Toural a Reul si skutočne veľmi rozumeli. Za nejakú dobu ich priateľstvo prerástlo v čosi hlbšie a obaja začali plánovať svadbu. Teraz sme sa s Toural už podpichovali neustále. Najlepšie bolo, keď svadba bola už za dverami a Toural pomaly strácala nervy. Presedela v mojej komnate celé hodiny a stresovala sa. Po nejakom čase to začalo byť komické.

,,Mám mať svadobné šaty s dlhými alebo krátkymi rukávmi? Čo ak budem v šatách s dlhými rukávmi vyzerať tučná?" Toural ležala na mojej posteli a pozerala sa nahor.

,,Toural, silne pochybujem, že rukávy zmenia tvoju figúru," povedala som pozerajúc do listov z rôznych častí Anterlavu, ktoré prišli dnes ráno.

,,Nikdy by si neverila, ako veľa to môže spraviť! Och, Lauren! Zabudla som ťa pozvať!" Toural sa odrazu posadila na posteli.

,,Myslím, že keď sa tvoja svadba odohráva v mojom paláci, aj tak by som prišla," povedala som stále prezerajúc listy.

,,Och, musím poslať pozvánky!" začala znovu Toural.

,,Reul ich už pred nejakým časom poslal," povedala som a konečne som sa na svoju priateľku aj pozrela.

,,Och, Reul," zasnene povedala Toural a znovu sa zvalila na moju posteľ. ,,On je skrátka dokonalý," rozplývala sa moja priateľka so zasneným úsmevom.

,,Samozrejme, čo keby som ťa teraz na chvíľu opustila?" navrhla som.

,,Čože?!" Toural sa okamžite posadila. ,,To nemyslíš vážne. Prežívam svadobnú krízu a ty ma tu chceš opustiť?"

,,Toural, dnes sa vydávať nejdeš. Ani zajtra. A ja mám veľa povinností, ktoré by som rada stihla ešte dnes," postavila som sa a zamierila ku dverám. Toural sa napokon s mojím odchodom zmierila a ja som mohla vyraziť za svojimi povinnosťami.

Bolo toho tak veľa, čo bolo treba stihnúť, že som skončila až večer. Radšej som sa hneď nevrátila do svojej komnaty, pretože by mi hlava pravdepodobne praskla od Touraliných sťažností. Takže som radšej zamierila do záhrady a vyletela som na svoj obľúbený konár na obľúbenom strome. 

Netuším, kde sa dnes Edran túlal, ale aj sama som bola vďačná za chvíľu pokoja. Odtiaľto bolo dokonale vidieť dovnútra paláca kde poletovalo množstvo drobných víl a ten pohľad bol jednoducho neskutočne nádherný. Pripomenul mi môj príchod do Anterlavu. Spomenula som si na lúku plnú poletujúcich farebných svetielok a svietiacich rastlín. Vtedy mi to celé pripadalo ako veľmi zvláštny sen, ale našťastie to bola realita.

<^>

Zobudila som sa na to, ako ma niekto trasie za plece. Otvorila som oči a zbadala som Edranovu tvár.

,,Toural ide zošalieť, že ťa nenašla. Myslím, že ide o ďalší problém so svadobnými šatami," povedal Edran pobavene.

,,Och, už aby bolo po svadbe," zamrmlala som a zívla som si. Chrbát ma bolel pretože strom sa ani zďaleka nemohol rovnať mojej príjemnej posteli, nech som ho mala akokoľvek rada.

,,Myslím, že to si želajú všetci," povedal Edran ako sme zleteli na zem. ,,Neboj sa, zajtra už bude po všetkom," upokojujúco ma chytil za ruku a ja som mu ju vďačne stisla. Nebyť Edrana, asi by som sa už psychicky zrútila.

Deň plný Touraliných obáv a sťažností, plánovania a povinností nakoniec ubehol celkom rýchlo a nakoniec svitol nový deň a všetci sme si s úľavou povedali jediné slovo - konečne.

Palác bol krásne vyzdobený žltými a bielymi kvetinami a Sfeerania s vílami sa pomaly schádzali v trónnej sieni. Prekvapivo som bola pokojná a na všetko som sa pozerala s nadšením a radosťou. Toural môj pokoj akosi nezdieľala. Nervy mala na prasknutie a neustále sa obzerala v zrkadle aby sa uistila, že v svadobných šatách vyzerá dokonale.

,,Toural, nemáš sa čoho báť. Vyzeráš dokonale," povzbudzovala som ju.

,,Lauren, čo ak si to Reul rozmyslí?" uprela na mňa vydesený pohľad. ,,Na začiatku som k nemu bola veľmi hnusná a..."

,,Hlavne žiadne slzy," chytila som ju za plecia a ona rýchlo zažmurkala aby sa sĺz zbavila. ,,Reul by ťa o ruku nikdy nepožiadal, keby ti už dávno neodpustil. Všetko dopadne dobre."

,,Dobre, dobre. Nádych, výdych... To zvládnem," Toural sa párkrát zhlboka nadýchla a vydýchla aby sa upokojila. Momentálne som jej ten stres naozaj nezávidela.

Svadba, ako inak, dopadla lepšie ako Toural predpokladala. Keď som stála pred trónom - kde som mala ich dvoch zosobášiť - a sledovala som ju kráčať uličkou s kyticou žltých ruží v rukách, skutočne som pochopila Reulov užasnutý pohľad. Toural vyzerala prekrásne.

Večer som sledovala šťastnú Toural tancovať s Reulom. Zajtra sa obaja s nami všetkými rozlúčia a Toural bude žiť so svojím manželom v jeho paláci s ostatnými Sfeeranmi.

,,Nakoniec na ten stres dočista zabudla," pousmial sa Edran vedľa mňa tiež sledujúc našu priateľku.

,,Vyzerá to tak. Som rada, že nakoniec znovu žiari ako slniečko," tiež som sa musela usmiať.

,,Chcela by si byť na jej mieste?" spýtal sa odrazu Edran.

,,Prosím?" prekvapene som naňho obrátila všetku svoju pozornosť a šokovaný pohľad.

,,Len tak ma napadlo, či by si sa za mňa nechcela vydať?" spýtal sa ma úplne vážne.

,,Len tak ťa to napadlo?" nemohla som uveriť vlastným ušiam.

,,Lauren, preukážeš mi tú česť a staneš sa mojou ženou? Okrem toho, dnes večer vyzeráš absolútne dokonale," povedal Edran a ja som chvíľu zamrzla v úžase.

,,Áno. Áno, vezmem si ťa!" dokázala som zo seba dostať. Stále som sa od šťastia smiala keď ma Edran zdvihol a zatočil vo vzduchu.

,,Ja som to vedela!" začula som Toural zvolať, ale v tento moment nič iné okrem mňa a Edrana neexistovalo.

<^>

Hi there! Tak a konečne sme sa dopracovali až na koniec tejto knihy :D

Asi si to už nepamätáte, ale táto kniha mala aj svoju prvú verziu - vlastne to bol jeden z mojich prvých príbehov na Wattpade, ktorý nebol fanfikcia na HP. A možno vás to ani nezaujíma, ale len tak pre zaujímavosť by som tie dve verzie porovnala.

Čo sa vlastne nezmenilo?

- mená postáv - Lauren, Toural, Reul, Edran a Ajsha

- smrť Laureninho otca a matky

- Edranova a Laurenina love story & Reulova a Touralina love story

Čo je iné, ale nie tak úplne nové oproti starej verzii?

- Ajshin príchod do Anterlavu - aj v prvej verzii bol jej príchod prekvapením, ale až v tejto novej verzii sa z nej stal démon

- Ajshina smrť - v starej verzii Ajsha spáchala samovraždu a až v tejto ju zabila Lauren

Je to len také malé okno, ale je zaujímavé vidieť, ako som sa od starej verzie posunula.

A pretože na každý záver mojej knihy patrí poďakovanie, nebude chýbať ani tu.

V prvom rade veľmi ďakujem Pauli_Black za úžasný cover, ktorý k príbehu dokonale pasuje a vystihuje ho.

Musím sa poďakovať aj mojím verným čitateľkám, pretože na čo by bol príbeh, keby ho nikto nečítal? 

Takže ďakujem _rose_heart za podporu v komentároch a votes, neskutočne su toho cením, pretože ma to vždy nútilo písať ďalej a ďalej aj keď sa nenašlo veľa ľudí, ktorí by to so mnou vydržali až do konca.

Rovnako ďakujem aj nabixmione za recenziu, ktorú mi na príbeh spravila a tiež za komentáre a votec, ktoré mi tu nechala.

Dúfam, že ste si čítanie príbehu užili tak, ako ja som si užila jeho písanie a verím, že sa uvidíme aj pri ďalších častiach tejto trilógie, pretože Laurenin príbeh sa ani zďaleka nekončí :)

Sophie