Dovolenka? Spoločné bývanie? Rodina?

V júli 2014 nad týmto musel začať rozmýšľať. Lucy u mňa čoraz častejšie prespávala a ja som každý deň počúval reči o tom, aké by bolo skvelé mať veľkú rodinu. Úprimne, predstava dvoch pobehujúcich detí s plnými plienkami ma fakt desila.

A keď mi náhodou ušiel môj úprimný názor, schytal som riadnu ranu do brucha. Ako som neskôršie zistil, moja priateľka chodila na karate. To veľa vecí vysvetľovalo.

Dokonca chcela prihlásiť aj mňa. Vraj ona by sa zlepšovala a ja by som si zlepšil kondičku. Chcela tým niečo naznačiť?

To som sa radšej nepýtal.

„Teraz som si uvedomila, že máš vlastne veľmi nudný život."
To boli slová mojej sestry. Vždy vedela zlepšiť deň.

Poradila mi, že sa mám niekomu zdôveriť. Najlepšie psychológovi. Povedala, že u mňa vidí začínajúcu depresiu. Zo srandy som sa v pondelok naozaj metskou dopravou dostavil pred dvere starého ukecaného dôchodcu, ktorého všetci odporúčajú.

Vraj mi chýba. Vraj ju potrebujem. Vraj som bez nej stratený. Vraj som vďaka nej šťastný. Vraj mám objímuť Hayley a už ju nikdy nepustiť.