Vyšli sme z tieňov lesa. Naskytol sa nám hrôzostrašný pohľad. Vlci, vyvrheli či ľudia ležali na zemi, ich oči bez života, hľadeli do prázdna.
Zazrela som ako sa v Cazadorovi niečo zlomilo. Po líci mu začala tiecť slza. I keď neviem prečo, objala som ho. Objatie opätoval a slzu si rýchlo utrel.

,,Vďaka Mira, už je mi lepšie."

,,Neznieš presvedčivo."

,,Lepšie to teraz nepoviem."

Chytili sme sa za ruky a pomalým krokom sa začali približovať k dedine. Pri jej okraji bola celá svorka a zavýjala nad telom mŕtveho alfu. Ľudia boli v ich prítomnosti nesvoji, no keď uvideli mňa s Cazadorom a Lajlou, tak sa trochu uvoľnili.

Medzi vlkmi sa zjavila Pegada. Teraz je dočasným alfom ona. Pokľakla som a sklonila podriadenie hlavu.
Až keď sa dotkla svojim čumákom o môj zátylok(zadnú časť hlavy), tak som sa opäť postavila na dve.

,,Vítam ťa späť v svorke Mira. Budeš mať dôležitú úlohu. Udržiavať medzi vlkmi a ľuďmi mier." Povedala Pegada.

,,Vďaka Peg...teda alfa." Povedala som a ona odišla. Lajla ju nasledovala. Taktiež išla prejaviť úctu padlému alfovi.

Cazador si ma pritiahol bližšie. ,,Čo ti povedala?"

,,Prijali ma späť do svorky."

,,Uvidíme sa ešte niekedy? Keď si teraz vlkom, budeš môcť chodiť do dediny?"

,,To neviem." Smutne aom povedala a sklonila hlavu. On mi jemne chytil bradu dvoma prstami a opäť ju zdvihol, aby so sa mu pozerala do očí. Priblížil sa a letmo ma pobozkal na pery. Nato sa odtiahol a doširoka usmial. Tak ako ja. ,,Po zvyšok si budeš musieť prísť."

,,Ak mi dovolia, prídem čo najskôr."

Obíjmali sme sa ešte hodnú chvíľu, keď vtom som zazrela vychádzať veľké hnedé, poriadne chlpaté zviera. Bol to Mungo. Ťarbavo sa niesol zo strany na stranu a pomaly sa blížil k nám. Ľudia naňho namierili zbrane.

,,To je v poriadku. S ním sa už poznám." Povedal s úsmevom Cazador a ľudia opäť zbrane zložili.

Mungo sa dotackal až k nám a hlasne si zývol. S poriadnym otrasom si sadol na zem.

,,Vytie ma zobudilo zo zimného spánku. Zmeškal som niečo?"

,,Ale ani nie Mungo. Len zopár drobností." Odpovedala som rozospatému medveďovi s úsmevom na tvári.

Zrazu som začula rozkaz alfy. ,,Vlci...ideme domov! Ako víťazi!" Povedala Pegada/nový alfa a všetci ešte raz zavyli. Potom sa celá svorka pohla k lesu.

,,Zbohom Mira."

,,Zbohom Cazador."

Kráčali sme späť na naše územie, domov,  a ja som nevedela či naozaj idem domov alebo ho naopak opúšťam.

Otočila som sa za Cazadorom. Bol tam. Pozeral sa na mňa ako odchádzam. Mysľou mi poletovali všetky zážitky, ktiré som s ním zažila. Prvé stretnutie v lese, krásna, nezabudnuteľná noc pod hviezdami či jeho starostlivosť v očiach s ktorou sa na mňa pozeral.
Z plných síl som zakričala.

,,Áno!"

,,Áno, čo?" Zakričal mi späť Cazador.

,,Áno, raz si ťa vezmem!"

Usmiala som sa, otočila a pokračovala v ceste. Pozrela som sa na les i na dedinu za sebou, na oba svoje domovy. Neopúšťam jeden z domovov, len idem za novým začiatkom.

POĎAKOVANIE A INFO

Nedá mi to a ako správny autor a v prvom rade dobre vychovaný človek sa vám chcem poďakovať. Som veľmi rada, že ste so mnou i Mirou vydržali dokonca. Dosiahli sme spolu pre mňa neuveriteľných 3,09K a nádherných 472☆ žiarivých hviezdičiek na oblohe. Pokiaľ by ma napadli nejaké jednodielovky, tak ich  nájdete tu. Preto si prosím nevyhadzujte knižku zo svojej veľkej knižnice, ale dajte si ju archivovať.
Ešte raz ĎAKUJEM!!!

Teraz môžte nájsť na kanále prvý diel Vlčieho experimentu. A komu sa nechce preklikávať, stlačte tu: >jaimix<

Ja vám prajem v tejto knižke posledný krát prijemný zvyšok dňa a celého vášho života.

Vaša Jaimix.