18. Konflikt

O pár dní som na raňajkách sedela s Lucy a Dracom vedľa seba. Bavili sme sa a jedli. Proste normálne raňajky na Rokforte. Potom nám začala chodiť pošta. Lucy niečo prišlo no aj mne., čo sa pravdu povediac nie často stáva. Do rúk mi padla obálka, ktorú som roztvorila.

„To je od rodičov,” poznamenala som a začala čítať.

Ahoj Elya, sme radi, že si nam napísala. Nemali sme v pláne ti posielať list ale, ale ako povedať to osobne, no musíme si povedať náš názor. Tvoji bratia nás informovali o novinkách, ktoré by si nám očividne nepovedala, ako ťa poznáme :). Každopádne sme radi, že si šťastná. Keď si Samo a Alex z nás nevystrelili a je pravda, že teraz chodíš s tým na koho si neustále nadávala, tak si dávaj na to pozor. Ale keď si šťastná ty tak fajn. Neber to zle len sa o teba bojíme. No, aby sme povedali pravdu, nie sme z tvojho výberu najšťastnejší. Myslíme, že máš na lepšie. Taktiež sme veľmi radi, že sa ti v škole darí. Len tak ďalej. Hlavne sa sústreď, keďže budete mať tie skúšky.

S pozdravom mama a oco.

„Typický naši. Ani list, ktorý by nebol trápny nevedia napísať,” povedala som po dočítaní.

„To si na mňa doma až tak nadávala?” spýtal sa Draco na oko ublížené. Pousmiala som sa, zabalila list naspäť do obálky a vstala od stola.

„No tvoja smola, že máš u mojich rodičov očiernene meno. Strašne sú mi liezol na nervy, ale zvykla som si,” zaškerila som sa a objala ho. „Teraz ma sle ospravedlnite, mam pár veci na práci. Idem totiž zaškriť Sama a Alexa. Toto im nedarujem!” Dala som Dracovi pusu na líce a Lucy som objala.

Vybrala som sa ísť ich teda hľadať, niekde už predsa museli byť. Nakoniec som ich stretla na chodbe pred veľkou sieňou. Ešte štastie, že som ich nemusela hľadať po celej škole a boli takto blízko. Očividne išli vykonať svoje posledné raňajky.

„Kam sa náhliš sestrička?” ozval sa Samuel a obidvaja sa zasmiala.

„Zaškrťiť, rozcuchať, rozpitvať, zakliať a zavadovať vás! Čo je toto?!" Mávala som listom pred ich očami. Vzali si to a prečítali.

No vidíš Elynka, aspoň si sa nemusela trápiť, ako im to povedať,” smiali sa na mne, no mne to tak vtipné neprišlo. 

„Fakt ste totálne na hlavu!" zľutovala som sa nad nimi a obišla som ich, a smerovala som priamo na hodinu.

Dnešné vyučovanie bolo krátke. Skončili sme asi o pol jednej, Chvála Merlinovi. Išli sme na obed a potom sme s Lucy išli za Kiarou. Vzala som aj list aby si ho mohla prečítať a povedať svoj názor. Keď si ho dočítala tak povedala len 'Umm'

„Ale tak Ely mohla by si ich pochopiť. Tiež by som sa netvárila inak, keby mi moja dcéra oznamila, že chodí s niekym na koho celý čas nadávala,” začala Lucy.

„Čo tým myslíš?”

Tak je pravda, že celé tri a pol roka si naňho nadávala ako ho strašne nenávidiš a teraz sa s ním oblizuješ a neviem čo všetko."

Minule si vyzerala, že sa tešíš so mnou," Tak raz sa teší so mnou a potom mi hovorí, že je to zlé rozhodnutie. 

„Možno to bola len prvotná reakcia. Ja ti nechcem na zle ale.."

Ale čo?" Vyletela som po nej, pretože mi hnev mi začal prúdiť telom.

„Elya, je to proste Malfoy. Akože nič proti nemu, alebo tebe, heh ale vieme aký je on. Chvíľu sa s tebou pohrá a potom, keď ho prestaneš baviť, tak ťa odkopne ako prašivého psa. Ja ti chcem len dobre."

Alebo mi len závidí!"

Jasné budem ti závidieť nejakého ehm ehm. Rozmýšľaj!" kričala po mne už aj ona.

Keď ti to tak vadí tak môžeš odísť!"

Ukľudnite sa obidve!" ozvala sa Kiara a snažila nás ukľudniť. No my sme ju nepočúvali a šli sme si ďalej svoje.

Fajn ja tu vôbec nemusím byť. Pani Elya Softgoodová si bude aj tak robiť po svojom a nikoho rady nebude počúvať!"

„Uhádla si! Teraz nech sa páči môže pani vševedkyňa odísť!" Zvrieskla som po nej a Lucy sa otočila a odkráčala preč.

El-"

Dajte mi pokoj, " odvrkla som Kiare a odišla taktiež preč.

Došla som k nejakej uličke blízko našej klubovni. Oprela som sa o stenu a skĺzla som dole na zem. Všetci mi museli vravieť čo mám robiť a ako to mám robiť. Dobre u rodičov to pochopím ale od kamarátiek som to nečakala. Vošla som do klubovne a rozvalila som sa na sedačku, pričom som ignorovala pohladí spolužiakov, ktoré na mňa hádzali.

„Ale pozrime sa Softgoodová Elya sama bez svojho hnedovlasého poskoka. Čo sa stalo, kde si nechala svojho psíčka?" ozval sa ku mne hlas, ktorý nepatril nikomu inému, než tej ryšavej mrkve, ktorú tak veľmi nenávidím. Jasné, len ju som potrebovala. 

Drž hubu a daj mi pokoj! Veľmi pekne ďakujem, vymletec." Ohŕkla som sa na ňu. Nemala som ju vôbec chuť počúvať. To som nemala nikdy, ale veď to je len malý detail.

Kľudni hormóny. Prišla som ťa upozorniť, alebo ako to nazvať."

Oh, utekám preč, mrkvička ma chce upozorňovať. Tak to ale nemám záujem!"

„To, že ťa to nezaujíma nie je môj problém, zlato.... Pozri, drž sa radšej od Draca ďalej. On je totiž môj. Chápeme sa. Poznáme sa celý život a keď si myslíš, že keď on povie že spolu chodíťe či čo to má byť, že je pravda...tak si extrémne naivná. Viac než som si myslela."

„Ty vieš myslieť?" zaškerila som sa na ňu a ona ma prebodávala pohľadom.

Potom mi pohľad upútal na osobu ktorá stála neďaleko. Tá osoba bol Draco. Stál tam, počúval no nezastal sa ma. Rony si všimla na čo čumim a dodala.

„Ja ťa varovala." Usmiala sa a následne prešla k Dracovi. Lepila sa naňho ako vždy.

„Draco.....hádam nechceš strácať čas s takou....budem ešte slušná blbkou." Opäť nepovedal nič len si ju obzeral.

„Merlin Draco! Môžeš mať koho len chceš a ty si vyberieš práve ju? Také nič? Máš na viac Draco!” No nebolo mi to najpríjemnejšie počúvať.

„Máš pravdu, môžem mať koho chcem,” odpovedal jej „A ja chcem ju, takže sa do toho nemontuj a nenadávaj jej,” dodal a ja som sa usmiala. A že kto je tu nič. Ryšavá mrkvička sa nadula a urazene prešla okolo mňa, priamo do svojej izby, kde zabuchla dverami

Draco prišiel ku mne a sadol si vedľa mňa. Vkradla som sa mu do objatia a pritúlila som sa k nemu. Dal mi pusu do vlasov a ja som sa spokojne usmiala. Bolo pekné ako sa ma zastala.

***

Ďalší deň ráno som sa zobudila a pozrela sa na hodinky.

„Do pekla ja som zaspala!" zakričala som sama pre seba. Merlin, prečo ma Lucy nezobudila? Pozbierala som sa s postele a utekala som do kúpeľne vykonať rannú hygienu. Obliekla som sa a utekala na hodinu. Bola som síce hladná, ale na to čas nebol. Vlasy som si len prehodila na stranu. Boli príliš dlhé na to aby som s nimi čokoľvek stihala robiť. Mali sme obranu proti čiernej mágii s Alastorom spolu s chrabromilom. Zaklopala som a vošla dnu.

„Prepáčte...ja som zaspala,” ospravedlnila som sa a rozhliadala sa po učebni.

„Dobre, dnes to ešte nevadí. Sadnite si slečna Softgoodová." Bola som jeho obľúbenec, takže samozrejme, že to bolo v pohode. Jediné voľné miesto bolo pri Dracovi, keďže Lucy sedela s neviem kým, nepoznám toho človeka, no nevadilo mi, že som mala sedieť s Dracom. Prišla som k lavici, zložila si veci a sadla som si.

„Ranné vtáča asi nie si," poznamenal potichu Draco.

„Uhádol si. Najradšej by som ešte spala,” odpovedala som šeptom a začala vnímať hodinu.

Bạn đang đọc truyện trên: AzTruyen.Top