,,No, tak toto bolo... zaujímavé," povedala Meg a tým perfektne zhrnula to, čo sa práve odohralo.

,,Vôbec som nečakala, že sa tu ukáže on," povzdychla som si. Tá konverzácia s Dylanom ale predsa len bola na niečo dobrá, ukázala mi ako veľmi som sa vlastne zmenila.

,,Nuž, obral nás ale o čas," pripomenula Meg a ja som sa prebrala zo zamyslenia. ,,Mali by sme sa vrátiť k tej hádanke."

,,Máš pravdu," prikývla som a obe sme sa vrátili do pracovne. ,,Nájdi A na skrinke zvláštnej, ktorá väzní hudbu. Ak hudbu podarí sa ti vyslobodiť, nájdeš cestu domov...." prečítala som hádanku z knihy odznova.

,,Takže máme nájsť nejakú skrinku s písmenom A," začala Meg. ,,Ale čo myslí tým zvláštna? To môže byť čokoľvek."

,,Ani nie," zamyslela som sa prečítajúc si celú hádanku ešte raz. ,,Máme vyslobodiť tú hudbu. Z tej skrinky, nie?"

,,Čo ale... Hracia skrinka?" napadlo Meg a ja som sa usmiala.

,,Presne tak. Stačí nájsť hraciu skrinku s písmenom A, pustiť ju a máme portál," zavrela som otcovu knihu. ,,A tá skrinka bude pravdepodobne niekde tu."

Ako prvé som sa pozrela do zásuvky stola, kde sme predtým našli otcovu knihu. Prehrabávala som sa v papieroch, ale okrem nich tam nič iné nebolo. Žiaden náznak hracej skrinky ani ničoho podobného. Len samé papiere.

Prehľadala som aj ostatné zásuvky stola, ale nikde nič. 

,,Máš niečo?" spýtala som sa Meg.

,,Ani nie," povzdychla si. Už prezrela všetky police s knihami v otcovej pracovni a stále nič. ,,Nemal tvoj otec nejaký trezor alebo čo?"

,,Nemyslím si. A tam by to asi aj tak neschoval - démonov by to v nijakom prípade nezastavilo." Poobzerala som sa po miestnosti. Keby som bola môj otec, kam by som schovala hraciu skrinku aby ju nenašli démoni?

,,Ako najlepšie..." zasekla som sa, keď ma niečo napadlo.

,,Ako najlepšie čo?" prekvapene sa ku mne od políc otočila Meg.

,,Ako niečo čo najlepšie schovať?" spýtala som sa jej a na tvári mi pohrával úsmev.

,,Dať to niekam kde to nikto nebude hľadať?" spýtala sa Meg, neistá si tým kam vlastne mierim.

,,A kde by to nikto nehľadal keby to chcel nájsť?" 

,,To... neviem," zamračila sa Meg a čakala odpoveď.

,,No predsa tam, kde je to všetkým na očiach, nie?" nadvihla som obočie a znovu som sa poobzerala po miestnosti. Hraciu skrinku som nikde nevidela ale... Kde by si niekto dal hraciu skrinku? Kde by som si ju dala ja? 

,,Poďme sa pozrieť do obývačky. Ak mám s touto teóriou pravdu, bude to tam," vstala som od stola a obe sme sa vybrali do obývačky.

Obývačka bola tiež zariadená veľmi stroho, tak ako kuchyňa. Steny boli natreté nabielo a medzi jediné kusy nábytku nachádzajúce sa v tejto miestnosti patrila čierne police na knihy plná najrôznejšej vedeckej literatúry, šedý gauč a jediné kreslo, televízor, ktorý sme takmer nikdy nezapli a malý konferenčný stolík.

,,Tam," usmiala som sa pri pohľade na police plné kníh. V jednej z nich bolo v strede urobené miesto akurát aby sa tam zmestila malá kruhová skrinka zo šedého kovu s vyrytými ornamentmi. Keď sme podišli bližšie, rozoznali sme medzi ornamentmi elegantné písmeno A.

Opatrne som vzala skrinku z police akoby som držala vzácny poklad - čo v podstate bola pravda. V rukách som držala cestu domov.

,,Ideme to-" Meg sa zasekla a prehltla. Ani som sa nemusela spýtať čo sa deje. Po celom tele mi prešli zimomriavky.

Podala som skrinku Meg a tá ju pevne zovrela. Postavili sme sa chrbtom k policiam - dodávalo nám to akýsi falošný pocit bezpečia, mať niečo pevné za chrbtom.

Netrvalo dlho a pred nami sa zjavil démon. Čakala som, že niečo povie - bude si pýtať knihu, alebo dokonca hraciu skrinku - ale démon nepovedal ani slovo, dokonca sa vôbec nepohol.

,,Čo od nás chceš?" spýtala som sa pevným hlasom. Jedného démona som sa až tak nebála. Nie potom, koľkých som ich dokázala poraziť v Louvri. 

Démon sa škrípavo zasmial, ale nepovedal nič. Nerozumela som tomu. Ale nemali sme čas s ním diskutovať. Namierila som naňho otvorenú dlaň, moje oči sa rozžiarili a videnie sa mi zostrilo. Žily pod mojou pokožkou začali žiariť a dlaň sa mi tiež rozžiarila jasným bielym svetlom. Zakrátko po démonovi nebolo ani stopy.

,,Poďme naspäť do pracovne," povedala som akonáhle som si uvedomila, že sme tam otcovu knihu nechali nestráženú - a s odhaleným textom, o ktorý išlo Agleh najviac.

,,Asi máme problém," povedala nešťastne Meg keď sme sa tam vrátili. Mala pravdu - otcova kniha bola preč.

,,Bola som taká hlúpa," zastonala som a pošúchala si oči. ,,Malo mi to dôjsť. Ten démon nás mal iba rozptýliť kým..."

,,Nevadí," Meg mi stisla plece. ,,Vieme ako sa dostať do Anterlavu. A tam sa nachádza ten zdroj mágie. Ten nám dá odpovede, ktoré potrebujeme. Teraz sa tam len potrebujeme dostať."

,,Máš pravdu. Ale aj tak je to hrozné. Tá kniha sa Agleh vôbec nemala dostať do rúk," povedala som nešťastne.

,,Spustime tú skrinku a skončime to," navrhla Meg. Skutočne som obdivovala jej neumierajúci optimizmus.

Podala mi skrinku a ja som ju obrátila hore nohami. Prsty sa mi len tak triasli od nedočkavosti. Ak to bude fungovať - a tentoraz som naozaj verila, že bude - už dnes uvidím Edrana a Toural. 

Srdce sa mi splašene rozbúchalo pri pomyslení na to, že zbadám Edranovu tvár. Normálne fyzicky pred sebou - nijaký sen, prelud či spomienka. Skutočného Edrana, ktorého budem môcť objať. 

Chystala som sa pootočiť kolieskom naspodku hracej skrinky, keď mi po tele znovu prebehli nepríjemné zimomriavky.

,,Ešte nie je koniec," otočila som sa k Meg.

,,Otvorme ten portál a vypadnime," navrhla Meg.

,,Lenže čo ak sa ten portál za nami nezavrie a nechá otvorený priechod?" napadlo ma.

,,Na tom nezáleží, nie? Démoni sa tam aj tak dokážu dostať."

,,Ale Agleh nie," namietla som. ,,A ak ho necháme otvorený, otvoríme jej cestu do Anterlavu."

,,Možno sa dá portál zavrieť zvnútra. Keď zo sebou zoberieme aj hraciu skrinku," napadlo Meg.

Chcela som tomu veriť. Naozaj som túžila potom aby to bola pravda - ale v mysli mi hlodali pochybnosti. Chystala som sa niečo povedať, ale znovu mi po chrbte prebehli zimomriavky a okolo mňa a Meg sa objavilo minimálne tucet démonov.