,,Čo... to... bolo?" vydesene sa na mňa otočila Meg. Nebola som si istá, či myslí záblesk, ktorý sa - aj na moje veľké prekvapenie - objavil, alebo toho démona.

,,Mám pocit, že to o tých zvláštnostiach, čo sa tu dejú, si mala pravdu," vzdychla som, spomenúc si na náš rozhovor v kaviarni.

,,Výborne, našli sme knihu," povedala Meg sucho a zamračila sa. ,,A, super, nie sme jediné, kto má o ňu záujem!" otočila sa na mňa s doširoka otvorenými očami, z ktorých vyžarovala priam hysterická panika.

,,Meg..." oslovila som ju. ,,Ak si si to s tým všetkým rozmyslela, nebudem ti zazlievať ak na toto všetko radšej hneď zabudneš a odídeš."

Dievčina sa odvrátila a pretrela si tvár rukami. Po niekoľkých hlbokých nádychoch zložila dlane z tváre a uprela na mňa už celkom normálny pohľad.

,,Sľúbila som ti, že ti pomôžem, takže sa po jednom démonovi z toho vykrútiť nehodlám," vzdychla si a ja som v jej očiach zbadala maličký záblesk odhodlania. ,,Vydesilo ma to, ale... Nie je to dôvod aby som sa ti len tak otočila chrbtom."

,,Vďaka," vydýchla som si. Toto dievča síce bolo zvláštne, ale už som si ho stihla obľúbiť.

,,Takže... Hm, pozrieme sa do tej knihy?" spýtala sa. Prikývla som a len tak pre istotu som sa ešte rozhliadla po miestnosti. Potom som znovu otvorila knihu a preskočila som úvod. Hneď za ním sa nachádzala charakteristika Anterlavu. Preletela som ju očami, ale v podstate tam nebolo nič, čo by som už dávno nevedela. 

,,Skús nájsť, či tam viac nepíše o tých tieňoch, čo sa spomínali v úvode," navrhla Meg keď sme bez výsledku preleteli stránky o rôznych druhoch víl. Prelistovala som desiatky ďalších husto popísaných a dokonca ilustrovaných stránok, až kým som kútikom oka na jednej nezahliadla zmienku o démonoch. Vrátila som sa na začiatok kapitoly.

,,Les duší," prečítala Meg nadpis a mne pri spomienke na toto miesto prebehol po chrbte mráz. Bol to jeden z mojich najmenej obľúbených zážitkov v Anterlave a vlastne vôbec v celom mojom živote.

,,Pôvodný názov lesa zanikol, ale svoje nové meno si rozhodne zaslúžil," prebrala som sa z premýšľania a začala som nahlas čítať. ,,Obyvatelia tohto Lesa duší sú duše mŕtvych víl, Sfeeranov a iných bytostí, ktoré sa po smrti nedokázali zmieriť s myšlienkou, že by sa mali postaviť následkom za činy, ktoré počas života vykonali..."

Prestala som čítať, pretože mi odrazu dávalo perfektný zmysel, prečo Henaag ušla práve tam. Vedela, čo sú tie bytosti vlastne zač alebo je to len náhoda?

,,Hm, o démonoch sa tu píše len toľko, že ich mnohí za to považovali, keďže nechodili na svetlo. Ale tvoj otec tu píše, že keby to spravili, rozplynuli by sa a museli by sa postaviť tomu, čoho sa tak báli. Takže slepá ulička," vzdychla Meg.

,,Asi áno," otočila som niekoľko ďalších stránok a nakoniec som predsa len našla kapitolu o démonoch. Žiaľ, text bol len veľmi stručný a krátky.

,,O démonoch toho viem len málo a preto toho vlastne nie je mnoho, čo by som mohol napísať. Zjavujú sa v podobe čierneho dymu, ale väčšinou sa dajú zahliadnuť len kútikom oka a aj vtedy sa o tom dá pohybovať. Prirodzene majú schopnosť pohybovať sa medzi oboma svetmi, hoci víly a iné bytosti na to potrebujú portál," dočítala som sklamane.

,,Ešte aj ja toho o démonoch viem viac," vzdychla som si, zatvárajúc knihu.

,,Fakt?" spýtala sa Meg a uprela na mňa zvedavý pohľad.

,,Vedia na seba vziať podobu človeka a okrem toho do teba dokážu vdýchnuť svoj dych, ktorý je vlastne jed a ten... Otrávi ti myseľ a dušu až z toho napokon zošalieš a tvojou jedinou túžbou sa stane všetko to ukončiť... Všetci, ktorým sa to stalo spáchali samovraždu, pretože jediný iný spôsob je zabiť démona jeho vlastnou zbraňou a to sa im nepodarilo..." 

,,Všetci?" pomaly preglgla.

,,Ja som mala čertovské šťastie a démona som zabila, ale..."

,,Dobre, sústreďme sa na tento problém."

,,Fajn... Takže sme v podstate na začiatku. Potrebujeme nájsť portál," vzdychla som si. ,,Ale kde nájdeme použiteľné informácie?"

,,Čo tak knižnica?" navrhla Meg.

,,Knižnica?" neubránila som sa a obočie mi vyletelo nahor. ,,To vážne?"

,,No... moja stará mama vravela, že keď hľadáš odpovede, choď do knižnice..." nervózne si odkašľala. ,,Asi mala na mysli iné odpovede, ale za pokus nič nedáme, no nie?"

,,Aj tak nemáme nič lepšie na práci, tak poďme," odvetila som napokon a obe sme opustili pracovňu.

,,Čo ak nás znovu napadnú démoni?" spýtala sa Meg, keď som za nami zavrela dvere a vykročili sme smerom ku knižnici.

,,Budeme sa musieť nejako ubrániť. Alebo ujsť."

,,Znovu vyčaruješ ten záblesk?"

,,To asi nie. Možno. Ja neviem," sklopila som zrak. ,,Stále si nie som istá ako sa mi to vlastne podarilo. Bolo to ako reflex-" zasekla som sa uprostred vety.

,,Čo?"

,,Ja len... O mágii toho veľa neviem, ale nie je to prvý raz, čo sa mi niečo také stalo. Keď som sa ocitla v Lese duší, zjavili sa mi krídla. Ani nie tak preto, lebo som si ich želala alebo niečo také, ale preto, lebo som ich potrebovala..."

,,Ty máš krídla?"

,,Teraz neviem. Ani som sa ich nepokúšala vyvolať pretože... Veľa vecí prestalo fungovať odkedy som sa tu ocitla."

,,Máš strach, že sa neobjavia a budeš demotivovaná ešte viac?" spýtala sa Meg a ja som ticho prikývla. 

So spomienkou na krídla som si spomenula aj na ten príšerný pocit, ktorý to všetko predchádzal. Bola som sama uprostred desivého lesa, bezradná a nemohla som sa na nič a na nikoho spoľahnúť, pretože dokonca aj nádej ma opustila. Nebolo to teraz úplne rovnaké, ale s rozdielom, že mi nič zázračné na pomoc neprichádzalo?