,,To, čo si urobila tam vnútri bolo skrátka... Ani to nedokážem opísať!" nadšene vykladala Meg, ako sme sa spoločne blížili k Eiffelovej veži. Odkedy sme odišli z Louvru, neprestala o tom rozprávať.

,,Už som ti vravela, že som to takmer vôbec nespôsobila ja," pripomenula som jej už nejaký ten stýkrát.

,,Ale aj tak. Mala si krídla!" 

,,To si ich mala vidieť, keď mi normálne vyrastali z chrbta," pousmiala som sa.

,,Myslíš, že ich teraz dokážeš znovu privolať?" zaujímalo ju. ,,Keď si prišla na to ako funguje tvoja mágia..."

,,Teraz ich nepotrebujem," pokrčila som plecami. Áno, moje krídla mi chýbali od momentu, čo som v Nesojei zistila, že zmizli. Ale momentálne som ich naozaj nepotrebovala. ,,Asi by som ich vedela privolať. Mám pocit, že sa aj tak objavia keď prídeme do Anterlavu. Zatiaľ by asi len pútali nežiadúcu pozornosť."

,,Dobre... Tak k ďalšej téme. Tá Agleh... Máš poňatia, kto to je?" pozrela na mňa Meg.

,,To meno počujem prvý raz."

,,Myslíš, že to ona zabila tvojho otca? Ten odkaz..."

,,Dávalo by to zmysel," povzdychla som si. ,,A je vysoko pravdepodobné, že je to aj pravda. Ale... Celé má to desí. Dokazuje to ďalšie veci, ktoré sa celý tento čas diali a nikto o nich nemal ani poňatia."

,,O čo jej vlastne ide?"

,,To keby som vedela," povedala som nešťastne. ,,Všetko sa len komplikuje."

,,Bude to v pohode," usmiala sa Meg a prehodila mi ruku okolo pliec. ,,My to nejako zvládneme. Nájdeme portál a potom zistíme, čo je ona vlastne zač. Neverím, že v celom Anterlave neexistuje osoba, ktorá o nej bude vedieť aspoň niečo."

,,Máš pravdu," usmiala som sa tiež. ,,Jeden problém za druhým."

,,Takto sa mi to páči," zasmiala sa Meg.

Zanedlho sme sa objavili pred Eiffelovou vežou. Bola ešte krajšia než na fotkách. Iste, pre niekoho to môže byť len hromada kovu poskladaná na seba, ale... Predsa len to malo niečo do seba.

,,Už tomu len chýba, aby sme tu boli na normálnej dovolenke bez všetkého toho stresu a starostí," povzdychla si Meg sledujúc Eiffelovu vežu pred sebou.

,,To by ale bolo nudné, nie?" zasmiala som sa.

,,Pravda. Takto sa mi to asi predsa len páči oveľa viac," zasmiala sa tiež.

,,Teraz musíme nájsť ten portál."

,,To ale asi bude problém," povedala Meg skepticky.

,,Dotiahli sme to takto ďaleko - zvládneme to," utešovala som ju.

,,Dobre, ale ako sa nám to má podariť keď je tu toľko ľudí?" spýtala sa nešťastne Meg pri pohľade na dav turistov po Eiffelovou vežou.

,,Myslím, že to nie je až taký problém," povzdychla som si a v ruke otáčala koliesko s vyrytým písmenom A. ,,Absolútne netušíme, ako použiť toto."

,,Nie je tam vyryté nejaké zaklínadlo alebo tak?" zaujímalo Meg a naklonila sa mi cez plece aby na koliesko lepšie videla.

,,Hmmm. okrem toho A tam nič nevidím," zamrmlala som prezerajúc koliesko pozornejšie. Povrch bol medený a hladký, až na A vyryté do povrchu z jednej strany.

,,Oh..." Meg sa zarazila a na moment premýšľala. ,,Teoreticky... je to kľúč, nie? Potom musí mať niekde zámku."

,,To znie dobre. Ale kde?" začala som sa obzerať okolo seba.

Nemali sme toho príliš veľa na výber a tak sme začali s Eiffelovou vežou. Teda aspoň tam, kam sme dočiahli a dovideli. Ale ani po hodine sme nič použiteľné neobjavili.

,,Ideme na to zle," povzdychla som si, keď sme sa s Meg opäť stretli na mieste, kde sme predtým začali hľadať.

,,A ako na to teda máme ísť?"

,,Musíme začať niekde na začiatku," uvažovala som.

,,Myslíš, že to máme prehľadať celé ešte raz?" zakvílila Meg. ,,Lauren, to predsa-"

,,Samozrejme, že nie," prerušila som ju. ,,Na inom začiatku... Elodie vravela, že portál je pod Eiffelovou vežou..."

,,Nepovedala náhodou presne pod Eiffelovou vežou?" spomenula si zrazu Meg.

,,Meg! To je ono. Už som ti povedala, aká si úžasná?" zasmiala som sa od radosti.

Pozrela som sa hore a potom okolo seba. 

,,Ak tá zámka niekde bude, potom presne v strede pod Eiffelovou vežou."

,,A kde je ten stred?"

,,Myslím, že bude..." pár ráz som sa ešte okolo seba poobzerala. Nakoniec sa mi nejako podarilo nájsť presný stred. Teda aspoň ten, o ktorom som si myslela, že bude správny.

,,Malo by to byť tu," povzdychla som si a pozrela sa nahor.

,,Kde je ale potom tá zámka? Tam hore?" pochybovačne sa spýtala Meg, ukazujúc nahor.

,,To si nemyslím. Skôr bude..." pozrela som sa na zem. Priamo pred mojimi nohami bola v dlažbe priehlbina práve vo veľkosti nášho kolieska. ,,Asi sme to našli," usmiala som sa na Meg.

,,No? Tak na čo čakáme?" posúrila ma Meg. Zohla som sa a položila som koliesko do priehlbiny. Presne tam zapadlo.

Srdce sa mi rozbúchalo. Ak to bude fungovať tak sa už čochvíľa vrátim domov.

,,Netreba tým nejako otočiť alebo tak?" ozvala sa Meg, keď sa už hodnú chvíľu nič nedialo.

,,Možno," povedala som a skúsila som kolieskom otočiť najprv do jednej a potom do druhej strany. Nič.

,,Ja... Nerozumiem tomu," povedala som ticho a bezradne sa pozrela na Meg. Silou-mocou som sa snažila ovládnuť paniku, ktorá sa šírila mojím telom.

,,Vzali sme správny kľúč?" uisťovala sa Meg.

,,Iný tam nebol. Išli sme presne podľa toho odkazu. A aj ten kľúč vyzerá tak ako by mal. Má tam predsa A ako..." zasekla som sa.

Oblial ma studený pot a mala som, čo robiť aby sa mi neroztriasli ruky.

,,A ako čo?" spýtala sa Meg, ale mala som pocit, že už aj tak vie čo myslím.

,,Nebolo to A ako Anterlav," povedala som sucho a sama som tomu nechcela veriť. ,,Bolo to A ako Agleh."

,,To znamená, že to bolo celé zbytočné?" Zdalo sa, že Meg tomu nechce veriť presne tak ako ja.

,,Neviem. Ale nedostaneme sa do Anterlavu, kým sa znovu neporozprávame s Agleh."

,,A ako chceme nájsť ju?" pochybovačne sa spýtala Meg.

,,Asi bude stačiť, keď ona nájde nás," preglgla som a kútikom oka som zahliadla akýsi tmavý tieň. ,,A mám pocit, že to nebude trvať až tak dlho."