2. Cesta naspäť na Rokfort
Posledný týždeň prázdnin ubehol veľmi rýchlo. Zrazu som sa zobudila na budík, otvorila som oči a takmer má oslepilo slnko ktoré prenikalo do mojej izby. Vôbec sa mi nechcelo vstávať. Bolo to na mňa moc skoro.
Ešte chvíľu som ležala a potom som zišla dole, kde má už čakali raňajky. Najedla som sa, kde som skoro zaspala a šla naspäť hore. Išla som si zbaliť pretože sa mi včera nechcelo. Do kufra som si naložila veci a odniesla som ho dole.
Samo a Alex boli na Rokforte už posledný rok. No ešte rok utrpenia s nimi a konečne pokoj! Stačí mi to tu doma.
Nemala som čo robiť a tak som sedela v obývačke a nič nerobila. V hlave mi búrili rôzne myšlienky. Myslela som na Lucy, už som sa na ňu tešila. Posledný týždeň sme sa nevideli, keďže obidve sme toho mali veľa. Tiež mi preblesklo hlavou, či sa ten trkvas menom Malfoy nejak zmenil. Nie len po výzorovej stránke, ale aj po tej druhej. Či sa konečne naučil slušnosti a prestane, každému robiť nervy a správať sa ako pán sveta. Ah, nechápem takú Pansy, jak po ňom môže tak letieť? Veď sa správa jak kretén. Minulý rok som mala čo robiť aby som mu jednu nevrazila. Nechcela som mať problémy. Zarýva do každého a do Pottera najviac. Išlo mi to už riadne na nervy a určite som nebola jediná.
Keď som sa priveľmi nudila obliekla som sa a čakala na mamu a otca dokým sa pripravia aby nás odviezli na nástupište. Biele vlasy som si nechala rozpustené, aj keď som sa šla roztopiť. No čo, vyzerám tak krajšie. Po nejakom čase sme nastúpili do auta a išli sme. Vzala som si do ruky jablko, aby som jedla niečo. Merlin, stále niečo jem.
Cesty boli voľné tak sme tam dorazili rýchlo. Prišli sme na stanicu King's Cross. Prešli sme na nástupište deväť a trištvrte a tam sme sa rozlúčili s rodinou. Mama s otcom odišli, a Samo s Alexom išli za svojou partiou, ktorú som síce poznala, ale vôbec som sa s nimi nebavila. Lucy som na nástupišti nevidela tak som si pomyslela, že už bude vo vlaku. Totiž to, ona je ten typ, kde musí byť stále prvá, takže určite už bola niekde vo vlaku.
Kufor som si odložila do vagóna pre batožinu a ja som nastúpila dnu. A už to začalo. Samé známe tváre. Šla som prieč chodbami vlaku a hľadala v ňom Lucy. Po niekoľko minútach som ju našla, a keď som chcela otvoriť kúpe, vlak sa pohol a ja, keďže som sa ničoho nedržala, som si skoro rozbila hlavu. Teda rozbila by som si ju, keby za mnou nešli ľudia, takže som do osoby za mnou narazila. Nevedela som do koho, keďže asi všetci boli vyšší než ja a ešte som bola chrbtom.
"Čo robíš pre Merlina?! Myslel som si, že aspoň stať na mieste vieš." Ozval sa tým jeho slizským hlasom, Draco Malfoy. Vedela som, do koho naraziť. Hneď mi skazí náladu, áno to je to čo chcem.
"Auu. Ja nevidela som ta. Svet sa teraz nezrúti. " prevalila som očami.
"Viem, že si strašne nemotorná, ale že si skoro rozbiješ hlavu, keď stojíš, tak toto je moc."
"Ja zas viem, že si pekný idiot, Malfoy, ale že si až tak blbý, že nerozumieš, čo znamená slovíčko, dať mi pokoj, tak to je nová vec. Vlastne...stará vec," vrátila som mu to a úškrnula sa.
„A čo tak ďakujem, že som ti zachránil život?"
Zasmiala som sa. „Ďakovať, ti naozaj nebudem...a zachránil si len moju hlavu. A keď dovolíš, mám iné veci na práci, než viesť dialóg s tebou, takže páľ niekam," odbila som ho a otvorila dvere do kupé a vošla dnu. Videla som ako sa zasmial a pokračoval v ceste, no to už Lucy na mňa zízala.
Celú cestu sme sa rozprávali a pri konci cesty sme sa prezliekli do hábitov. Keď sme konečne dorazili na Rokfort bola už tma a mne sa opäť chcelo spať.
Navečerala som sa a potom som išla do slizolinskej klubovne. Vošla som do izby ľahla som si na posteľ a uvažovala, pričom som sa prichitila, že sa divne usmievam. Cítila som sa divne. Neviem ako, proste divne. Asi na mňa niečo lezie. Ešte sa aj debilne usmievam. Ah, moje ja nie je normálne. Ako som sa snažila byť hore a počkať na Lucy tak ma oči zradili a ja som sa ponorila do ríše snov.
Bạn đang đọc truyện trên: AzTruyen.Top