♦Mira♦

Bolo príjemné svieže ráno a na chrbte ma niečo príjemne hrialo. Otočím sa s úmysľom pozdraviť Lajlu, keď miesto nej uvidím veľké, chlpaté, chrápajúce čudo...Munga. Úplne som zabudla na to čo sa pred dvoma dňami stalo, na vyhnanie. Uvidím ešte niekedy mamu a súrodencov? Nebyť tej blbej skúšky, tak by som už bola vo svorke. Ale teraz som tu. V Mungovej malej jaskynke, ktorá pripomína skôr vyhĺbeninu v menšej vyvýšenine, na území Istej záhuby.
No bol tu so mnou Mungo a ten tu vyrastal, takže s ní som tu vo väčšom bezpečí ako keby som sa potulovala sama po lese. Pravdepodobne by som sa chytila do nejakej pasce a to by bol môj koniec.
Mungo prestal chrápať, poriadne sa zavrteľ a veľkou labou sa poškrabal na bruchu. Nato sa posadil.

,,Tak ako malá, vyspala si sa?" Keďže som bola oproti nemu veľká asi tak ako keď on stojí na štyroch, tak ma začal prezývať malá. Pretože, keď sa postavil tak mal aj cez 7 stôp(cca. dva metre).

,,Vcelku áno."

,,Výborne, tak si ideme dať výživné raňajky." Povedal a zasnene si oblízol čumák.

,,Ako ty niečo lovíš? Veď si poriadne...objemný."

,,To sú len predsudky. Kvôli tomu, že sme veľký a máme ostré zuby a pazúre, tak hneď musíme jesť mäso? Nie ďakujem. A urážku na moju váhu som nepočul...blíži sa zima a ja budem hybernovať. A...to sú veľké svaly a objemná srsť, žiadne tuky. Takže, čo si dať rybu?"

,,A ryba nie je mäso?"

,,Podľa ľudí nie. Vždy, keď majú každý rok, v ten istý deň svoje obydlia upratané a plné jedla tak tam nenájdeš ani trochu mäsa, len ryby. Akoby držali hladovku. Myslým...že sa ten deň volá...a áno Vianoce. V ten deň je v lese kľud a ľudia sa nacpávajú doma."

,,Takže ideme loviť ryby, ktoré nie sú mäso."

,,Výnorne malá, máš sa odo mňa ešte čo učiť."

Vysadla sa som mu na chrbát a on sa pohol mne nevedno kam. Onedlho som začula zurčanie rieky. Tá istá rieka, ktorá pokračuje ďalej na neše...teda vlčie územie. Zosadla som z neho a on skočil do hučiacej rieky.

,,Takže malá, teraz ťa naučím loviť ryby. Takto otvoríš papuľu a čakáš kým nejaká zvedavá ryba nepopláve okolo teba. Potom svižne strčíš papuľu do vody a rybu chytíš. Najlepšie to je počas obdobia lososov. Vtedy ti doslova ryby skáču do papuľe."

Lovili sme ryby, teda skôr on. Ja som viac padala ako niečo chytala. Mungo sa na mne poriadne smial a keď som dodrkotala zubami, kvôli studenej vode, tak aj ja s ním. Po rybách si zmyslel, že pôjdeme zbierať lesné plody.

,,A ty ješ lesné plody?" Spýtala som sa, keď som sa hriala na jeho, ešte mokrom, kožúšku. On kráčal lesom a vyňuchával ich.

,,Isteže malá. Sú výborné na žalúdok. Keď ich ochutnáš nebudeš chcieť prestať. Bohužiaľ sa tie potvorky stále niekde schovávajú. A vyňuchať ich je ťažké. Hlavne keď máš plný nos. Počkať...možno niečo cítim." Začal intenzívne vdyhovať vzduch do svojho čumáka. O pár metrov zastavil, odsunul bodliaky a na nás sa usmiali trochu staršie maliny. ,,To máme, ale šťastie malá, ja už som si myslel, že žiadne nenájdeme. Toto sú možno posledné tohoto roku."

Bolo ich len pár, ale aspoň sme nejaké našli.
Slnko sa už skláňalo k zemi, no my sme stále sedeli vedľa, už prázdneho, nájdeného kríku a Mungo básnil o všetkom čo ho napadlo.

,,Za mojich mladých čias,
  v lese bolo toľko krás,
na skunka si narazil,
ktorý ťa celého posmradil,
mama ťa kvôli tomu z jaskyne vyhnala,
dokým proti smradu niečo nezohnala,
až potom som domov mohol,
ihneď ma spánok zmohol,
a vedľa mamy v otcovom objatí,
som zaspal, nie nadlho, otec smrdel a bol ožratý.
Nie, nie ten posledný verš sa mi nepáči. Musím ho pozmeniť
A v matkinom objatí..."Vetu nedopovedal. Miesto toho pozorne načúval.

,,Človek skry sa za mňa malá." Povedal a prikrčil sa.

Šuchot sa približoval a pred nami sa ozývali hlasy troch ľudí. Zastali a začali sa medzi sebou rozprávať. Reč mi bola neznáma, ale pritom tak povedomá. Snažila som sa spomenúť si odkiaľ ju poznám, no bez úspechu. Ovládla ma zvedavosť a mierne som vykukla spoza kríkov. Boli tam. Traja ľudia. Podobní mne! Teda až na pár detailov boli až desivo rovnaký ako ja! Mali na sebe kožušinu a na hlave nejakú vec s pierkami. A cez ramená im viseli tie smrtiace zbrane.
Zrazu sa jeden obzrel mojim smerom a uvidel ma!