Kapitola 27.-(smrteľná) infekcia
♦Cazador♦
Pricválal som do dediny a skoro som spadol z koňa, keď som uvidel tu spúšť. Domy boli obhoraté, niektoré zhoreli úlne do tla(starší názov-totálne zhoreli). Rozbehol som sa k stodole, kam zatvorili Miru.
Dvere boli doškriabané a vyrazené. Klietka prevrátená a drevo vylomené. Pozrel som sa bližšie a uvidel otlačky zubov.
Vlci! Boli tu a uniesli Miru! Musím ju ísť nájsť!
Zobral som si pušku, nasadol na svojho koňa. Cvalom som vyrazil do lesa. Môj lovecký pes sa rozbehol za mnou.
♦Escuro♦
Pred nami sa zjavili dvaja vlci a odrezali nám cestu k východu. Zrazu padla Mira na zem a zťažka dýchala. Naozaj? Nemohla si to nechať napotom?
,,Vyzerá to, že tu máme nezvaného návšetevníka." Povedal jeden z nich.
,,A ten nezvaný návšetevník vám rád nakúsne chvost." Odpovedal som agresívne.
,,Kroť sa vĺčik. Urobíme dohodu. Budeme ticho a pomôžeme vám, pokiaľ nám vybavíš miesto u svorky."
Ostal som zarazený. Čo ak to majú s vyvrheľmi dohodnuté a je to pasca! To by ma alfa vyhodil aj s nimi. Ale keby ma teraz prezradili, tak je so mnou amen...
,,Platí!?" Povedali naliehavo.
,,Ehm...no...dobre! Pokúsim sa!" Zavrčal som pomedzi zuby.
,,Na vlčiu česť?"
,,Čože!? No dobre...na vlčiu česť." Tak toto mi bude Mira riadne dlho oplácať. Ak sa niekto dozvie, že som prisahal vyvrheľovi na vlčiu česť tak...
,,Pomôžte mi!" Povedala Mira a pevne si držala svoju nohu.
,,Pomôžte mi ju dať na chrbát!" Okamžite zareagovali a s ich pomocou na mňa ťažkopadne vyliezla.
Rýchlym krokom som sa ponáhľal na územie svorky. Keď ma jeden z vlkov zastavil.
,,Čo to nevidíš?"
,,Čo takého?" Odvrkol som.
,,Tá rana! Je zapálená! Mira potrebuje ľudskú pomoc. To vlčie sliny nevyliečia!"
,,To tam mám s ňou napochodovať do dediny!? Zbláznil si sa! Veď ma zabijú!"
Problém sa našťastie vyriešil sám, keď som zacítil pach človeka.
,,Cítite to? Je blízko." Povedal som.
,,Ale je na koňovi a má psa! Je to lovec!"
,,Je jeden. Zhodím ho z koňa a dotiahnem k Mire kľudne aj v zuboch."
,,To by som ti neodporúčal. Má pušku."
,,Ako to, že všetko, tak dobre cítite." Stopovanie mi nikdy nešlo. V tom sú dobrí Carre a Lobo, ale ani oni nie sú, tak dobrí ako títo dvaja.
,,Musíme vedieť o všetkom. A nie len všade v lese, ale aj okolo nás." Zrazu k nim priletel havran a niečo im ticho povedal. ,,Máš šťastie. Je to ten Mirin nápadník. Držíme ti drápky. My tu s ňou ostaneme. Je od nás vzdialený asi tak 200 stôp a ide iným smerom, tak si švihni.
Že ja som radšej neostal doma. No nemám na výber. Rozbehol som sa k lovcovi.
♦Cazador♦
Kráčal som lesom na svojom vraníkovi a vedľa mňa behal môj verný pes. Zrazu však zastal a zaštekal. Rýchlo som schmatol zbraň a bol pripravený kedykoľvek vystreliť. Krovie predomnou zašušťalo. Namieril som tam zbraň. Z neho vyšiel pomaly čierny vlk, ktorý zakňučal. Toto je podivuhodné správanie na vlka. Okolo pusy nemá penu, takže to nie je besnota. Pozrel sa mi do očí a potom úpenlivo hľadel na moju zbraň, ktorou som naňho mieril. Jemne som ju sklonil a on sa posadil.
Môj pes náhle zabrechal a rozbehol sa proti vlkovi, ktorý bol dvakrát väčší ako on. Vlk ho razom chytil medzi zuby a šmaril ho o zem! Potom ho pritlačil labami a chystal sa na posledné zahryznutie.
,,Nie!" Zakričal som.
Vlk sa na mňa pozrel a môjho kňučiaceho psa pustil. Tomu trochu tiekla krv a rozbehol sa do dediny.
Prečo ho nezabil?
Nato vlk zakňučal a stále chodil smerom odkiaľ prišiel a späť ku mne.
Už viem! Mám ho nasledovať!
Popchol som koňa a vlk sa niekam rozbehol. Cválal som za ním a zrazu som uvidel ďalšie dva vlky. A vedľa nich ležala na zemi Mira.
,,Mira!" Zliezol som z koňa a rozbehol sa k nej. Ležala na zemi celá horúca a jej rana bola napuchnutá a zahnisaná!
,,Musíme ísť do dediny!" Zobral som ju na ruky a dal na svojho koňa.
Pozrel som sa na vlka. ,,Vďaka."
Potom som nasadol na koňa aj ja a pohnal som ho do cvalu k dedine.
Vlci sa rozbehli za nami. Pri kraji lesa zastali a ja som sám pokračoval v ceste.
,,To bude dobré Mira."
,,Ca..zador?"
,,Áno! Som tu! Len vydrž!"
Docválali sme k domu mojej kamarátky Raviny, ktorej mama bola dedinská lekárka a jej babka dedinská bylinkárka.
Silno som zabúchal na dvere, tak aby mi nepadla Mira z náručia.
,,Želáte...Cazador čo sa deje? A kto je to!?" Povedala vystrašene Ravin, keď mi otvorila.
,,Prosím! Musíš mi pomôcť! To je to dievča o ktorej som ti hovoril!"
,,Dobre poď dnu." Povedala, a keď som prešiel cez dvere, rýchlo ich zabuchla.
,,Mami poď sem prosím!"
,,Čo sa deje srdiečko? Cazador, to si ty. Kto je to!"
,,To je Mira. Prosím pomôžte jej madam."
,,Dobre, dobre. Polož ju na lôžko do izby." Rýchlo som tak urobil a ona si išla po lekárske pomôcky. ,,Má vysokú teplotu. Dcérka, zavolaj svoju babku. Čo to má na stehne? Pre pánajána! Veď to má chúďa celé zahnisané. Cazador choď z izby. To bude nadlho."
Urobil som ako mi nakázala. Keď som prechádzal cez dvere, ešte som sa rýchlo pozrel na Miru pri ktorej stála už aj Ravinina babka. Snáď bude v poriadku.
Jeden z vás sa ma pýtal či bude viac príbehov o vlkoch. Dávam vám sem obsah a vlastný cover príbehu. Napíšte do komentárov či sa vám nápad páči. Príbeh by som začala vydávať po dokončení knihy vychovaná vlkmi. Teším sa na vaše komentáre.
VLČÍ EXPERIMENT
Ľudia našli u zvierat nový druh mutácie. Zistili, že táto látka lieči ľuďom smrteľné choroby. Najhojnejšie sa látka vyskytuje u vlkov. Avšak v tele sa tvorí len, keď má zviera strach.
Ľudia vytvorili experiment, kde skupinke vlkov poupravili gény a zatvorili ich do klietky. Tam ich pozorovali a získavali z nich potrebnú látku.
Ale čo sa stane ak do klietky zatvoria od prírody až priveľmi zvedavého a po úprave génov až priveľmi inteligentného jedinca(vlka)?
Prečítajte si príbeh tohto vlka, ktorý sa stal súčasťou vlčieho experimentu!
Čo myslíte?
Vaša Jaimix.
Bạn đang đọc truyện trên: AzTruyen.Top