Možno po čase príde na to o čo prišiel. Že prišiel o tak skvelú babu, ktorá ho neskutočne ľúbila a hm, a stále ho aj ľúbi.

Po nejakom čase som zliezla dole a Vrátila sa do hradu. Vlasy som mala celé premočené. Make-up sa mi našťastie nerozmazal. Utrela som si poslednú slzu a dala sa ako tak dokopy. Nasadila som svoju masku šťastného dievčatá ktorého nič netrápi, a je jej jedno, že ju nechal jej chalan.

Išla som po chodbe smer naša klubovňa, no na jednej chodbe som zazrela blonďavú hlavu. Išiel oproti mne. Prešiel okolo mňa, ako keby som ani neexistovala. Ako keby som tam ani nebola. Ani sa len nepozrel. Prišla som si ako vzduch. Zrazu mi z očí vyšli ďalšie slzy. To koľko vody v sebe ešte mám? A to s ním mám ešte pracovať celý rok. Očividne preňho už ani neexistujem. Bolelo to, no nedala som to veľmi na javo. Vedela som dobre skrývať emócie. Niekedy som ich ani len neprejavovala. Mala som to proste v povahe. Dala som sa na rýchlo dokopy ešte pred klubovňou a vošla som dnu. Bolo tam pár ľudí no nie veľa.

Sadla som si na rám okna. No keď sa tam začali schádzať ľudia tak som odišla do izby. Lucy tam nebola. Myslím, že bola v knižnici alebo kde.

Prezliekla som sa do niečoho pohodlnejšieho. Dala som na seba mikču a tepláky. V skrini som stále mala veci od Draca. A hlavne jeho mikiny. Pár som mu ich vzala, no nevyzeral by, že by mu to vadilo. Mala som tam aj pár listov a nejaké darčeky od neho. Nemohla som sa na to všetko pozerať. Vzala som krabicu. Síce bola Lucyna, ale tej to určite nebude vadiť. Do tej krabice som nahádzala všetky veci od neho a zalepila som ju páskou. Dala som ju na vrch skrine. Jediné čo bolo fajn tak, že zajtra je sobota.

Hneď ako prišla Lucy, tak sme zašli na večeru. Spovedala som ju, kde bola. A viete čo som sa dozvedela? Naša hnedovlasá kráska mala rande. Ale s kým, to som sa nedozvedela. Vraj ho nepoznám, no prezradila mi, že to nevyzeralo veľmi sľubne.

Sieň bola akási preplnená. No našli sme si miesto pri našom stole. Jedli sme a ja som spovedala pri tom Lucy. Veď prečo nie.

Len neďaleko odomňa sedela ťa sprostá Rony. Aké hrozné meno. A vedľa nej Draco. Ako keby sa to všetko vrátilo do starých koľají, kedy som nenávidela aj jeho aj ju. Bola na ňom nalepená ako pijavica. Mala som sto chutí prísť a obidvom streliť do ksichtu. Ale ovládla som sa. Prebodávala som ich pohľadom. Veď bola na ňom úplne prisatá alebo ako to mám opísať. Bolo mi z toho zle. Odvrátila som od nich pohľad a venovala sa Lucy.

Pomsta bude sladká Malfoy. To si píš!