,,Tak... čo teraz?" spýtala sa ticho Meg, keď sme sa spoločne vydali dolu ulicou späť. 

Hlavou mi vírili myšlienky jedna cez druhú a celý ten zmätok mi bránil normálne premýšľať. 

,,Našou najlepšou stopou bude asi Paríž," vzdychla som si a pošúchala si oči. Toľko sa toho udialo za jediný deň a predsa akoby som sa nikam nepohla. ,,Mám pocit, že chodíme stále dokola," zastonala som.

Táto neistota a nejasnosť ma už začínala unavovať. Chcela som sa vrátiť domov, zbaviť sa všetkých starostí a na okamih vypnúť. To bolo ale práve to, čo som teraz urobiť nemohla. Rozhodne som teraz nemohla prestať. Musela som sa dostať späť. A to čo najrýchlejšie.

,,V tom prípade sa asi budeme musieť zbaliť a kúpiť si letenky," povedala Meg a ja som mlčky prikývla.

,,Ehm..." odkašľala si po chvíli. ,,Domov ísť nemôžem. Stále bývam s rodičmi, aj keď som už dospelá, no myslím, že výlet do Paríža na poslednú chvíľu by pre nich asi nebol najlepšou správou. Len im zavolám, že prespím u kamarátky," povzdychla si a vytočila číslo.

Keď sme dorazili k môjmu domu, Meg stále telefonovala s mamou, ktorá jej niečo cez mobil už hodnú chvíľu vykladala. Otvorila som dvere a obe sme vošli dovnútra. Hneď ako som za nami zavrela, premkol ma nepríjemný pocit. Niečo nebolo celkom tak, ako by malo byť.

Vybrala som sa smerom k otcovej pracovni a Meg zostala na chodbe. V rukách som pevne zvierala otcovu knihu. Než som stačila vojsť do miestnosti, z predsiene, kde som nechala Meg sa ozval výkrik.

Ponáhľala som sa späť. Mobil vypadol Meg z ruky. Výkrik jej zamrel v hrdle akonáhle ju dymová postava za hrdlo zdvihla zo zeme so syčivým a škrípavým smiechom.

,,Nechaj ju!" skríkla som, pretože v tom momente mi nič lepšie nenapadlo. Vlastne som ani netušila, čo môžem urobiť. Nevedela som ani poriadne ovládať svoju mágiu a nič iné proti nim nezaberalo. 

Démon ku mne otočil čiernu dymovú tvár. Nevedela som, či by bolo horšie keby na seba vzal podobu nejakého človeka ako Ajsha alebo nie. 

,,Tú knihu," povedal tým príšerným škrípavým hlasom.

,,Načo ti je?" spýtala som sa. Tak trochu som čakala, že sa na mňa vrhne ako ten predtým, bez toho aby mi odpovedal.

,,Moja pani vydala rozkazy," škrípavo zasyčal démon a zovrel Megino hrdlo ešte pevnejšie. Moja kamarátka vydala pridusený zvuk. Naťahovať čas som už nemohla - ona ho nemala.

,,Tvoja pani knihu môjho otca nedostane," povedala som a predtým ako som sa vrhla na démona, sa mi mysľou prehnala jediná myšlienka: Nebolo by na škodu, keby sa moja mágia teraz chcela ukázať.

Tresla som knihou démona do hrude. Len som rozvírila tmavú hmlu, ale jeho zovretie na Meginom hrdle trochu povolilo. Mlátila som ho knihou snažiac sa rozvíriť aj zvyšok dymu, aby Meg pustil. Príliš to nepomáhalo.

V ušiach sa mi ozýval jeho škrípavý smiech. Úplne jednoducho som si na jeho mieste dokázala predstaviť Ajshu ako sa mi vysmieva. To ma naštvalo ešte viac a kniha v mojich rukách sa rozžiarila.

Moje prsty stále zvierali knihu, ale spod nich unikali lúče jasnej žiary. Stačil jediný posledný úder a démon sa nadobro rozplynul.

Meg s buchotom dopadla na zem a rozkašľala sa. Okamžite som si k nej kľakla.

,,Si v poriadku? Nedostal sa ti do pľúc jeho dym, že nie?" pýtala som sa ustarostene a mrazivá ruka mi zovrel vnútornosti. Dýku, ktorá démonov zabíjala sme k dispozícii nemali.

,,Nie, len sa ma pokúsil zadusiť," dostala zo seba.

,,Mali by sme odtiaľto zmiznúť. Myslím, že sa vrátia," pomohla som Meg na nohy.

,,Tvoja mágia... to svetlo... Ako..." 

,,Neviem. Teda, nie som istá. Už asi začínam tušiť ako to celé funguje. Myslím, že to dokážem privolať keď som ma niečo ohrozuje, ako tí démoni. Keď to... potrebujem. Je to komplikované, ale asi takto nejako to funguje," vzdychla som si nad svojím chaotickým vysvetlením.

,,Ak nám to pomôže, je to len dobre," pousmiala sa Meg a zdvihla svoj telefón zo zeme.

Zamierili sme do mojej izby a zbalili tých pár vecí, ktoré asi budeme potrebovať. Potom sme kúpili letenky na večerný let do Paríža. 

,,Len si to predstav," ozvala sa Meg keď sme vychádzali z mojej izby. ,,Ak ten portál funguje, už dnes uvidím úplne iný svet."

Pri tej myšlienke mi poskočilo srdce. Môže to byť naozaj tak? Už dnes by som sa znovu stretla s Edranom... Po ničom inom som ani netúžila. Chýbal mi hádam zo všetkých najviac. Nevedela som si predstaviť, že by som ho už nikdy neuvidela. Ale len pomyslenie na možnosť dostať sa späť k nemu už dnes... Zrazu to znelo až príliš dobre na to, aby to bola pravda. 

,,Čo ak ale nefunguje oboma smermi?" spýtala som sa otvárajúc vchodové dvere. ,,Čo potom?"

,,Potom nájdeme iný spôsob," odhodlane povedala Meg. ,,Nejaký musí byť. Tvoja matka sa predsa späť do Anterlavu dostala. Možno iba pomocou svojej mágie. A tým pádom možno ani nijaký portál potrebovať nebudeme."

,,Moja mágia je tak trochu nespoľahlivá," vzdychla som si frustrovane.

,,S tým sa budeme trápiť až keď portál v Paríži fungovať nebude."

Meg mala pravdu. Nemalo zmysel trápiť sa tým. Ten portál v Paríži je možno funkčný. V tom prípade sa dostanem domov. A ak nie, nejakú cestu si predsa len nájdem. Musím.