Túto kapitolu venujem Simonke Saganovej, ktorá najviac komentuje. :)

♦Mira♦

,,Čože?!"

,,Lajla, keď sa postavím na ľavú noho tak to veľmi bolí."

,,Čo s tým máš! Dnes večer je skúška dospelosti! Mami?"

,,Odstúp Laja pozriem sa jej na to." Povedala mama a pristúpila ku mne. Nohu mi oňuchala a potom olízala. Vždy keď sme mali niečo poranené tak nám ranu niekoľko krát olízla, vraj kvôli tomu aby sa nám rana nezapália. Teraz mi však z nohy krv netiekla. Bola opuchnutá a červená.

,,Mira máš vyvrtnutú labku. Už som o tom počula od vlčíc. Skúšku dospelosti budeš schopná urobiť asi tak o mesiac." Povedala smutne mama.

,,Mami a čo my? Počkáme mesiac a budeme robiť skúšku s ňou?" Spýtal sa zvedavo Lobo.

,,To neviem, ale musím oznámiť svorke, že skúšku dospelosti nebudeš môcť urobiť."
Povedala mama a vyšla von z nory. Zachvíľu začala vyť. Hovorila(vyla) o mojom zranení. Chvíľu bolo ticho, ktoré prerušila odpoveď. Bola to Pegada. Vraj k nám príde do nory a sama skonťoluhe vážnosť môjo zranenia.

Onedlho som už počula tiché kroky ktoré mierili k našej nore. Nato vošla dnu mama aj s Pegadou. Pegada si ladne ľahla vedľa mňa a mama sa posadila k Lajle.

,,Už som počula čo sa ti stalo Mira. Nepríjemné. A ešte pred skúškou." Povedala a pozorovala ma chápavým pohľadom. ,,Stalo sa mi to isté, keď som mala skúšku dospelosti. Ja by som ťa priala do svorky i bez skúšky no alfa si na nej potrpí. Máš pred sebou veľkú výzvu. Skúšku ti odložíme, ale budeš ju musieť urobiť sama."

,,Sama!?"

Vďaka, že ste si prečítali ďalšiu kapitolu. Je trochu kratšia, ale musím to rozdeliť, aby som vás trošku napla ako Mira sama urobí skúšku :). Nebojte tí čo ste nedočkaví...ďalšia kapitola bude skôr ako si myslíte.

Prajem vám všetkým príjemný zvyšok dňa.

Vaša Jaimix.