Vo väznici som nikdy predtým nebola. Asi to zapríčinilo aj to, že som ani o nijakej netušila - akosi ma to v súvislosti s palácom víl nenapadlo. Každopádne to bolo pochmúrne miesto sa mrežami zo železami a celami plnými víl.

Netušila som kam strážcovia odviedli Henaag, no ja som skončila úplne v poslednej cele. Jednotlivé cely oddeľovali len mreže a keď som sa prizrela bližšie, zistila som, že niekto si na nich dal skutočne záležať. Boli v nich povyrývané rôzne rastliny a kvetiny.

,,Lauren? Čo tu robíš?" ozval sa odrazu hlas z vedľajšej cely a ja som zistila, že ju neobýva nikto iný ako Edran. Vyzeral oveľa horšie, než naposledy. Mal rozbitú peru a na líci modrinu. Vlasy na jednej strane boli špinavé od krvi a jeho oblečenie na tom nebolo oveľa lepšie.

,,Edran! Čo sa ti to stalo? Vieš kde je moja matka? A Toural?" zasypala som ho otázkami bez toho aby som odpovedala na tú jeho. Pohľad do jeho očí mi prezradil, že niektoré odpovede sa mi asi páčiť nebudú.

,,Ja som v poriadku," začal Edran pomaly, ,,a Toural... pravdepodobne sa jej nič nestalo a je v niektorej cele. Nikomu z víl sa nič nestalo, pokiaľ viem. Sfeerania sa z nás chystajú spraviť otrokov..." tu sa Edran odmlčal a mne sa uľavilo. Všetci sú v poriadku.

,,K žiadnemu otroctvu nedôjde. Sfeerania s nami uzavrú mierovú dohodu," začala som ho uisťovať.

,,Ako si tým môžeš byť taká istá?" nechápavo sa na mňa pozeral. 

,,Preto som sem prišla. Rozprávala som sa s vládcom Sfeeranov a on teraz zvažuje moju ponuku. Je takmer isté, že bude súhlasiť s tým, čo som mu ponúkla," povedala som sebaisto a čiastočne to bolo aj preto, že som sa o tom chcela sama presvedčiť. Nechcela som priznať zbytočnosť môjho príchodu. Navyše keď som už sem zatiahla aj Henaag.

,,Čo si tomu Sfeeranovi ponúkla?" znepokojene sa pýtal Edran a v jeho očiach sa zreteľne črtali obavy.

,,Všetkých to môže zachrániť," začala som sa zámerne vyhýbať odpovedi. Poznali sme sa len veľmi krátko, no i tak mi bolo jasné, že by asi príliš nadšený nebol keby počul o mojom pláne na samovraždu.

,,Lauren," naliehal na mňa aj naďalej. ,,Čo. Si. Mu. Ponúkla," každé jedno slovo z jeho otázky vyslovil neskutočne pomaly a dôrazne ako samostatnú vetu.

Musela som odvrátiť pohľad. Nechcela som mu klamať, no aj tak som mala pocit, že pravda je príliš krutá. Riskoval kvôli mne život - zostal na Bawleinej lúke i keď mohol utiecť on.

,,Svoj život," hlesla som potichu stále sa naňho nepozerajúc. Myslela som si, že takto to bude lepšie, no vyznievalo to rovnako hrozne.

Keď som sa napokon odvážila zdvihnúť pohľad k Edranovým očiam, videla som v nich bolesť, strach a des. Teraz mi to naozaj neuľahčoval.

,,Nie. Lauren, to nemôžeš! Nie potom, čo tvoju matku..." odrazu sa Edran zasekol, akoby povedal niečo, čo nemal. Lenže ja som ho počula úplne jasne.

,,Čo sa stalo s mojou matkou, Edran? Hovoril si, že všetci sú v podstate v poriadku," Myseľ mi začínala zaplavovať panika. Bála som sa toho, čo mi Edran povie.

,,Urobili to pri západe slnka v ten deň, keď nás napadli," Edran pomaly sklopil zrak. Nehovorilo sa mu to ľahko, ale ja som to potrebovala vedieť. ,,Tvoja matka bola kráľovná a Sfeerania na pomstu čakali dlho. Neboli dokonca ani ochotní počkať na to, kým ťa chytia. Obávali sa, že ak to neurobia teraz, ďalšiu šancu nedostanú. Popravili ju." Jeho hlas stíchol, ale mne jeho slová aj naďalej zneli v hlave.

Popravili ju. Moja mama by sa asi tiež musela nakoniec obetovať, aby všetkých zachránila, ale to nemenilo nič na fakte, že som chcela zachrániť aj ju. Prišla som už o otca - pričom som ho ani nemala čas poriadne spoznať. A teraz mám prísť aj o matku? Ktorú som sa snažila spoznať čo najlepšie, no ten krátky čas na to aj tak nestačil. Toto nebolo fér. Lenže môj život férový nikdy ani nebol.

,,Lauren?" ozval sa potichu Edran, ale ja som jeho hlas ledva vnímala. Nenaliehal na mňa aby som niečo povedala - aj tak by zo mňa nedostal ani slovo. Dokonca sa ma ani nepýtal, či som v poriadku - bolo mu viac než jasné, že nie som.

Z očí sa mi vykotúľala jedna slza a za ňou nasledovali ďalšie. Nedokázala som a ani som ich nechcela zadržať. Sadla som si a pritisla kolená k brade. Chcela som, aby tu bol niekto, kto by ma utešil. Nikto, kto by ma objal a povedal, že všetko je v poriadku. Bola som sama. A nebolo to tak dávno, čo sa mi to stalo naposledy.

,,Lauren... Asi ti teraz veľmi pomôcť nemôžem, ale viem aké to je, keď prídeš o oboch rodičov a navyše úplne nečakane. Mala by si vedieť, že... Nie si sama. A už nikdy nebudeš. To ti sľubujem." Edranov sľub nevyzeral v tejto chvíli veľmi reálne, ale i tak mi pomohol. Pretože to bolo to, čoho som sa bála najviac - byť znovu sama.

,,Ja to musím urobiť, Edran," utrela som si slzy z tváre. ,,Už zomrela moja matka a mňa zabijú tak či tak. Lenže ak sa so Sfeeranmi nedohodneme, umrie mnoho ďalších víl a zbytočne."

Edran nepovedal nič. Pohľad do jeho očí mi prezradil, že tomu rozumie až príliš dobre. Len si asi tak ako ja prial aby to nebola pravda.

<>

Hello! Myslíte si, že Lauren naozaj zomrie? Naozaj ma zaujíma, čo si o tom myslíte. Taktiež... čo hovoríte na Edrana?

Sophie