Otvoril som dvere na aute a vystúpil som z neho. Stáli sme pred obrovským rodinným domom. Mal drevenú strechu a jeho steny boli z kameňa. Otvorili sme čerstvo nalakovanú bráničku a po kamenných dlaždiciach sme sa dostali až k dverám. Neodolal som a poobzeral som sa po jeho záhrade. Bola veľmi pekne uhladená. Ruže mal zasadené v presne zameraných čiarach okolo domu. Dvere boli drevené a kľučku mali z kovu. 
,, Myslíš, že bude doma?'' opýtala sa ma Meg. Otočil som sa a uvidel som, že stojí priamo za mnou. 
,, Ako to myslíš?'' spýtal som sa jej a uvidel som, že v očiach má strach. Obavu.
,, No....Ak tam nebude...museli by sme ho nájsť. A čo ak je niekde pod mostom mŕtvy? Možno...Tu nie je.'' povedala mi a uhla pohľadom. 
,, Budem hádať,'' začal som. ,,  Šéf povedal, že ťa vyhodí. Samozrejme ako to robí vždy ti dal poslednú šancu. Čo je tento prípad, však? Tento prípad je tvoja posledná šanca. A ak tento prípad nevyriešime do určitého času, ktorý si mi nepovedala, tak ťa vyhodí. A ty potrebuješ túto prácu, lebo ťa baví a potrebuješ peniaze.'' Meg sa prudko otočila. ,, Podľa tvojho pohľadu, viem usúdiť, že mám pravdu.'' až v tedy keď som sa na ňu pozrel som uvidel, že má v očiach slzy. Plače.  
,, Ospravedlňujem sa. Nechcel som ti ublížiť. '' povedal som a zaklopal som na veľké dvere. 
,, Už idem!'' ozvalo sa za dveramy. O chvíľu sa otvorili a v nich stál vysoký mladík. Asi o pol hlavu väčší ako ja. Mal hnedé oči a blond vlasy. 
,, AKo poslúžim?'' spýtal sa a očami nám prebehol po oblečení. 
,, Som inšpektor Hoax. A toto je moja ,, pravá ruka'' Meg. Môžme ísť dovnútra?'' povedal som a hodil som na ňho vážni pohlad. Jeho úsmev z tváre hneď zmizol. 
,, Isteže.'' odpovedal a vošiel do domu. Meg išla predo mnou. Sadli sme si do malej obývačky. Všade boli pozavesované obrazy a fotky.
,, Dáte si čaj?'' spýtal sa Tobias Brown a položil pozlatenú tácku na malý stolík. 
,, Nie, ďakujeme. ALe mali by ste si radšej sadnúť. Musíme vám niečo povedať.'' odpovedal som a chytil som ho za plecia. zatlačil som ho do pliec a on si sadol na gauč. 
,, Čo sa stalo? Našlo sa moje auto?'' spýtal sa Tobias. 
,, Nie. Súvisí to s autom ale určite nie je vaše a súvisí to aj s vašou sestrou.'' vsunula sa do rozhovoru Meg a urobila krok dopredu. 
,, Sestra? Julian! Čo sa jej stalo?'' spýtal sa a začal sa celý triasť. 
,, Vašu sestru sme našli pred pár dňami v garáži v aute. Auto bolo na šrot. Vaša sestra, pane... nezvládla to. Niekto ju zapálil v aute.'' povedal som opatrne. Už vyzeral akoby mal vybuchnúť.
Z ničoho nič sa postavil.
,, Preboha, Julian!'' zakričal a odpadol. Chvíľu sme sa na neho pozerali. Potom Meg zašla do kuchyne a zobrala pohár vody. Vyliala ho na Tobiasa a on sa okamžite prebral.  Pomohli sme mu vstať. 
,, Povedzte nám  čo ste vedeli o svojej sestre. Mala nejakých nepriateľov?'' spýtala sa Meg sladkým hlasom. 
,, Samozrejme, že mala. Šikanovala ju. Nakoniec som si povedal, že to tak nemôže ostať a tak som jej platil aby nechala Julain napokoj. Ale keď som Julian povedal, že jej platím...nahnevala sa na mňa. Povedala mi , Myslíš si, že sa o seba neviem postarať? Si strašný!' a tak som ju nechal napokoj. Prestal som jej platiť a ona ju samozrejme znova začala šikanovať. Nevedel som čo mám robiť. A tak som jej ponúkol  seba. Aby nechala Julian napokoj! Bola moja setsra! Nevedela o tom. Ale nakoniec...sa o tom nikdy nedozvie.'' povedal a veľkou dlaňou si zakryl tvár.  Plakal. 
,, Kto je tá ,,ona''?'' spýtal som sa.
,, Volá sa Stacy Goldwayová. Je strašne bohatá. A-'' 
,, Kedy ste ju videl naposledy?'' spýtala sa Meg.
,, Asi pred týždňom. Dnes máme stretnutie. Myslel som si, že ste vy ona. '' povedla pomalým a unaveným hlasom. 
,, Kedy presne sa s ňou stretnete?'' spýtal som sa.
,, O 15:30. Na hlavnom námestí.'' povedal.
,, Fajn. Pôjdeme s vami.'' povedla som odhodlane.
,, Ale...neviem... asi vás pošle do kelu.'' 
,, Tak nech sa o to pokúsi.'' odpovedal som a uškrnul som sa. ,, S takými to dievčatami mám skúsenosť, verte mi,''