♦Mira♦

,,Lajla!"

,,Schovaj sa za mňa Mira!" Povedala a vystrčila ešte viac predné tesáky. Začala sa blížiť k žene s injekciou. Prikrčila sa na skok. Pred ženu sa postavil Cazador! Lajla skočila a Cazador s ňou dopadol tvrdo na zem. Lajla mu pritisla laby na hrudník a chcela sa mu zahryznúť do krku!

,,Lajla nie!" Zakričala som z plných síl. Strnula v polovici cesty k jeho krku.

,,Mira čo sa deje! Je to lovec!"

,,Ten lovec sa volá Cazador! A zachránil mi život!"

,,Zachránil ti život?"

,,Je to môj...kamarát."

,,Ak je to tvoj kamarát, tak aj môj." Povedala už kľudnejšie Lajla a na znak priateľstva ho olízla.

,,Mira?" Spýtal sa zmätený Cazador, ktorý bol stále pod Lajlou a nehýbal sa.

,,Toto je Lajla. Moja sestra."

,,A...nezakúsne ma?"

,,Už nie." Povedala som i v ľudskom i vlčom jazyku. Nato Lajla zavrtela chvostom ako krotký vĺčik.

Zliezla z Cazadora a ten sa pomaly a opatrne postavil. Žena ktorá sa krčila v rohu tiež a Lajla medzitým skočila ku mne na postel.

,,Môžme ti dať tú injekciu Mira?" Pozeral na mňa súrne Cazador.

Zamrnčala som, no asi bude dôležitá, keď sa tak tvári. Prikývla som. Žena podišla ku mne a chytila mi ruku. Po jej dotyku som sa mykla. Lajla zbystrela.

,,Dievča...teda Mira, musím ti chytiť ruku a nahmatať žilu."

,,Ži-lu?"

,,Proste mi podaj ruku." Povedala a chytila mi ju. Jemne mi ju stískala palcom(z druhej strany lakťa). Asi nahmatávala tu ži-ži-lu alebo čo. Potom mi k ruke priložila ostrú časť injekcie. Hrot mi prešuel cez kožu! A cítila som ako mi do tela niečo prúdi! Spanikárila som. Cazador si toho všimol a chytil ma za ruku. Usmial sa na mňa a ja naňho. Bolo to lepšie. Nebolelo to ako tŕň v nohe, len to jemne pichalo. O chvíľu žena injekciu vytiahla a jemne sa pousmiala. Opätovala som úsmev a...a...moja hlava.

,,Mira! Si úplne biela! Madam čo sa to deje!?"

,,Rýchlo Cazador! Zdvihni jej nohy!"

Urobil čo mu žena prikázala. Ďalej niečo rozprávali, no nevedela som sa na nich sústrediť, nevedela som vnímať nič okolo seba. Zatvorila som oči a prestala počuť zvuky naokolo.

◇ ◇ ◇

Cítila som ako ma niečo mokré olizuje na tvári. Bola to Lajla. Zamrnčala som nech ma ešte nechá spať, jej mokrý jazyk ma len prebúdzal.

,,Mira vstávaj!" Kňučala Lajla.

,,Veď som hore Lajla."

,,Mira! Už si hore!" Povedal nadšenie niekto vedľa postele.

,,Cazador?"

,,Len lež Mira."

,,Čo sa stalo?"

,,Odpadla si." Povedal ženský hlas z rohu miesnosti.

,,Vlk, teda...Lajla ostala celý čas pri tebe. Ani nám nedovolila, aby sme sa k tebe priblížili, keď si odpadla. Strážila ťa ako oko v hlave." Povedal Cazador. Ja som sa pozrela na Lajlu, ktorá ma radostne olízla.
Po pár minútach mi už bolo lepšie, a tak som sa pomaly posadila.

,,Necháte nás s Lajlou chvíľu osamote prosím?" Prikývli a vyšli z izby. Akonáhle zatvorili dvere, tak som Lajlu silno objala. ,,Tak si mi chýbala!"

,,Aj ty mne Mira! Ani nevieš ako!"

,,Tvoja srsť? Je úplne špinavá! Kde sa stratila tá čistá biela?"

,,Potom čo ťa vyhnali mi nikto nevedel  vyčistiť srsť ako ty. Biela je dávno preč pod nánosmi bahna."

,,Tak to musíme napraviť!"

,,Až potom. Teraz si oddýchni."

Ja som sa oprela o stenu a Lajla si položila hlavu na moje stehná. Jej stsť ma príjemne hriala.

,,A akí sú ľudia? Akí sú lovci?"

,, Sú divní. Niektorí sú na teba zlí a niektorí veľmi milí."

,,Myslím, že teraz hovoríš o tom lovcovi čo je za dverami."

,,Čože? Počkaj tu Lajla." Zdvihla som sa a ticho podišla k dverám. Zmačkla som kľučku a prudko otvorila. Bol tam Cazador. ,,Čo tu robíš?"

,,No...ja...tu...páči sa mi, keď rozprávaš vo vlčom jazyku."

,,Nie je pekné niekoho počúvať ak to nevyje pre všetkých."

,,Prepáč Mira. Už idem preč." Povedal a odišiel.

Zatvorila som dvere a vrátila sa k Lajle. ,,Sú až priveľmi zvedaví. Áno reč je o tom lovcovi."

,,Páči sa ti?"

,,Aj áno. Je...zaujímavý a pri ňom sa vždy správam ako neschopné vĺča. Nie naschvál, ale vždy to nejak vyjde."

,,Vieš čo to znamená Mira!?"

,,Že som nešikovná?"

,,Tvoja prvá láska! Ja som tak šťastná!"

,,Ale...určite nie." Na oko som namietla a prekrútila oči.

,,Kde a ako ste sa stretli?"

,,Zachraňovala som Munga, aby ho nezastrelili, i keď ten by si určite poradil aj sám. Keď som utekala, a on ma prenasledoval tak sa stratil v lese. Mungo ma presvedčil, aby som ho v lese nenechávala a vyviedla ho na lúku. No tam boli ďalší lovci a tí ma chytili a zatvorili do klietky..."

,,Do klietky? A...nepomiatla si sa ako iné zvieratá čo z klietky utiekli živé?"

,,Neviem koľko som v nej bola. Zachránili ma...vyvrheli." Ako som to slovo povedala Lajla sklopila hlavu a jej oči potemneli. ,,Lajla, čo sa deje?"

,,Nechcela som ti to hovoriť v našom vytí, no vyvrheli nám robia nesmierne problémy. Špehujú nás a čím ďalej viac napádajú. Sú väčší a silnejší ako my. A keď chceme chytiť ich špehov, tak sú rychlejší a niekedy, keď ich naháňame, tak ako by zmizli z povrchu zemského. A niekedy presne vedia, kde ktorý vlk je, i keď ich pach necítime. Pegada je z nich už zúfala a alfa zúri. Doteraz sa nikdy nestalo, že by vyvrheli spolupracovali, takže nevieme čo od nich očakávať."