Hoseok strnulo sedel na stoličke a hľadel do plného taniera. V ruke držal vidličku a zamyslene sa v ňom preberal, akoby skúmal konzistenciu jedla. V miestnosti vládlo ticho, ktoré preťalo občasný zvuk kovu narážajúceho o povrch taniera. Už to bola dlhá doba, kedy boli s Yoongim na večere u jeho starých rodičov. Bol to naozaj milý a sympatický starý pár, no komunikácia s nimi sa dala porovnať k rozhovoru s nehovoriacim dieťaťom. A možno to bol dôvod, prečo Hoseok k nim nerád chodil. Kedykoľvek sa naskytla príležitosť na zmysluplný rozhovor s rozumnou témou, čo naozaj nebolo často, Yoongiho starý rodičia tú konverzáciu zakopali hlboko pod zem slovami ‚dobre' alebo iba jednoduchým ‚hm'.

Vždy čakal, že sa Yoongi pokúsi zomierajúcu situáciu nejako zachrániť, no ten vždy len mlčky sedel a ako obvykle jedol večeru. Bolo to, akoby to už dávno vzdal a vedel, že naozaj nemá zmysel s nimi začínať nejaký rozhovor. Takže si len nenápadne odkašľal, akoby mu len zabehlo sústo jedla, aj keď mal v skutočnosti ústa prázdne. To okamžite upútalo nielen Yoongiho pozornosť, ale aj jeho drahých starých rodičov, ktorý to však neskôr len odignorovali a pokračovali v jedení. Naštvane na Yoongiho zdvihol jedno obočie a hlavou nenápadne mykol smerom k jeho starým rodičom, vyzývajúc ho k tomu, aby aspoň niečo povedal.

Yoongi vedel, že nemá práve nejakých najlepších starých rodičov, čo sa týka ich správania, bolo to medzi nimi ťažké. Vždy ich mal rád a nič proti nim nemal. Nebolo mu stokrát príjemné brať svojho dlhodobého kamaráta Hoseoka práve k nim. Dobre vedel, že bol znudený a vôbec neregistroval prítomnosť. Hoseoka vnímal ako svojho brata a nebolo mu príjemné ho brať niekam, kde sa len nudí a nemá čo robiť. Občasne očkom po ňom pozrel. Vždy sa buď pozeral prázdno do taniera, alebo pozoroval ostatných. Jednu dobu bol v tom, že Hoseok vstane zo stoličky a ujde preč. Bez po myslenia na Yoongiho, ktorý tu taktiež nerád sedel.

Prestalo ho to baviť. Bol odhodlaný narušiť toto až príliš strašidelné ticho a povedať nejakú náhodnú vec. Aj keby sa mu za to mali vysmiať. No sledovať tie tváre bolo priam desivé. Mal priam výbuch v mozgu, keď rozmýšľal v jednu dobu až tak veľmi.

Druhý chlapec vycítil, že Yoongi sa k ničomu nebude mať, takže uchopil situáciu do vlastných rúk a povedal prvú vec, ktorá mu napadla skôr, než si ju mal čas poriadne premyslieť.
,,Aký máte názor na homosexuálny vzťah?" pípol ticho, takmer až zamyslene a v tej chvíli stíchol v miestnosti aj ten najtichší zvuk príboru.

Yoongim trhlo zdesením, čo zapríčinilo, že sa takmer okamžite začal dusiť sústom jedla, ktoré sa práve chystal prehltnúť.

,,Ehm, ehm," nenápadne si odkašlal, snažiac sa zamaskovať svoje zdesenie. Nechcel si ani len predstaviť, ako zareagujú, nechcel tu byť, nechcel to vidieť a najradšej by sa zahrabal pod zem.
Vedel, že jeho starí rodičia na takéto veci úplne neboli, čo bolo samozrejmé, boli stará škola a stará škola sa od tej súčasnej výrazne líšila. Najmä čo sa týkalo tém podobným politike, orientácií alebo náboženstvu.

Hoseok ani nevedel, prečo to povedal. Vedel, teda, aspoň si myslel, že Yoongi nie je homosexuál, takže vôbec netušil, čo mu to napadlo vytiahnuť pred jeho starými rodičmi takúto citlivú tému, ktorá bola v spoločnosti veľmi subjektívne hodnotená. Áno, mal Yoongiho rád, boli predsa kamaráti a on to vedel, no istú dobu k nemu pociťoval istú príťažlivosť, ktorú však nedokázal potlačiť.

Yoongi sa pozrel očami na svojich starých rodičov. Bál sa ich reakcie, aj keď by sa báť nemal. Pohľad obrátil k Hoseokovi, ktorý taktiež podľa jeho výrazu bol svojou otázkou šokovaný. Yoongi sťažka prehltol, keďže nebolo počuť ani len slabé dýchanie. Všetci pri stole so vymieňali pohľady.

,,Čo si tým myslel, Hoseok!" Snažil sa mať neutrálnu tvár, no dával mu najavo, že jeho otázka nebola práve najlepšia. Hoseok v hlave hľadal nejakú výhovorku, ktorou by to mohol zahrať na nenápadné a zle položenú otázku.

,,Len som o tom čítal v časopise. Vraj nejaký spevák priznal svoju orientáciu. Nechutné, však?" S falošným úsmevom pozoroval každú jednu osobu za stolom. Rýchlo chytil príbor do ruky a začal sa tváriť, ako mu náramne chutilo jedlo položené pred ním. Yoongimu odľahlo keďže pohľady jeho starých rodičov boli pokojnejšie.

,,Dnešná mládež už nevie, čo od radosti do tých časopisov písať. A potom, že sa nám tu rodia homosexuáli," poznamenala stručne Yoongiho starká, zatiaľ čo jej to jej manžel len odsúhlasil prikývnutím hlavy. Jeho stará mama bola naozaj svojrázna žena, Yoongi mu dokonca voľakedy rozprával, aká bola v mladosti dáma. Podľa jej slov sa jej vraj dvoril takmer každý muž v meste.

Hoseok musel uznať, že Yoongi určite dostal rovnakú dávku jej šarmu rovnako ako jeho matka, ktorá bola tiež neskutočne pôvabná. Takmer sa ani nečudoval, že svojmu kamarátovi podľahol. Bolo len otázkou času, kedy sa to stane. Síce sa nepoznali od malička, ako to zväčša u veľkých kamarátstiev bolo, ale aj šesť rokov bola naozaj dlhá doba.

Yoongi sa naňho pousmial. ,,Mám niečo na tvári alebo-"

Hoseok si ani neuvedomil, že sa naňho pozerá trochu dlhšie, ako by bolo vhodné. Taktiež si úplne živo vedel predstaviť svoj kyslý výraz v tvári, takže aby zahnal ten nepríjemný pocit, jedlo do seba začal hádzať jedno za druhým, až kým nemal ústa úplne plné. Následne nahlas prehltol a rukávom si prchko utrel ústa.

,,Hádam, že keď už sme všetci dojedli, tak by som mohol umyť riad. Pán a pani Min, bolo to naozaj chutné. Ďakujem vám za pozvanie," vyhŕkol čo najrýchlejšie a následne sa postavil zo stoličky, rukami sa podoprúc stola a zdvorilo sa im uklonil. Naozaj nečakal od tejto večere zázraky, no taktiež si nemyslel, že jedinou vetou môže tak precízne pokaziť láskavú rodinnú atmosféru.

,,Ale ešte sme-" spustil starý otec, no Hoseok sa okamžite narovnal a rýchlo zdvihol hlavu.

,,Pozrime sa koľko je už hodín. Čas letí naozaj rýchlo, musíte byť už unavení," vyhŕkol presvedčivo, akoby to bolo to najväčšie prekvapenie. No v skutočnosti od nervov takmer škrípal zubami a zatínal ruky. Dostať sa z tejto úzkostlivej situácie bola teraz jeho priorita číslo jeden.

,,Ale nie je ani len osem," namietla tentokrát starká a prekvapene zdvihla obočie. Doslova to bol úplne prvý mimický pohyb tváre, ktorý sa tento večer objavil na jej tvári.

Hoseok len horlivo pokrútil hlavou, rozhodil rukami do vzduchu a povedal: ,,Bol to náročný deň. Naozaj, ja upracem, pán a pani Min. Je to úplne v poriadku, musím sa vám nejako poďakovať za vašu pohostinnosť." Celý čas sa snažil tak vrúcne usmievať až ho z toho takmer boleli kútiky úst.

Yoongi nechápal jeho momentálnemu správaniu. Snažil sa všetko zrazu urýchliť a dostať jeho starých rodičov do postele čo najskôr. Bol prekvapený, že práve on. Človek ako Hoseok by nebol schopný upratovať riad, keďže si nebol schopný ani dať dokopy pár ponožiek. Zmätene ho pozoroval.

,,Hoseok preboha, kľudni sa!" pozrel sa na neho menej nazúreným pohľadom, zatiaľ čo sa jeho starí rodičia zbierali preč od stola. Hoseok len nehybne stál. Vymenil si s ním pohľad, ktorý tak či tak neveštil nič dobré. „Vyzeráte veľmi unaveno, naozaj by ste si už mali ísť ľahnúť. Môžete sa na mňa sto percentne spoľahnúť. Predsa len, na umývaní riadov sa nedá nič pokaziť," povedal neuveriteľnou rýchlosťou a hneď bral taniere to stola, zanášajúc ich do drezu v kuchyni. Yoongi pokrútil hlavou.

Stále nebol spokojný. Vedel, že niečo nie je v poriadku. Hoseok sa takto nesprával a už vôbec nie k jeho starým rodičom. Sťažka si vydýchol, popadol dva poháre zo stole, ktoré tu ešte Hoseok zabudol a na päte sa otočil smerom do kuchyne. Jeho oči spatrili chlapca, ako sa snaží rýchlym tempom umývať riad.

Poháre položil na menší bar, ktorý sa nachádzal za Hoseokom, čo spôsobilo, že sa od ľaku pozrel na druhého chlapca. Yoongi sa letmo pousmial, zatiaľ čo pozoroval, ako rýchlo sa Hoseokové ruky snažia umývať taniere.

Sám nevedel, čo sa to s ním deje. Srdce mu od nervov bilo ako o život a on sa nemodlil za nič iné, než aby tie riady čo najskôr umyl a oni mohli odtiaľto odísť. Ruky sa mu hýbali takou rýchlosťou až ich sám nebol schopný vnímať.

,,Budeš tu stáť ešte dlho?" spýtal sa trošku ostrejším tónom, ako mal v pláne a ani sa na Yoongiho nepozrel. Len uprene sledoval, ako prúd vody zmáča riady v drese. Momentálne mu to prišlo oveľa fascinujúcejšie ako nejaký Yoongi.

Yoongi sa však len uškrnul, bol si istý, že ho Hoseok vidí, aj keď bolo očividné, že nechce, periférne videnie bolo niečo, čomu nedokázal zabrániť. So založenými rukami na hrudi sa oprel o bar a skúmavo sledoval, ako sa Hoseokove pohyby spomalili, akoby sa sčasti upokojil a prispôsobil sa jeho pohľadu. Bol jeho správaním jednoducho zaujatý. ,,Myslím si, že to bude dlhšie, ako by si predpokladal," povedal následne.

V tej chvíli Hoseok prestal s umývaním a položil špongiu na okraj umývadla. Rukou sa prichytil umývadla, akoby mu malo poskytnúť oporu a spýtavo sa na Yoongiho pozrel.

,,Chceš mi niečo povedať? Nikdy sa na mňa nepozeráš, keď umývam," podozrievavo sa ho spýtal.

,,Jediné, čo chcem povedať je, že ty riad neumývaš," zasmial sa letmo Yoongi a išiel smerom k Hoseokovi. Snažil sa pomaly pohybovať po častiach podlahy, aby nejako nenarušil spánok starých rodičov, ktorí spali o pár izieb ďalej. Yoongi dobre vedel, že je Hoseok napätý. Stál úplne rovno, aj keď občas chodí úplne zhrbený.

,,Čím to bude, že si sa do toho tak rýchlo pustil," povedal Yoongi, zatiaľ čo stál pár krokov za ním.

,,Prišiel som na to, že je čas s tým konečne začať," povedal, zatiaľ čo doslova drvil taniere v umývadle, len aby ich dočista umyl. Yoongi si sťažka povzdychol.

Prepaľoval pohľadom mladšieho tričko a celkovo jeho celú maličkosť, vykrúcajúcu sa pred Yoongim. Zneužil situáciu a vydal sa spraviť konečne prvý krok. Zľahka uchopil rukami Hoseoka za pás a veľmi jemne ho objal. Akoby mal na ňom len letmo položené ruky.

Hoseok stuhol, no následne sa pokúsil uvoľniť a zamaskovať fakt, že ho v skutočnosti nerozrušilo, že ho Yoongi objal. Dokonca takým milujúcim spôsobom. Yoongiho ruky na jeho páse boli ako žeravé uhlíky, ktoré ho pálili na pokožke aj cez vrstvu oblečenia. Mal sto chutí sa zachvieť, no nemohol, miesto toho sa naklonil k tomu dotyku viac a znovu popadol špongiu, horlivo drhnúc tanier, ktorý sa už aj bez toho leskol čistotou.

,,Tak ten čas prišiel teda naozaj neskoro," povedal a uškrnul sa, pričom Hoseok pocítil, ako Yoongiho stisk okolo jeho pása o niečo zosilnel. Nad tým si už neodpustil menšie zamračenie a zvraštenie obočia. Objímanie nebolo niečo, čo by bolo pre Yoongiho typické. Dokonca aj za tie roky, čo sa poznali, ho Yoongi objal iba štyrikrát a to len zväčša, keď bol po rozchode. Zvyčajne to bol on, kto za ním prišiel a buď ho tajne zozadu objal alebo o objatie prosil.

,,Nemôžeš to proste nechať tak? Čo je na tom také zvláštne," vyhŕkol Hoseok trochu viac prchko a nepríjemne, ako mal v pláne.

,,Hej, nekrič na mňa malý!" zasmial sa Yoongi a hlavu položil na jeho rameno. Pozoroval ako v rukách drží špongiu. Yoongi dobre vedel, že táto časť jeho správania sa často neukazuje. Po poslednom vzťahu táto stránka pomaly vyprchla a zostal v ňom len chlad. Celé dni preležal s Hoseokom v izbe, kde robili samé blbosti.

„Snažím sa len zaujímať, keďže si myslím, že vo mne žiaden kúsok lásky nie je," povedal, zatiaľ čo hlavu posunula vyššie k jeho krku. „Myslíš, že som chladný? Huh?" spýtal sa váhavo.

Hoseok stíchol a prestal tak drať povrch tanierov. „Nie, nemyslím," povedal, no opäť Yoongiho existenciu odignoroval a venoval sa riadom. Yoongi sa pousmial. Privrel viečka a nos si zaboril do Hoseokovho krku. Musel uznať, že nádherne voňal. Bolo to tak vždy. Keď okolo neho čo i len prešiel, cítil vôňu nesúcu sa vzduchom a spôsoboval ju chlapec menom Hoseok. Nosom sa letmo obtrel o jeho jemne bledú pokožku a vychutnával si teplo, vyžarujúce z jeho tela.

„Som rád, že si to nemyslíš. Popravde, myslím si, že som bol vždy dobrým partnerom. Je to pravda, že?" váhavo sa spýtal. Hoseokova ruka pustila špongiu a prestal sa venovať riadu.

„Čo chceš, aby som ti na to povedal? Správaš sa divne." Vôbec sa mu nepáčilo Yoongiho správanie, keďže sa tak správať ani nevedel. Niečo nebolo v poriadku.

Chcel sa mu otočiť tvárou a povedať mu to do očí, no stále na svojom páse cítil pevné zovretie Yoongiho rúk, čo mu znemožňovalo akýkoľvek pohyb. Takže musel byť aj naďalej nedobrovoľne otočený k umývadlu.

Yoongi sa len celý čas usmieval. Aj keď to Hoseok nemohol vidieť, takmer na sebe jeho úsmev cítil, čo bolo ešte stokrát horšie ako to, že ho objímal. U Min Yoongiho bolo objímanie niečo extra, ale úsmev to bolo niečo, čo uňho Hoseok videl iba raz. A to vtedy, keď sa jeho bývalá priateľka rozišla so svojím priateľom a potom sa dala dokopy s ním.

„Povedz, ako sa cítiš?" spýtal sa takmer šepky a obtrel sa mu nosom o krk, vdýchnuc jeho vôňu.
Hoseokovi prešla celým telom vlna zachvenia a len čo sa prehltol knedlík v krku, prehovoril: „Momentálne dosť blbo. Objímaš ma a usmievaš sa. Je to desivé."

Snažil sa ignorovať ten pálivý pocit na miestach, kde sa ho Yoongi dotýkal a presunul svoje mokré ruky k tým jeho, chystajú sa ich zo seba odstrčiť.

„Nie, nie, žiadne také," zasmial sa Yoongi a stisk spevnil. Svoje ústa presunul k jeho uchu. „Si zlatý. Hah. Divné to nie je," zasmial sa pri jeho ušku, po ktorom potom ešte raz prešiel nosom. Sám nevedel, čo sa to s ním deje, no vedel, že s tým bude mať Hoseok niečo spoločné. „Či?"

„Do piče, Yoongi, prestaň sa správať ako kokot. Nemám tie tvoje kanadské žartíky rád," povedal jednoducho, no celkom naštvane Hoseok a opäť sa snažil jeho ruky odstrčiť.

„Kurva, Hoseok! Stačí!" skríkol Yoongi, no nie príliš nahlas. „Proste sa uvoľni." Yoongi si taktiež neodpustil jednou rukou skĺznuť nižšie po jeho bruchu.

Keď naňho zvýšil hlas, Hoseok sebou trhol. Ani nezaznamenal, kedy sa mu Yoongi dostal pod tričko. Bol vyvedený z miery až do toho bodu, že sa mal sto chutí rozkričať, no len čo pocítil pod tričkom dotyk Yoongiho horúcej ruky, stuhol. Všetky vražedné a frustráciou plné myšlienky sa mu vytratili z hlavy rovnako rýchlo, ako prišli a nahradilo ho zmätenie. Netušil, čo to do Yoongiho vošlo. Zvykli sa takto dráždiť, no nikdy to nezašlo až do toho bodu, kedy by sa ho dotýkal aj inde než na tvári alebo krku. Vedel, že stačí ešte maličký kúsok a s najväčšou pravdepodobnosťou sa mu poddá.

„Y-yoongi," zašepkal s jasným tónom pohrozenia. Musel ho zastaviť, nemohol dopustiť, aby to zašlo ďalej. Netušil, čo Yoongiho stará mama pridala do toho jedla, ale Yoongimu to zrejme nerobilo dobre na mozog.

Yoongiho tvár stále zdobil neznámy úsmev, za ktorým sa istotne skrývali nekalé úmysly. „Vieš, Hoseok, stále som hladný," zamrmlal Yoongi na svoj vkus až príliš zvodne a hneď na to zúfalo zakňučal, zaboriac nos do jeho krku. Hoseok dokonca aj v tejto poznámke zaňuchal šancu o zmenu témy, takže sa mu len rozšírili oči a on spozornel.

„To sa dá vyriešiť. Ešte zostalo niečo z večere, skús sa mrknúť do chladničky," vyhŕkol rýchlo a kývol hlavou smerom k chladničke. Následne si ale niečo uvedomil, prižmúril oči a opravil sa.

„Alebo vieš čo? Mrknem sa tam radšej ja," povedal, akoby Yoongi nepoznal chladničku svojich vlastných starých rodičom a chystal sa k nej ísť.

„Hoseok, ty si hlúpy," zasmial sa Yoongi nad správaním chlapca. Hoseok by sa rád pohol z miesta, no Yoongi ho držal za pás čoraz silnejšie a určite ho neplánoval z tohto väzenia pustiť.

Yoongi sa opäť dostal k jeho uchu. „Nemyslel som to tak." A hneď na to mu skusol lalôčik. Z pier sa mu vydralo menšie zavrčanie, keďže mu Hoseok zrejme spríjemňoval situáciu svojím nevinným správaním. „Teraz sa nehodí hrať sa na hlúpeho, Hoseok."

Vedel, že to čo robí nie je dobré. Reálne to bola pre Hoseoka poslaná kvapka zo zdravého rozumu, ktorý mal. „Y-Yoongi."

Hoseok s menším povzdychom zaklonil hlavu, urobiac Yoongimu lepší prístup k jeho krku. Yoongi chvíľu uvažoval, no poddal sa tomu pocitu, že Hoseokovi to predsa prekážať nebude. Síce vedel, že Hoseok toto nedopustí. Dobre vedel, že je až veľmi krehký. Vždy vynadal Yoongimu, keď sa správal nejako podobne. Nahol sa konečne perami k jeho krku a jemne ich priložil na jeho bielu pokožku.

Len čo ten ľahký dotyk pocítil Hoseok, z úst sa mu vydralo prudké zalapanie po dychu. V rukách pevnejšie zovrel okraj dresu, hľadajúc v ňom oporu. Od prekvapenia sa mu podlomili nohy a ak by ho Yoongi nedržal, pravdepodobne by sa zosypal na zem ako domček z karát.

„Č-čo to robíš?" spýtal sa, akoby vôbec netušil, čo robí. Práve cítil na krku jeho jemné pery, ako mu ho skúmajú a mapujú a on s tým nemohol nič robiť. Sám bol totiž v príliš veľkom pokušení na to, aby to zastavil.

„Žiadne také. Ruky daj tam, kde si ich mal," zašepkal Yoongi varovným tónom. V tej chvíli znel jeho hlas tak autoritatívne a pokojne zároveň, že Hoseok automaticky spravil to, čo od neho Yoongi požadoval. Ruky namočil späť do studenej vody, ktorá ho aspoň sčasti svojou teplotou udržiavala pri zmysloch a vnímal len Yoongiho pery a jazyk na svojom krku.

„No vidíš, aspoň ma vieš poslúchať." Odtiahol sa od jeho pokožky a slastne povedal. Bol si istý, že sa to Hoseokovi páčilo, ak nie, určite by tie ruky späť nevrátil. „No vieš, je milé, keď ma poslúchaš," zasmial sa pomedzi slová Yoongi a opäť sa vrátil teplými vankúšikmi pier na Hoseokov krk, ktorý občas aj jemne hrýzol.

Rukami začal putovať po jeho tele.

„Prosím, Yoongi." Z Hoseokových pier vyšiel menší povzdych, ktorý prinútil Yoongiho sa prebudiť k životu. No začalo ho ničiť, keď svojimi bokmi začal jemne pohybovať. Vyviedlo ho to z mieri. Cítiť jeho zadok na svojom rozkroku bolo nádherné potešenie.

„O čo, Hoseok." Yoongi sa neubránil úderu po jeho zadku. Potom jednu polku drsne chytil do dlane.

Hoseokovi prešlo telom niečo, čo by prirovnal k elektrickému šoku. Celkom jasne cítil na zadku Yoongiho rastúce vzrušenie, čo ho len v pohyboch podporilo. Keď sa však Yoongiho ruky presunuli z pása na jeho zadok, nahlas zastonal. Jeho ston sa odrazil od stien a naplnil tak celú miestnosť, čo malo na svedomí Hoseokovu ďalšiu reakciu. Mokrú ruky vytiahol z vody a prikryl si ňou ústa, snažiac sa tak znížiť svoju hlasitosť.

„Ruky späť, Hoseok," zavrčal mu neďaleko ucha, na čo sa len uškrnul. Vedel, že ho Hoseok počúvne. Bol si vedomý svojej momentálnej nadvlády nad jeho telom.

Druhý chlapec spravil presne to, čo sa od neho žiadalo. Aj keď nechcene, spravil to. „Prosím, Yoongi, naozaj sa ma dotkni viac. Nevydržím to," zašepkal zúfalo, sťažka dýchajúc, aby zadržal ďalší ston, ktorý sa mu predieral hrdlom.

„To by si chcel, huh? " pobavene povedal Yoongi a ruku zo zadku presunul až k jeho podbrušku, kde sa nachádzal zips od riflí. Zobral ho medzi prsty a začal sa s ním hrať, len aby Hoseoka svojim správaním dráždil. „Takže ty by si chcel, aby som sa ťa dotýkal," ujasnil si Yoongi, aj keď dobre vedel pravdu, že to Hoseok vážne chce.

„Áno, prosím," prosil Hoseok Yoongiho a svojimi bokmi začal viac trieť o jeho rozkrok . Yoongi bol z neho dostatočne vzrušený. No bol prekvapený, že práve z neho. Začal ešte viac pohybovať bokmi, čo dostávalo Yoongiho do pokušenia.

„Hoseokie," povedal mu vábne do ucha. Užíval si jeho pohyb. Nakoniec sa rozhodol a zips na jeho rifliach konečne rozopol.

Hoseok mal tvár ako v jednom ohni. Nie preto, že to bolo prvýkrát, čo sa naňho Yoongi pokúsil niečo takéto intímne, ale preto, že s niečim takýmto dnes nepočítal a dal si svoje ružové boxerky s mačacími labkami.

„P-počkaj, Yoongi," zakoktal, snažiac sa ho nejako zastaviť, keď sa mu pokúšal vyzliecť nohavice. Okamžite vytiahol ruky z vody a natiahol ich k tým jeho. Chytil ho za ne a snažil sa ich zo seba dostať. Naozaj nemohol dopustiť, aby Yoongi videl to, čo nemalo byť videné. Nevedel, ako by sa mu po tom mohol pozrieť do očí.

„Huh? Prečo? Nepáči sa snáď?" začudoval sa Yoongi, no i tak ho nepustil. „Kde máš tie ruky?" Následne mu ich chytil do tých svojich a znovu ponoril do vody.
„Nie, tak to nie je, len... počkajme, kým... sa vrátime. Môžeme u mňa," zamrmlal Hoseok, snažiac sa z celej situácie vykrútiť.

„Hou, hou, hou... Hoseok," povedal Yoongi a svojim telom ho pritlačil viac k umývadlu. Nesmel dopustiť, aby mu teraz Hoseok nebodaj ušiel. Mal už niečo rozrobené, a on vždy keď niečo takéto ma, tak si to aj do robí. Síce nebol gay, ale Hoseok bol niekto, kto ho priťahoval či povahovo, ale aj výzorom.

„Nikam sa nechystaj." Rukou sa snažil nahmatať cez otvorený zips jeho penis. Nakoniec sa mu to podarilo. Musel sa pousmiať. Z Hoseoka sa vydral jeden z jeho vzdychov, ktoré posielali Yoongiho priam do nebies. Zatiaľ čo sa tu Yoongi priam išiel urobiť, Hoseok mal stále strach. Strach z toho, že Yoongi uvidí jeho nádherné boxerky.

„Tvoji starí rodičia sú hneď vedľa," povedal váhavo Hoseok. Chcel normálne zmiznúť. No Yoongimu to bolo jedno. Išlo mu len o samotného Hoseoka.

Yoongi nie je gay, opakoval si stále v hlave Hoseok. Tento fakt však bol v rozpore s jeho momentálnym správaním. Ak by bol niekto čisto hetero, vrhol by sa na svojho kamaráta? Stále mu to nešlo do hlavy.

Yoongi ho mu jednou rukou držal ruky v drese pod vodou a druhou mu začal pomalými ťahmi prechádzať cez boxerky po celej dĺžke. Počas toho ho neprestajne bozkával na krku, akoby dúfal, že tým druhého chlapca upokojí a odvráti jeho pozornosť od neznámych obáv.

„Uvoľni sa," zašepkal mu pri uchu a pevne mu v ruke zovrel penis. Hoseok nad tým iba zastonal a či chcel alebo nie, snažil sa Yoongimu vyhovieť a poddať sa jeho dotykom, ktoré mu nespôsobovali nič iné ako slasť.

„Y-yoongi, prosím, tak sa ma už dotkni," zamrmlal pomedzi ťažký dych a vyšiel mu bokmi naproti.

„Ale však počkaj, Hoseokie. Máme veľa času." Jeho penis držal v ruke a len párkrát zopakoval istý pohyb rukou, zatiaľ čo Hoseok stále boky občas pritlačil k jeho rozkroku. Snažil sa čo najmenej vydať na povrch nejaký ten povzdych. Nemohol dať najavo, že z Hoseoka takmer kľačí na kolenách. Zatiaľ čo jednou rukou dráždil penis druhého chlapca, tou druhou zo zadu prešiel k lemu jeho riflí. Uchopil ich do dlane a pomaly ich začal dávať dole.

„Nebuď taky stuhnutý, Hoseokie-" Hoseok si želal, aby vedel, že sa niečo také stane. Chcel byť na to pripravený, ešte keď to je niekto ako je Yoongi.

„Nie som stuhnutý." Nechcel si priznať, že sa bojí. Bál sa, že sklame niekoho ako je Yoongi.

„Nemusíš sa toho báť. Nechcem ti ublížiť. Skôr si to užívaj," povedal Yoongi a rifle mu jednoducho dal dole.

V tej chvíli by sa Hoseok najradšej prepadol pod zem. Len čo pocítil, ako mu Yoongi stiahol nohavice až ku kolenám, nohy mal ako zo želatíny. Vedel, že teraz sú jeho ultra ponižujúce boxerky Yoongimu úplne odhalené a nemohol to nijako vziať späť. Jednoducho iba sklonil hlavu, cítil ako mu celá tvár horí rozpakmi a modlil sa k všetkým svätým, aby si jeho maličkosti druhý chlapec nevšimol.

„Vidím, že máš na sebe niečo, čo ťa dokonalo vystihuje, Hoseok," neodpustil si dráždivú poznámku Yoongi a capol ho po zadku. Druhý chlapec len trochu nadskočil a prekvapene skríkol, na čo si rukami zakryl ústa. Ak považoval za rozpaky to predtým, tak teraz asi horel v pekle.

„A-ak by som vedel, tak by som sa obliekol lepšie," priznal šepky až nepočuteľne.

„Kvôli mne sa chystať nemusíš. Si v tom sexy, vieš?" skusol mu uško. V rukách stláčal jeho polku a užíval si mladšieho telo, ktoré sa akoby vznášalo. „Len rúčky musíš mať stále tam, kde boli," povedal Yoongi a nechal sa unášať teplom. Rukou skĺzol pod jeho boxerky a chytil do ruky jeho úd. Rukou začal pomaly prechádzať po jeho vzrušení. Vôbec nešiel na to rýchlo. Chcel, aby si to Hoseok užil.

„P-prosím, Yoongi, už ma nedráždi, prosím." Už to nemohol takto v sebe držať. Ruky opäť vrátil do už teraz studenej vody. Chcel dostať z Yoongiho viac, rozhodol sa ho teda provokovať. Svoj zadok provokatívne viac vystrčil k Yoongiho rozkroku a začal sa oň jemne obtierať.

„A-ah Hoseok." Zalapal po dychu Yoongi a začal rýchlejšie pohybovať rukou. Yoongi zaklonil hlavu nad tým, ako druhý chlapec narážal jeho úžasným zadkom na jeho tvrdý penis. Skusol si dolnú peru a druhou rukou hneď stiahol jeho úžasné boxerky. Hneď si ho rukou chytil. Priam ho fascinovala jeho biela pokožka, jemná na dotyk a kurevsky dobrý zadok.

„Hoseokie?" zašepkal mu do ucha. „Zohni sa pre mňa."

Yoongiho ruka na jeho penise, ktorá mu dôkladne dráždila špičku, bola síce úžasná, no len čo druhý chlapec započul prichádzajúci rozkaz, zalapal po dychu. Cítil sa ako handrová bábika ovládaná svojím majiteľom, pretože ani sa nenazdal a už trochu sa zohol, vystaviac tak k Yoongimu ešte viac svoj zadok a zúfalo zastonal, vyžadujúc si viac dotykov.

„Už ma ošukaj, Yoongi, nenaťahuj to," zakňučal zúfalo a zahryzol si do spodnej pery, snažiac sa zadržať číre zúfalstvo, ktoré sa mu chystalo vydrať z úst v podobe ďalších stonov.

„Máme čas," provokoval Yoongi a tvrdým rozkrokom sa viac natisol na jeho zadok. Vtedy Hoseokovi nepomohlo ani to, že si hrýzol peru, pretože tak či onak zastonal tak nahlas, že ak ho Yoongiho starí rodičia nepočuli, tak boli istotne hluchý.

„N-nie, prosím... už to nevydržím," zašepkal so zatvorenými očami a zaklonil hlavu. V chrbte bol prehnutý tak veľmi, že by sa mohol prelomiť na polovicu. A to len preto, aby si mohol Yoongiho dotykov dopriať viac sám.

Yoongi rukami ľahko prešiel po Hoseokových stehnách a pomaly s dotykmi sa dostal až na svoje kolená.

„Ochutnám si ťa, Hoseok," povedal Yoongi už pripravený na kolenách, kľačiac pred Hseokovým zadkom. Rukami párkrát prešiel po jeho jemnej pokožke. Uštedril mu pár nepekných rán, ktoré boli na jeho bielej pokožke zreteľne vidieť. Chytil do rúk oboje jeho polky a poriadne ich od seba roztiahol. Prisunul sa bližšie a špičkou jazyka prešiel po jeho ružovom otvorte, ktorý sa netrpezlivo sťahoval od prázdnoty a chladu zároveň.

Hoseok bol prekvapený z Yoongiho reakcie. Vôbec si nemyslel, že by bol druhý chlapec niečoho takého schopný . Jeho zreničky sa rýchlo zväčšili a hlasne skríkol nad pocitom Yoongiho jazyka na svojej intímnej časti jeho tela. Yoongi bol oveľa rýchlejší, než si Hoseok uvedomoval. Vždy bol pred myšlienkami napred, zatiaľ čo Hoseok momentálne všetko vnímal až veľmi pomaly.

Ten nával neznámych pocitov bol taký náhly, že cítil, ako mu to rozprúdilo krv v žilách. Možno, že práve vyzeral ako neskúsený, no v skutočnosti mal už s mužmi rovnako ako so ženami nejaké skúsenosti. Všetko to však bolo len mimo vzťahu, iba okrajovo ako odreagovanie, nikdy to nebolo nič také intímne.

Yoongiho teplý jazyk na jeho citlivom otvore mu roztancoval každý nerv v tele a prinútil ho vzdať sa všetkých iných myšlienok a sústrediť sa len na neho. Zatiaľ čo sa Hoseok snažil držať na nohách a nezrútiť sa na zem, Yoongi si užíval mladšieho otvor viac ako predtým.

„Hmm," hmkol, na čo na jeho sťahujúci sa otvor dýchol. Následne jazykom naň zľahka zatlačil a skusmo vnikol do jeho vnútra. Nad tým Hoseok len zalapal po dychu a jeho ruky okamžite vystrelili ku kraju umývadla, za ktoré sa prichytil.

Yoongi si hneď všimol náhlej Hoseokovej reakcie. Myslel si, že je viac než skúsený, keďže vedel povedať o pohlavnom v styku tak, ako keď to vysvetľujú doma rodičia deťom. Fascinovalo ho, ako sa vedela jeho už teraz citlivá dierka rýchlo sťahovať a to len vďaka jeho jazyku. Pomaly rozťahoval Hoseokovi polky, aby mal k nemu lepší prístup. Popri tom ich jemne masíroval. No však stále ho trápili jeho neposlušné ruky.

„Poslednýkrát ti pripomínam, kde máš mať ruky," povedal celkom prísnejšie. Dokonca aj so zavrčaním. Hoseok bol na pokraji sĺz. Toľko slasti, čo mu dopriaval Yoongi ho nútila sa rozplakať od toho nádherného pocitu. Jeho telo to nezvládlo ani psychicky nie to ešte fyzicky.

„N-nie, Yoongi, prosím, ja... potrebujem to, prosím," nariekal Hoseok. Yoongi sa nad správaním mladšieho musel pousmiať. Nemyslel si, že by ho dokázal nejako uspokojiť, keďže podľa neho, ho Hoseok vnímal ako osobu bez citov.

Postavil sa na nohy a rýchlosťou svetla mu ruky ponoril do vody, zatiaľ čo jednou rukou sa snažil rozopnúť svoj opasok.

Chlad vody na jeho rukách ho vytrhol z omámenia takmer okamžite a pri započutí zvuku odopínania opasku si uvedomil, že zrejme nesníva, ale naozaj ide o realitu. Už na zadku necítil Yoongiho teplé ruky, už necítil na otvore jeho vrelý a mokrý jazyk. Už si len uvedomoval nasledujúci fakt.

Práve sa chystal nechať pretiahnuť svojim kamarátom. Kamarátom, ktorý ho tak trochu priťahoval a zdalo sa mu to až príliš pritiahnuté za vlasy na to, aby to bola realita. Starší predsa nebol gay. A už vôbec by ho po všetkých tých nádherných ženách, s ktorými chodil, nepriťahoval on.

„Y-yoongi?" zakoktal trochu zmätene, započúvajúc sa do zvuku dopadnutia džínsov na zem.

„Áno, Hoseok?" Zdvihol zrak z džínsov na zemi k nemu. Pozeral sa naňho tak starostlivo a nežne, akoby mu na Hoseokovi naozaj záležalo, akoby toto všetko nebolo len tak, akoby...

„Cítiš ku mne niečo?" vyhŕkol rýchlo mladší. Tie slová ho pálili na jazyku ako žeravý uhlík a viac sa bál ich vysloviť, ako reakcie na ne.

Yoongi vedel, že otázka takéhoto typu určite príde a bol na to viac menej pripravený. Mladší ho vždy nejako priťahoval, no nikdy nebol tým na sto percent presvedčený, keďže sa svojich pocitov k chlapcovi bál. No vedel, že niekto ako Hoseok, ho určite mať viac než rád, nebude, keďže bol taký, aký bol.

„No vieš, Hoseok," povedal a rukami sa zaprel o linku hneď vedľa umývadla. Hlavu si položil na Hoseokove rameno a nadýchol sa. „Poznáme sa nejakú tú hodnú dobu. No vždy som vedel, že nie si len nejaký obyčajný chlapec ako každý druhý. Pravdou je, že ma priťahuješ niečím, čo ani neviem vysvetliť. Vždy si bol veľmi starostlivý a musel si mať všetko pekne usporiadané. Si taký... nebojácny a nebojíš sa dať najavo svoje pocity. Takže, moje myšlienky mi nedovolili povedať ti tieto slová, keďže, samozrejme, ani neviem, či by si bol ochotný so mnou byť. Myslel som si, že v tvojich očiach som ako bezcitná duša, keďže som mal nespočetné veľa priateliek." Yoongimu sa zasekol z ničoho nič hlas. Hoseok si nad Yoongiho slovami zahryzol do pery a otočil k nemu hlavu.

„Ty idiot. To ja som si myslel, že so mnou nebudeš chcieť byť." Yoongi sa nad jeho slovami pousmial.

„To bude tým, že som sa celé tie roky nechával tebou unášať a snažil sa nedávať najavo svoje pocity." Vtisol mu na krk bozk.

Hoseokova neistota takmer pominula spolu s pochybami. Už si bol istý, že to Yoongi nerobil len preto, že by to bola len jeho fyzická potreba. Ale preto, že chcel jeho samotného.

„Necháš ma čakať ešte dlho?" provokoval mladší, keď mu Yoongi už hodnú chvíľu iba bozkával krk.

„Áno, nechám," odpovedal stručne starší a ďalej sa nechal unášať svojou prácou na jeho krku. Zubami mu niekedy skusol jemnú kožu alebo ju medzi ne chytil a urobil mu na nej tmavý fliačik. Neskôr však znovu venoval pozornosť svojim džínsom, ktoré odkopol niekde do kúta kuchyne. Hoseokovi šťastím poskočilo srdce, pretože pripravený Yoongiho prosiť, ak by sa ešte nejakú nikam neposunul.

Yoongi sa snažil zo seba dať dole poslednú látku. Chytil lem svojich čiernym boxeriek a stiahol ich dole. Odhodil ich tam, kde taktiež boli jeho rifle. Do ruky zobral svoj penis a musel si priznať, že z mladšieho bol poriadne tvrdý. Párkrát si po ňom prešiel,až dokým si nebol istý, že bude schopný pokračovať ďalej. Svoj úd priložil k otvoru mladšieho. „Hoseok, nechcem spraviť nič zlé, čo by pokazilo náš vzťah. Nechcem ťa stratiť." Nechcel, aby ho za toto Hoseok nenávidel. Kľudne by mu nechal čas, taký dlhý, ako by len chcel.

„Už to urob." Hoseok by bol najradšej, ak by starší proces zrýchlil, keby mohol, zasunul by si ho do seba sám. Yoongi si nemyslel, že Hoseok by dokázal byť až taký netrpezlivý. Uchopil svoj úd ešte raz a začal s ním sa pohybovať oproti mladšieho otvoru. Nechcel ísť na to rýchlo, keďže nechcel mladšiemu ublížiť.

Yoongi sa snažil doňho vniknúť čo najhlbšie, ale tak aby Hoseokovi neublížil. Mozog mal tak omámený, že hlavu zaklonil dozadu. Vnímal len Hoseokove teplo a jeho steny, ktoré sa okolo neho nesmierne sťahovali. Spodnú peru si zachytil medzi zuby, aby zabránil stonu, ktorý sa mu dral na povrch. Ruky sa mu ocitli na bokoch mladšieho a putoval s nimi po celom jeho rozpálenom tele. Yoongi to nevydržal a neodpustil si jeden ston. Keby mohol, začal by sa prudko hýbať, no nechal Hoseokovi priestor.

„Kurva , Hoseok," zanadával, keď sa pozrel, ako sa jeho penis strácal v jeho útrobách.

„Môžeš," povedal mladší, keď dokonalo cítil jeho úd v sebe. Prikývol hlavou a tak naznačil Yoongimu, aby pokračoval vo svojom konaní. Bol si istý, že Yoongi nie je na pomalý sex. Nechcel, aby sa kvôli nemu držal na uzde.

Yoongi si ešte raz odfúkol a začal sa pohybovať tak intenzívne, že horúčava v miestnosti hneď stúpla o niekoľko stupňov nahor.

V Hoseokovi vybuchol nával pocitov ako silvestrovský ohňostroj. Nechcel, aby sa Yoongi držal späť, no čakal, že zo začiatku bude trochu ohľaduplný. No posledné, čo by od neho čakal bolo, že začne doňho prirážať tak rýchlo a hlboko, že z neho vychádzali len zvuky lapania po dychu.

„Y-yoong- kurva, áno, prosím," hovoril chaoticky pomedzi vzdychy a úplne sa vzdal zdravého rozumu. Už sa v hlasitosti nekrotil, úplne zabudol na Yoongiho starých rodičov, ktorí pravdepodobne neďaleko nich pokojne spali, už vnímal len staršieho penis, ktorý zvnútra narážal na jeho prostatu.

„Si pekne úzka,"zalapal po dychu a sem tam mu unikol cez pootvorené pery tichý ston, ktorý však ona nemala šancu zaregistrovať. Jediné na čo sa vedela sústrediť bolo, ako on svoje tempo len zrýchlil. Jeho prírazy boli mierené priamo na jeho prostatu a Hoseok vedel, že nebude trvať dlho a vyvrcholí. Mal také veľké nutkanie omotať prsty okolo svojho penisu a dráždiť si špičku, no neustále si pripomínal Yoongiho rozkaz, aby nechal ruky tam, kde ich má.

Yoongi pociťoval nával eufórie, ktorá mu prúdila v žilách. Nechty letmo zarýval do jeho bledej kože. Cítil sa ako v siedmom nebi. Cítiť, ako sa mladší chlapec rúti pod jeho dotykmi, ho prinútilo pridať na tempe. Svojimi dlaňami si mladšieho viac prehol a taktiež pritiahol bližšie k jeho telu, čo spôsobilo, že penisom sa zaryl hlbšie do mladšieho vnútra.

„Oh, kurva. Kurva, Hoseok." Yoongi mal otvorené ústa a hlavu opretú o plece mladšieho. Jeho horúci dych sa odrážal od Hoseokoveho tela. Oči mal letmo pootvorené a snažil sa vnímať momentálnu situáciu.

„Už budem, Yoongi," snažil sa nejako povedať Hoseok, kým vnímal staršieho penis a takmer svoje vyvrcholenie. Bol tak na pokraji, že sa chystal vytiahnuť ruky z umývadlá a nepočúvnuť staršieho rozkazy a konečne sa dotknúť samého seba.

„Hoseok. Ešte drž." Starší z chlapcov chcel, aby sa s mladším spravili spolu. Väčší pocit vzrušenia mu dávalo to, že Hoseok toho veľa nevydržal. Tým ho jeho svedomie išlo priam zožrať. Nútilo ho to rozmrdať jeho zadok tak, že po rožky do Lidla už chodiť nebude pekný mesiac, tak ako to zvykol robiť, keď ide na nákup pre svoju rodinu.

Hoseok sa ovládol a snažil sa svoj vrchol čo najviac odďalovať až do toho štádia, kedy mu líca začali zmáčať slané kvapôčky. Intenzita Yoongiho prírazov bola na takej úrovni, že takmer pochyboval o tom, že to zvládne o niečo dlhšie. Každý príraz mierený do jeho prostaty mu vyvolal v celom tele šteklivý pocit, ktorý nedokázal nijako identifikovať.

„Už budem, prosím. Môžem sa urobiť?" škemral a na perách pocítil slanú príchuť svojich sĺz, ktoré sa mu aj naďalej liali z očí.

„Ešte chvíľu. Sľubujem," zavrčal starší, začal prirážať rýchlejšie, hrubšie a ešte hlbšie a od slasti sa mu pretočili oči. Hoseok mu veril, preto si len užíval to napätie v podbrušku, ktoré nesymbolizovalo nič iné, než to, že jeho vrchol sa pomaly, ale isto blíži, že nebude trvať dlho a už ss nebude vedieť udržať. Vtedy len dúfal, že druhý chlapec na tom je rovnako.

Yoongi už strácal kontrolu sám nad sebou a nedokázal sa ovládať. Už len pociťoval, ako sa mladšieho otvor sťahuje a potom opäť rozťahuje jeho dĺžkou. Už bol takmer na hranici svojich síl. Vážne mu už stačilo pár tvrdých prírazov do  vyvrcholenia.

„Hoseok," zalapal po dychu, keď sa snažil rozprávať cez vzdychy.

„K-keď poviem, spravíš sa," povedal rýchlo a pohnutím hlavy si odhrnul spotené vlasy z tváre.
Hoseok nezvládol odpovedať. Len letmo prikývol hlavou. Ruky zaťal v studenej vode v päsť a svoju peru chytil medzi zuby. Yoongi už to ďalej nevydržal. Nevedel sa dlho udržať.

„Môžeš," zalapal po dychu a snažil sa narážať čo najviac na jeho prostatu.

Ani mu nemusel hovoriť dvakrát. Len čo tie slová odzneli, Hoseok pustil svoju spodnú peru zo zovretia svojich zubov a nahlas plačlivo zastonal. Zaklonil hlavu, pootvoril ústa a zatvoril oči. V tej chvíli mu bolo jedno, kde je, aký neporiadok obaja narobia a že vlastne ani nepoužili kondóm a aký problém to bude, keď sa bude umývať. Pod návalom prichádzajúceho vrcholu sa mu rozochveli nohy a podlomili sa mu kolená.

„Ja - Yoongi, kurva - ah -" V tom okamihu pocítil v lone náhly nával uvoľnenia a následne si len uvedomoval, ako lapal po dychu a ako starší vyvrcholil priamo do jeho vnútra. Obaja chlapci sťažka lapali po dychu, akoby bol kyslík niečo drahocenné, akoby si doteraz jeho hodnotu neuvedomovali.

Mladší chlapec sa úplne uvoľnil. Naklonil hlavu nad umývadlo, hľadel na tú priezračnú vodu v ňou a na svoje ruky ponorené v nej. Všetko mu to prišlo ako sen.

Yoongimu sa zastavil dych. Oči sa mu zatvárali a bol takmer vyčerpaný. Pocítil už len, ako sa jeho sperma rozlieva po vnútri mladšieho, čo okolo jeho údu spôsobovalo nesmierne teplo. Hlavu položil na mladšieho chrbát a sťažka dýchal. Prežíval svoj orgazmus, akoby to bol jeho prvý. Bude to tým, že to nikdy nerobil s chlapcom a nevedel si predstaviť, či to vôbec s chlapcom robiť bude. No vedel, že Hoseok je úžasný. A nie len v tomto. Pomaly sa z neho vysunul, no hlavu mal stále na jeho bledom a krehkom chrbáte.

„H-Hoseok," nedopovedal, keďže jeho pľúca potrebovali čo najviac kyslíka. „Bol si úžasný."

Hoseok sa snažil natiahnuť pre bozk. Aspoň pre nejaký menší, keďže mal pochybnosti, že mu ho Yoongi neopätuje. Yoongi si toho bozku, akoby ani nevšimol. Vedel o ňom, ale ignoroval ho. Napadla mu iná možnosť .

„Môžeš sa otočiť," povedal a celou silou stlačil menšieho boky a s menším úsilím ho otočil priamo tak, aby si vymieňali pohľady.

Mladší sa neisto otočil a s rumencom na tvári sklonil zrak. Rukami sa zozadu prichytil kraja umývadla a sledoval špičky svojich topánok. Nikdy v živote sa necítil tak trápne ako teraz. Čakal, že Yoongi jeho pokus o bozk odmietne, no nečakal, že ho úplne odignoruje. Myslel si, že mu na to povie aspoň niečo typu 'Nie, toto nechcem'.

Yoongi jednu svoju ruku presunul na jeho tvár, zatiaľ čo tou druhou stále na jeho boku. Následne spravil niečo, nad čím sa Hoseokovi rozšírili oči a po celom tele sa mu rozliala povedomá horúčava. Ukradol si od neho menší, ktorý však následne prehĺbil. No nie príliš, len mu jazykom obkreslil líniu pier a následne sa odtiahol.

„To ty si bol úžasný," zašepkal mu neďaleko pier a Hoseokovi sa rozbúchalo srdce ako o život. Stavil by sa, že teraz musel farbou pripomínať požiarny alarm. Znovu sklonil zrak a niečo si zanadával popod nos.

„Musíme upratať," dodal rýchlo a načiahol sa po handre, na čo sa sklonil a s červenou tvárou začal utierať mokrú zem od vody.

„Zabijem ťa, ak o niečom budú tvoji starí rodičia vedieť," neodpustil si ešte jednu poznámku Hoseok.

Yoongi sa pousmial nad jeho správaním. „To ty sa mi tu vyhrážaš alebo ako to mám ako vnímať?" zasmial sa starší a ešte raz Hoseoka udrel po zadku. „To ty si tu ten, ktorý spravil väčší neporiadok než ja." Na staršieho tvári sa objavil úškrn, keď sa pozrel na miesta obohatené o mladšieho nádielku.

„Miesto tých poznámok mi môžeš priniesť ešte nejakú utierku." Na mladšieho tvári sa objavil úsmev a po Yoongim hodil utierku, ktorú držal v ruke. Bola ešte vlhká, takže Yoongi sa trošku striasol, no nie veľmi. Objal ho zozadu ešte raz.

„Bež už," popohnal ho mladší a rukou mu naznačil, aby sa pratal preč. Následne sa pustil do hľadania a obliekania svojho oblečenia, ktoré bolo stále všade po kuchyni. Úplne ignoroval nepríjemný vlhký a lepkavý pocit na spodnej časti svojho tela. Vedel, že dnešná sprcha nebude nijako ľahká a najradšej by to urobil hneď teraz, no vedel, že nemôže dopustiť, aby na tento neporiadok narazili Yoongiho starí rodičia.

Yoongi zdvihol utierku, ktorú po ňom mladší hodil a hodil ju po ňom rovnako, ako to spravil on.

„Mňa ohadzovať nebudeš," zasmial sa a odišiel.

Hoseok sa nad tým len pousmial a postavil sa, nasledujúc osobu, na ktorej mu najviac záležalo.

The end
-

Ahojte

Je nezvyčajné vidieť jednodielovku, ktorá má cez 6000 ba aj viac slov...
A ešte k tomu aj na mojom účte

Tento one shot vznikol vďaka jednému audiu na YouTube - presnejšie od autora Gealforce, ktorý nám spolu aj s EwikaSmile (ktorej veľmi ďakujem za spoluprácu samozrejme 😏) dal nápad na krásný darček na Hobiho narodeniny.

Tento menší 'príbeh' sme písali nemalú dobu a bola to sranda písať, keďže takýto nápad sa nevidí na každom rohu.

Na wattpade sa moc nevidí ship na Yoongiho a Hoseoka tak nás napadlo jednoducho spraviť ship Sope.

Samozrejme prajeme Hoseokovi pekné narodeniny. Toto naše nádherné slniečko je opäť o rok staršie a my sme si tu na neho spravili one shot...Koho by to nenapadlo.

Dúfam, že sa vám tento kratší príbeh páčil. Ďakujeme za prečítanie srdiečka ❤️