Kapitolu venujem #Lusi 46 #KristnaMihlekov # RoseWolf1 #ZdenkaoD #SimonaSaganov #bozaj_sa #zla-upirka
⚊▶vďaka za hviezdičky u každej kapitoly!!!

Neskutočne si vážim vašich ☆ na každej kapitole. A ďakujem všetkým, že ste si našli čas a túto knihu prečítali až sem. Dúfam, že s Mirou vydržíte až do konca. Toto je zatiaľ najdlhšia kapitola! Užite si ju!

♦Mira♦
Vyvrheľ so mnou bežal lesom rýchlosťou, akú som si predtým nedokázala ani predstaviť. Vietor mi šľahal do tváre, a aj keď som bola v chúlostivej situácii, tak som si tento moment naplno užívala.
Po boku vyvrheľa na ktorom som sedela bežali aj ďalší vlci. Mnohý mali hlboké rany či staré jazvy. Ja som sa pozrela na tú svoju, ktorá ma posledné dva dni začala neúprosne bolieť a páliť. Nedávala som to však najavo a bolesť potlačovala v jej zárodku. Vyvrheľ som mnou dobehol do veľkej jaskyne. Vlkov v nej bolo viac než som si myslela...viac ako vlkov v svorke.

,,Teraz zo mňa zlez." Povedal a ja som rýchlo zoskočila na zem. ,,Pane našiel som toho, kto vyl o pomoc. No nie je to vlk, ale človek!" Povedal a podradene sklopil chvost.

Z tieňa vykukol ešte väčší vyvrheľ ako ten čo ma sem doniesol.
Blížil sa ku mne. Hrubým a drsným tónom odpovedal svojmu podriadenému. ,,To posúdim sám. Hmm...pach vlka i človeka. Ani vlk, ani človek." Povedal a zadíval sa mi priamo do očí. Bol to alfa. Jeho svorka ma zachránila, a tak som tie svoje (oči) podriadene sklopila. ,,Máš vychovanie vlka. Zatiaľ si ťa tu necháme. Uvidíme na čo sa zídeš." Povedal, otočil sa a odkráčal späť do tmy.

,,Choď tam do rohu!" Povedal mi jeden z vyvrheľov.

Radšej som ho bez komentára poslúchla a kvôli veľkej bolesti som sa na svoje určené miesto len pomaly vliekla.
V rohu boli dvaja vlci. Oproti ostatným, vyzerali ako mláďatá, i keď to boli dospelí samci.

,,Zdravím." Povedal jeden z nich.

,,Ahoj." Odpovedala som mu.

,,Ja som Špeh a toto je Zved." Ukázal ňufákom na vlka vedľa seba. ,,Tak nám vyvrheli hovoria. Skutočné mená sme už za tie roky zabudli."

,,Ja som..."

,,Mira. My vieme." Prehovoril ten druhý. ,, Podľa čoho si myslíš, že nám dali mená. My dvaja sme oči a uši vyvrheľov. Špehuheme a zisťujeme nové informácie. Vieme o všetkom, čo sa v lese alebo dedine šustne."

,,Tomu ver. Možno sme malí, ale zato nenápadní." Doplnil ho druhý.

,,A prečo ste vyvrheľmi?"

,,Skúška dospelosti." Odpovedali naraz.

,,To poznám."

,,Ty budeš pravdepodobne špeh u ľudí."

,,Ako? Veď naposledy ma dali do klietky!"

,,To áno, ale rozumieš im a si človek, takže ťa nezastrelia. A nemusia ťa predsa vidieť. Môžeš byť schovamá a načúvať. Tak ako to robíme my."

,,Ale alfa povedal, že uvidí čo so mnou urobia."

,,Tuto Zved je jeho pravé oko. A to doslova, pretože na jedno oslepol. Dá na jeho radu."

,,Nepreháňaj Špeh." Povedal Zved.

,,A nesmieme ti zabudnúť predstaviť ešte tretieho člena nášho tímu. Posol ukáž sa."

Za vlkom sa zjavil malý čierny havran s dlhou jazvou na zobáku. Pricupital ku mne a ticho zakrákal.

,,Ehm...zdravím." Povedal havran. ,,Ja nehovoriť dobre po vlk jazyk, ale oni rozumeť mi."

,,Teší ma. A akú úlohu má Posol? Veď správy si môžte zavyť."

,,Posol má predsa priateľov po celom lese, takže si môžu navzájom vymieňať informácie. A pokiaľ správu zavyješ, tak ju počujú všetci. Ale ak ju chceš dakomu doručiť rýchlo a súkromne, tak použijeme Posla."

,,Na tajné či šifrované správy je dobrý. A predsa nikto nerozozná jedného havrana od druhého. A taktiež, kto by povedal, že havran rozumie vlčiemu jazyku?"

,,Ticho Zved! Začína večerný program!"

,,Večerný program?" Zazrela som na nich nechápavo.

,,Bitky medzi dvoma vlkmi, a ak chcú, tak na život a na smrť."

Na skalnej vyvýšenine sa objavil alfa a zavyl. Ostatní zavili s ním. Chvost mal vysoko a užíval si pozornosť.

,,Začína sa čas zápasov!" Prehlásil hlasno. ,, A dnes budeme mať zaujímavý duel. Vlk proti človeku. Človiečika budem ešte potrebovať, takže to nebude zápas na život a na smrť!" To nie! Ja mám bojovať s vlkom?! Veď som neporazila ani blbého diviaka! ,,Človek, poď sem!" Zakričal a pozrel sa mojim smerom.

Ja som sa postavila a pomaly išla k alfovi. Vlci zavýjali a skákali sem a tam. Vyjdem k alfovi na vyvýšeninu a aj keď som stála, tak mal oči vyššie ako ja.

,,Kto si to chce rozdať s človekom, teda ľudským mláďaťom?"

Všetci začali zavýjať ešte raz a alfa jedného z nich vybral. Ten vybehol k alfovi, poklonil sa mu a potom sa postavil oproti mne. Mal hnedočiernu srsť a cerli na mňa zuby.

,,Pre nováčika zopakujem pravidlá! Žiadne nie sú!" Povedal a odstúpil z vyvýšeniny.

Zrazu sa vlk rozbehol proti mne a skočil na mňa! Ja som sa mu v poslednej chvíli vyhla! Rýchlo sa otočil a znova sa rozbehol oproti mne! Uhla som sa mu, no on ztočil hlavu do strany a zakúsol! V papuli mu ostali moje dlhé vlasy. Šklbol nimi a ja som padla na zem! Rýchlo som sa spamätala a pozviechala sa zo zeme. Bežať som od neho nemohla, stále mi pevne zvieral vlasy medzi zubami. Rozbehla som sa teda k nemu a skočila mu na chrbát. Zachytila som sa nohami a svoje vlasy som mu obtočila okolo krku. Začala som ho škrtiť. On začal skákať a válať sa po zemi. Zrazu skočil vysoko do vzduchu a svoj chrbát nasmeroval k zemi. Dopadol prudko na zem a svojou váhou mi vyrazil dych. Ostala som ležať na zemi a zťažka dýchala.

,,Dobre, stačí! Myslím, že máme výťaza!" Povedal a hnedočierny vlk s ostatnými zavyl. ,,Ešte nás čaká jeden zápas! Neboj ľudské mláďa, vyberiem ti menšieho súpera." Povedal mojim smerom.

Porozhliadol sa po dave a vybral mi ďalšieho súpera. Oproti prvému bol menší. Mal čiernu srsť a...a...bol to Escuro!? Zarazila som sa. Pozrel sa na mňa krátkym naliehavým pohľadom a potom vyceril zuby. Rozbehol sa oproti mne. Escura som poznala. Robí veľké skoky. Skrčila som sa a on ma preskočil. Rozbehla som sa proti nemu a on proti mne. Vyhla som sa mu a skočila mu na chrbát. Rýchlo som mu obmotala vlasy okolo krku a zoskočila skôr, než sa začal válať po zemi. Escuro ma pritiahol, ale tým si iba pritesnil uzol, ktorý mal okolo krku. Zmenil taktiku a tých tridsať centimetrov čo nás delilo využil ku skoku a pritlačil ma k zemi.

,,Výborne! Zaujímavý nápad ľudské mláďa, ale nabudúce sa budeš musieť snažiť viac."

Rozviazala som Escurovi uzol a zišla s ním z vyvýšeniny. Alfa zatiaľ vyberal vlkov na ďalší duel.

Prišli sme do rohu jaskyne a rýchlo som sa poobzerala či nás niekto nesleduje. Všetci boli zaujatí bitkou v zadnej časti jaskyne.

,,Escuro, čo tu robíš!"

,,To by som sa mal skôr spýtať ja teba." Povedal chladne ako vždy, keď som s ním hovorila.

,,Myslela som si, že ma zachráni Mungo."

,,Ten medveď? Pche."

,,Ty nás počúvaš, keď Lajle vyjem správy!?"

,,Nedalo sa to prepočuť. Mimochodom. Narazil som na jaskyňu a v nej našiel medveďa. Spal zimným spánkom."

,,Aha. Ehm...vďaka."

,,Nerobím to pre teba, ale pre Lajlu."

,,I tak ďakujem."

,,To je teraz jedno poď, zmiznime odtiaľto."

Pomaly a hlavne nenápadne sme sa blížili k východu jaskyne, keď v tom sa nám postavili do cesty Špeh a Zved.

,,Ale, ale, Posol nám zakrákal do uška, že máte niečo nekalého v pláne."

Zrazu mi telom preletela prudká bolesť od rany, ktorá bola z časti červená a z časti biela. Bola celá napuchnutá a silno mi pulzovala. Hučalo mi v hlave a prestala som vnímať svet okolo seba. Padla som na zem a z ťažka dýchala...