Bolo prázdninové-Vianočné ráno. Už prešlo pár dní od plesu. Ležala som na sedačke v klubovni a civela som do stropu. Nudila som sa a toto bola naozaj zábavná činnosť. Ale nie, išla som sa unudiť k smrti.

Opäť som mala na sebe Dracov sveter. Bola mi neskutočná zima a to som bola ešte zakrytá dekou. Väčšina ľudí išlo na prázdniny domov, a tí čo ostali, tak ešte asi spali, lebo momentálne som bola v klubovni sama. Pár ľudí ostalo tiež. Bol medzi nimi Draco aj Kiara, aj Pottera som videla a tak ďalej, nepoznám všetkých. Dvere do klubovne sa zrazu otvorili a dnu vošiel Draco.

„Môžem si prisadnúť?" Opýtal sa a ja som len s úsmevom prikývla. Sadla som si a deku som si prehodila cez ramená.

„Potrebuješ niečo?" Spýtala som sa.

„Ani nie. Len tak chcel som ťa vidieť." Zasmiala som sa a pokrútila hlavou.

Chvíľu sme kecali. Keď nebol s tými jeho kamarátmi tak bol v pohode. Mám to overené. Dalo sa s ním pokecať a posmiať. Od plesu ubehlo možno päť dní no boli sme spolu dosť často a trávili spolu snáď všetok voľný čas. Rozprávali sme sa o všeličom. O živote, o Vianociach, o zážitkoch, no proste o všetkom.

Po chvíli uvažovania, či to nebude moc blbé som mu povedala: „Vieš o tom, že keď niesi s tými svojimi kamošmi si aj celkom fajn?"

„Fakt, a ináč niesom?"

„Nie." Po dopovedaní som sa nahlas zasmiala a videla som, že aj on.

Strašne som chcela poznať chuť jeho pier, no nešlo to len tak. Tak veľmi som ho chcela v ten moment pobozkať. Pre Merlina, na čo to myslím?!?!?! Na tieto myšlienky radšej rýchlo zabudneme. Sme len kamaráti. Nič viac. Zavládlo mŕtve ticho. Ani jeden nič nevravel. Nebolo to to trápne ticho. Ale také príjemné ticho, no ja som opäť znervóznela. Čo by urobil, keby som ho pobozkala? Ach zase tieto myšlienky, choďte preč, veľmi pekne ďakujem. Veď to ani nemôžu byť moje myšlienky. Ja na také veci nemyslím. Ja som slušne výchovné dievča, ja nemyslím na to, ako niekoho bozkávam! Už vôbec nie, že bozkávam Draca Malfoya. Merlin, myšlienky kľudnime sa, toto nie som ja. Takže prosím kľud. Ďakujem, už som kľudná.

„Poď, niečo ti ukážem,” povedala som po chvíli ticha, kedy som zapásila s vlastnými myšlienkami. Chcela som mu ukázať jednu vec v klubovni, o ktorej viem, že nevie. Bola to malá vecička, o ktorej veľa ľudí vedelo, no nikto neprišiel na to, ako to funguje. Ja som na to prišla vtedy, kedy som to skoro rozbila, no stihla som to zachitiť a nerozbiť to. A to bolo na konci minulého roka.

Vstala som, zhodila zo seba deku a on ma nasledoval. Boli sme pri druhej strane našej celkom tmavej klubovne. Povedala som mu aby chvíľu počkal a oprel sa o stenu. Naozaj tam nebol nikto okrem nás keďže všetci boli na prázdninach doma alebo boli niekde von, alebo stále spali. Zohla som sa pre tu vecičku a vybrala som ju z poličky. Otočila som sa a vracala sa k nemu.

„Na čo to je?" Opýtal sa.

„Noo...to je-” Nedopovedala som, keďže som zakopla ako sa mne darí. Hubu som si našťastie nestrieskala, lebo ma Draco zachytil. Ja sa ale viem strápňovať. Stále ma držal za moje predlaktia, ako keby ma pustil tak sa strepem na zem. Pomaly ma pustil a zobral tu vecičku, a odložil ju nabok, pričom pohľad mal neustále na mne. Potom ma chytil za obe ruky a opatrne si ma pritiahol bližšie k sebe.

Držal si ma blízko seba a ja som lem pozerala do jeho očí ako na zjavenie. Srdce mi bušilo snáď o päťkrát rýchlejšie a začalo mi byť teplo. Tak blízko neho som nebola ani na plese. Sklonil sa o niečo bližšie ku mne, keďže bol o niečo vyššie a medzera medzi našimi tvarmi bola možno len pár centimetrov. Pohľadom skĺzol k mojím perám a boli sme k sebe čoraz bližšie. Srdce sa mi rozbúšilo ešte rýchlejšie a hrudník sa mi tiež začal nadvihovať o čosi rýchlejšie. Už možno len pár milimetrov a naše pery by sa spojili v jedno, keď tu zrazu sa rozletel vstup do klubovni.

Obaja sme sa strhli a pozreli sa na dvere. V nich stala nejaká baba. Bola vyššia so stredne dlhými ryšavými vlasmi. Oči mala zaujímavé, mali dve farby. Práve bolo tyrkysovo modré a druhé bolo zelené. Mala štíhlu vypracovanú postavu. Nebola úplne škaredá. No nikdy predtým som ju na Rokforte nevidela, takže mi došlo, že došla len nedávno a vôbec neviem prečo. Odtiahla som sa od Draca a oprela som sa o skrinku vedľa, a prekrížila som si ruka na prsiach.

„Draco..." Vyslovila jeho meno a rozbehla sa k nám. Pregúlila som očami. Začala som ju nenávidieť. Už len s princípu.

„Rony!" Vymial sa ako keby nám zrušili všetky skúšky. Keď k nemu dobehla vyobímala ho.

„Emm.. neruším vás?" Začala sa sprosto pýtať. Ešte k tomu mala príšerne pískľavi hlas. Oh nie vôbec nás neruší, nieeee. Načasovanie mala naozaj úžasné, och áno.

„Nie, nie nerušíš. Elya toto je Rony, moja dlhoročná kamoška. Rony toto je Elya...moja...len.....kamarátka." Aha fajn, pred chvíľou ma chce pobozkať a teraz som len kamarátka. Hlavne nech ti neprasknú nervy.

„Teší ma Elya, som Rony, " Na to som sa však zvrtla a odišla preč, pričom som ju prepichla nenávistným pohľadom.

Vybrala som sa za Kisrou. Musela som sa vyrozprávať. Hľadala som ju všade, až kým som ju nenašla sedieť niekde na múre. Oprela som sa oň, a zviezla som sa dolu na zem.

„Čo je Ely?" Opýtala sa, keď si ma všimla.

„Ale nič, len nejaká blbá ryšavka mi prekazila pusu a keď sme sa s dotyčným takmer pobozkali - môžeš si domyslieť s kým - a ona tam vyletela, tak ma pánko predstavil ako len kamarátku." hovorila som naštvane a podráždene

„Oh, a si v pohode?" Nejaká blbá otázka, nie?

„Jasné som úplne v pohode, " Povedala som ironicky.

„No to vidím." Prišla ku mne a objala ma. Trochu sa mi uľavilo no nechcelo sa mi ísť naspäť.

„Neideš sa trochu prejsť?" Opýtala som sa jej.

„Áno, môžeme."

Prechádzali sme sa a rozprávali. Potom som išla k nej na izbu, kde sme tak isto kecali.

Keď bol čas zašli sme sa na večerať. Sadli sme si za stôl a rozprávali sme sa a jedli. Najedla som sa a rozlúčila som sa s Kiarou. Išla som už naspäť do klubovne, lebo som bola už dlho preč a bol večer a chcela som spať. Keď som otvorila dvere, tak tam stále sedeli tá ryšavka a Draco a rozprávali sa. Bola som preč dosť dlho a oni tam stále boli. Správali sa ako stratený manželia. Áno, tak by som to nazvala.

Zavrela som dvere a bez akéhokoľvek slová som vošla do izby. Potom som si dala teplú sprchu, a kerď som z nej vyšla, tak zvalila som sa na posteľ a premýšľala. Spať sa mi naozaj nechcelo, bolo na to ešte dosť skoro. Tam som si vzala knihu a začítala som sa do napínavého deja, aby som sa odreagovala.