,,Takže..." začala som rozprávať ako sme tak s Meg leteli nad tmavou krajinou. ,,Ako si sa teda ku mne dostala?"

,,Nuž," ozvala sa Meg za mojím chrbtom. ,,Keď sme leteli nižšie, tak, že sme sa takmer dotýkali striech, inšpirovala som sa tým, čo si ty spravila predtým a zmlátila som ho knihou tvojho otca."

,,Fungovalo to?" spýtala som sa. Až sa mi tomu nechcelo veriť. Bolo to také prosté a predsa... Meg to asi zachránilo život. Už po druhý raz.

,,Ale ako si ma potom našla?" zaujímalo ma. 

,,Ani neviem. Ten dym, aj keď už nebol v podobe démona sa vytratil do najbližších dvier. Usúdila som, že tam asi bude aj tá Agleh a tak ma napadlo, že si o nej niečo zistím. Bohužiaľ to sa mi nepodarilo, ale našla som teba. Takže úspešná misia. Ako si sa tam vlastne dostala ty?"

,,Démoni ma zajali. Tak trochu som ich aj nechala. Dúfala som, že niečo dostanem z Agleh, alebo ak aj nie, že nájdem teba. Myslela som, že sa to tomu démonovi podarilo - odvliecť ťa k nej," povzdychla som si.

,,Dostala si z nej niečo?" zvedavo sa spýtala Meg.

Zahľadela som sa na krajinu pod sebou. Dole sa mihali malinké svetielka miest a dedín pod nami. Náš lietajúci kôň hladko kĺzal vzduchom vpred. Keď som si spomenula na stretnutie s kráľovnou démonov, ešte stále mi z toho behali zimomriavky po chrbte.

,,Stretla som sa s ňou. Vyzerala ako celkom normálna žena, ale... Oči mala temné ako tie najtmavšie hlbiny. Bola taká... Ako to len povedať? Znervózňuje ma, že aj napriek tomu koľko toho o nej viem, to podstatné akosi uniká. Neviem ju odhadnúť. A to ma pri nej desí. Že neviem."

Meg nepovedala nič. Moje rozprávanie jej asi veľmi nedávalo zmysel. Akoby aj? Mlela som piate cez deviate. Agleh bola premenlivá ešte viac ako počasie. Na moment sa zdalo, že má všetko pod kontrolou. Potom sa strašne naštvala. A potom akoby sa nič nestalo. Nevyznala som sa v nej. A v tom o čo jej išlo už vôbec nie.

,,Čo si teda zistila? Možno na niečo prídeme," utešovala ma Meg a stisla mi rameno.

,,Niečo dôležité je v knihe môjho otca. Neviem kde, keď sme to nenašli, ale... Agleh presne nevie, čo o nej napísal. Mohlo by nám to ale pomôcť poraziť ju. Asi."

,,Tak aspoň vieme, na čo potrebuje tú knihu," povedala Meg povzbudzujúco.

,,To je pravda. Ale absolútne netušíme o čo jej vlastne ide. Povedala len, že nechce aby som sa jej plietla pod nohy," zadívala som sa na iskrivú hrivu pred sebou. Škoda, že môj kôň mi odpovede dať nevedel. 

,,Možno sa chce dostať do Anterlavu. A nechce aby sme sa tam dostali my pretože... Asi ich tam plánuje prekvapiť. A máme knihu, ktorá má možno odpovede na to, ako ju zastaviť," uvažovala Meg.

Znelo to logicky. Čo by ale kráľovná démonov hľadala v Anterlave? Ťažko povedať, možností bolo veľa. Ale ak predtým poslala Ajshu... tento jej plán sa asi ťahá už dlhšiu dobu.

,,Pravdepodobné to je. Keď bola tá posledná vojna medzi Sfeeranmi a vílami, bola tam jedna jej démonka. Ajsha. Mám pocit, že jej vtedy išlo o to, aby sa všetci navzájom zničili. Môžeme teda usúdiť..."

,,Že chce Anterlav pre seba. Buď má pocit, že jej tam všetci nejako ukrivdili, alebo sa skrátka vyžíva v utrpení tých, čo za nič nemôžu," dokončila za mňa Meg.

,,Nuž očividne nevie ako sa tam dostať," uvažovala som.

,,Ale svojich démonov tam dostala," nechápala Meg. ,,Nemôže tam nejako premiestniť aj seba?"

,,Myslím, že toto je ono Meg. Ona podľa mňa ani nie je démon," povedala som. Napadlo ma to už vtedy pri rozhovore s Agleh. Niečo na nej nesedelo. Akurát som nevedela čo.

,,Čo je potom zač?"

,,To neviem," zamračila som sa.

Nevedela som ani, či to vôbec chcem vedieť. Kto už len mohol mať takú veľkú moc, že dokázal ovládať toľkých démonov? Človek? Tomu sa mi nechcelo veriť. Ako by nejaký človek získal moc ako je tamtá? Čierna mágia? Možné to bolo - ale ako?

,,Neviem, čo je zač," povedala som znovu. ,,Vravela len, že ju nikdy neporazím, pretože démonov poraziť nejde. Sú súčasťou všetkých - rodia sa z negatívnych emócií, ktoré v sebe nosíme. Strach, bolesť, hnev..."

,,Mohla by byť človek? Niečo ako... Ako sa povie ten človek, čo sa zahráva s čiernou mágiou? Niečo na n..." lámala si hlavu Meg.

,,Nekromant?" skúsila som.

,,Presne! Nie je ona nekromant?"

,,Napadlo mi, že to asi bude mať niečo s čiernou mágiou," priznala som. ,,Budeme musieť ešte raz nazrieť do otcovej knihy. Niečo tam je, len to treba nájsť. Vieme ale, že ona démon nie je. Otec v tej knihe písal, že démoni portál nepotrebujú. A poľa toho, čo vieme o nej - ona portál potrebuje."

,,Nájdeme to, čo tam tvoj otec schoval," ubezpečovala ma Meg. ,,A možno tam aj s tým niečím bude spôsob ako sa dostať do Anterlavu. Pretože to by sa nám naozaj hodilo."

Úplne som zabudla. Tak veľmi mi myšlienky zamestnávala Agleh a všetko s tými démonmi naokolo, že som celkom vypustila z hlavy, prečo sa toto celé vlastne začalo. 

Ja som stále nemala ani poňatia ako sa dostanem domov. A ak nič nebude v otcovej knihe... Asi to bude veľmi veľký problém. Ocitneme sa v slepej uličke. Agleh možno nájde spôsob ako sa do Anterlavu dostať, my uviazneme v Nesojei bez možnosti varovať mojich priateľov a všetko bude stratené...

Edran, Toural a všetci ostatní nebudú vedieť, čo sa deje. A ja ich už možno nikdy neuvidím. Alebo - čo by bolo ešte horšie - sa do Anterlavu nakoniec nejako vrátim a len preto aby som zistila, že oni už neži-

,,Hej," ozvala sa za mnou Meg. Asi vycítila, čo sa mi preháňa hlavou. ,,Ešte nič nie je isté. A ani stratené."

,,Máš pravdu." Zhlboka som sa nadýchla a snažila sa vyčistiť si hlavu. Teraz som to nemohla vzdať. Teraz nie. Kvôli Edranovi, Toural, Henaag a všetkým ostatným v Anterlave som sa musela snažiť uspieť. Pokojne som mohla byť ich posledná nádej.

,,Takto sa mi páčiš," povedala Meg a ja som sa ani nemusela otočiť aby som vedela, že sa usmieva.

Pozrela som sa znovu nadol a zistila som, že náš iskrivý dopravný prostriedok začína klesať. Boli sme tu.