Keď som vošiel do garáže hneď moje oči upútalo niekoľko predmetov a v hlave sa mi to zčalo výriť otázkamy.
,, Kto je obeť?'' spýtal som sa policajta, tkorý mi podal papier s údajmy o vražde (3. kapitola). Prečítal som si ich a hneď som ich podal policajtovi naspäť. 
,, Čo si zistil?'' spýtala sa ma Margot, ktorá medzi časom odbehla prezrieť si mŕtve telo. 
,, Nič moc, a ty?'' odpovedal som a pri tom som sa pozeral na zmätok, ktorý sa dial okolo mňa. Pri ohorenom aute pracovali 4 policajti plus dvaja fotografy. A naokolo bolo asi 20 ďalších ľudí. 
,, Nooo... zavraždená je Julian Brownová, ale to asi vieš. Má brata. Meno ešte neviem. Matka umrela a otec...čo robíš?'' spýtala sa a pekvapivo sa naklonila. Zatiaľ čo mi Margot hovorila o Julian Brownovej ja som podišiel k autu a začal si ho prezerať. 
,, Miesto činu skrýva viac než sa dá. Čo s otcom?'' po chvíli som odpovedal a Margot ďalej hovorila.
,, Otca nemali. Obi dvaja boli adoptovaný. Á... matka zomrela prirodzene. Na starobu. Adresa Julian Brownovej je Pocker street 1726. To je zatiaľ všetko.'' keď dopovedala ja som zazrel niečo na zemi. Neviem to presne opísať ale akoby mi niečo udrelo do oka. A po chvíli som si uvedomil čo. Kľakol som si aby som si bol istý, že ma oči neklamú. Ale nie. Na garážovej dlažbe bolo malé, čierne, sklenené oko. Ako z nejakého plyšáka. vytiahol som si z jedného vrecka pinzetu a z druhého som si vytiahol plastový sáčok, do ktorého som vložil melé očko. 
,, Tak. Ideme sa pozrieť ako sa volá brat Julian, nous pouvons?''  začal som kráčať smerom k autu. 
,, SKo si zistil, že je francúzska?''Meg nechápala.
,, Žil som vo Francúzsku 4 roky. To auto je typické francúzske. '' zastal som pri aute a mávol rukou k autu Julian Brownovej. Potom som sa pozrel na Meg usmial som sa a nasadol do môjho čierneho auta. Čierne očko sme dali do laboratórie.  Povedali nám, že správu dostaneme o dva dni.