♦Mira♦

Po tom čo Lajla zopakovala našu taktiku ešte niekoľko ráz, prišla mama a začala nás hnať domov. Escuro sa nadšene zdvihol a popreťahoval si stuhnuté nohy. carre a Lobo ho s radosťou nasledovali.

„Mami, ja sa ešte pôjdem napiť k rieke."

„Pamätáš si čo som vás učila?"

"Áno mami, nikdy nikam nechoď sama, v jednote je sila."

„Výborne Lajla. Takže vyber si niekoho a môžeš ísť. Hlavne v takejto neskorej hodine už ožíva les naplno a stáva sa pre vás nebezpečnejšími. Sme predátory, ale ľahko sa môžme stať aj korisťou."

„Nie som už malé mláďa mami. Viem sa o seba postarať. Pôjdeš so mnou Mira?"Pozrela na mňa a zavrtela chvostom.

„Jasné, dáme závody?"

Ani som sa nemusela pýtať. Lajla vyštartovala vpred ako blesk. Rozbehla som sa za ňou. Na cestu som skoro vôbec nevidela. Slabá žiara hviezd neposkytovala také dobré svetlo ako slnko počas jeho celodennej prechádzky. Lajla bola o dobrý kus predo mnou. Preskočila som starý kmeň, prebehla cez kríky a ocitla som sa pri šumiacej rieke, kde už na mňa čakala.

„Čo ti to tak trvalo?" Zasmiala sa Lajla a sklonila hlavu k rieke, aby sa napila.

„Ja v noci nevidím tak ako ty." Chrstla som jej do ňufáku uštipačnú poznámku. Veď už o mne vedia, že mám skoro nulové nočné videnie.

„Veď viem. Ťahám ťa len trochu za chvost."

„Tak ako aj ja teba. Len pozor, aby si raz za chvost nepotiahla prisilno." Obidve sme sa zasmiali.

„Mira, zajtra máme skúšobný lov a pozajtra už skúšku dospelosti! Čo ak naša taktika zlyhá a my sa nestaneme súčasťou svorky." V jej vždy kľudných očiach som zazrela strach a obavy.

„Neboj sa Lajla, to zvládneme, všetko bude skvelé." Tiež som mala strach, ale musela som sa, už len kvôli nej premáhať, aby som ho nedala najavo.

„Myslíš?" Otočila sa ku mne a zahľadela sa mi do očí."

„Ja to viem. Pripravovali sme sa na to dlho. A dokonca sme mali aj najlepšie trenérky. Naša mama bol jedna z najlepších lovkýň. A ty si celá po nej. No a kto môže povedať, že ho trénovala samotná alfa samica? Nemaj obavy."

„Hlavne aby nevymýšľal Escuro. O dvojčatá sa nebojím, tie poslúchajú na slovo, ale Escuro je pre mňa niekedy ako tŕň v labke. Hovorím to nerada."

„Pre teba je len ako tŕň. Môžeš ho z labky vybrať. To pre mňa je ako otravná osa ktorá ťa otravuje aj keby si umierala. Ty ho vieš aspoň trochu skrotiť."

„Myslíš?"

„A to si si za tie roky nevšimla, že počúva len mamu a trochu aj teba?"

„Ani nie." Pousmiala sa a sklonila hlavu k vode. Urobila som to isté. Uvidela som svoj rozmazaný odraz vo vode. A vedľa seba Lajlin. Opäť som začala premýšľať kam vlastne patrím. Nemám srsť, chvost a ani pazúry ako vlky. No sú moja rodina. Nikoho iného nepoznám. Mama  ma objavila v lese. No odkiaľ pochádzam a kto je moja skutočná mama sa asi nikdy nedozviem.

„Ty aspoň vieš kam patríš Lajla. Ja vyzerám ako tí hrozný ľudia. Nemám, ale krátke vlasy ako ani, nesmrdím tak veľmi a nemám takú kožušinu ako niektorí z nich. Viem, že mám niečo podobné čo nosia na sebe schované v nore. Jediná vec čo mi ostala z môjho minulého domova."

„Ja patrím k vlkom tak ako aj ty. Sme jedna rodina, jedna svorka. A musíme držať spolu. Ako hovorila mama iba tak sme najsilnejší.  Ty máš mňa a ja mám teba. A rozhodne by som chcela mať labky ako ty. Len vďaka tebe mám takú krásnu srsť."

„Viem kam tým mieriš. Zajtra po tréningu ti ju môžem vyčistiť."

„ Vďaka Medy. No mali by sme ísť lebo nás mama bude hľadať."

„Alebo povie Escurovi nech nás nájde a naschvál tu bude číhať za kríkmi a počúvať čo povieme."

Zasmiali sme a vyrazili na cestu domov. Panovala však tichá, ťaživá atmosféra. Obidve sme mali zo zajtrajšku strach. A to bude len posledný tréning pred skúškou dospelosti. Ozajstná výzva len nastane. Pomaly sme vošli do brlohu a ľahli si k ostatným. O chvíľu som už o sebe nevedela a vznášala sa v driemotách.

Takže dvanásta kapitola písaná o 1:22 v noci. :D Ďalšia bude v nedeľu alebo v pondelok. Presne povedať neviem lebo jeseň sa na mňa prichystala a asi na mňa niečo lezie. :( Stále držíme #1 in adventure, za čo som vám nesmierne vďačná. Ste úžasný.  Follow alebo *hviezdička* sa vždy rátajú. A určite mi napíšte do komentárov či sa vám príbeh páči a či mám ďalej písať knižku"Je to len robot". :)

Prajem vám všetkým príjemný zvyšok nového sviežeho dňa.

Vaša Jaimix.