♦vlčica♦

Opäť ďalšie stretnutie. Podla mňa ich máme viac než dosť. No musím nechať sklopené uši a počúvať alfu. Ten ešte raz zavyl, aby dal najavo kto je tu šéf. Samičky po ňom slastne pokukávali a samci mali zrak upretý k zemi na znak poslušnosti. Alfa hrdo vypel hruď a nadradene sa pozrel na ostatných. Bol múdry a v niektorých prípadoch i milý, ale toto robil zakaždým, aby vzbudil rešpekt a podľa mňa to už bolo ohrané. Neviem ako to pri ňom môže vydržať jeho alfa samica Pegada. Alfa na nás pozrel, niektorých si premeral,  a začal rozprávať.

„Ako vidím sme tu všetci. Prejdime na bod číslo jeden. Tento týždeň začal napínavo. Ľudia proti sebe opäť bojovali. Ľudia s krídlami znovu zhodili vybuchujúce, ohlušujúce veci na pozemských ľudí. Zničili im brlohy. To je dobré, no ich boje nám odplašujú korisť. A ľudia začínajú chodiť hlbšie a hlbšie do lesa. Keď to takto pôjde ďalej, o pár rokov sa dostanú k prvému brlohu našej svorky." K môjmu brlohu!

„Ale pane to je až za pár rokov, keď s bojmi ľudia prestanú, korisť sa vráti." Hovoril jeden z vlkov pri rohu jaskyne.

„Je to približne desať rokov. Áno zdá sa to ako dlhá doba, ale počkaj, keď korisť zmizne začnú loviť nás. Od teraz je prísny zákaz približovať sa k ľudským brlohom." Všetci prikývli a na znak súhlasu sklonili hlavu.

Po chvíli som zdvihla hlavu. Alfa na mňa upieral oči a pozoroval ma. Ja, ako podradná samica som sklonila hlavu.

„A teraz k tebe Nai. Doviedla si sem človeka!" Tí čo si Miru nevšimli(vždy keď ukázala na seba povedala Mira, tak som jej tak začala hovoriť) a ani ju nezacítili sa zhrozili.

„Všemocný alfa, prosím o prepáčenie no je to len ľudské mláďa. Je neškodné."

„To môžeš povedať aj o vlčom mláďati. Je neškodné a tak bezbranné. Dokým z neho nevyrastie dospelý obávaný vlk. A to platí aj o ľudských mláďatách!"

„Pane, našla som ho ustráchané v lese krčiť sa pod kríkom. Ono nikomu neublíži."

To som asi prehnala. Odporovala som alfovi. On sa zamračil a už išiel na mňa vyšteknúť ďalšie dôvody prečo Miru nechať na pospas osudu alebo ju rovno zabiť, keď v tom sa objavila vedľa neho Pegada. Ladne si sadla a ňufák mu dráždivo obtrela o krk.  Alfovi sa od vzrušenia naježila srsť. Márne sa to snažil zamaskovať.  Potom Pegada prehovorila miesto alfy.

„Môj drahý alfa, čo nepoznáš materský inštinkt?"

„Ale..."

„Nai prišla o svojho samca tento rok. Čo nepamätáš, keď ho, chudáka, lovci pripravili o život?," musela mi to pripomenúť?

„No i tak sa rozhodla, že ľudské mláďa nezabije a vychová ho ako svoje vlastné. Je to...úctyhodné. Nech ľudské mláďa vychová a naučí ho našim zvykom."

Alfa rozmýšľal a Pegada mu jemne zahryzla ucho. Alfovi sa opäť naježila srsť.

„Dobre teda, ľudské mláďatá sú nešikovné a všetko im trvá dlhšie než nám vlkom. Dávam ti pätnásť rokov. Ale potom...," vlčica mu skočila do reči „ ,...usúdime či je ľudské mláďa nebezpečné a podľa toho u nás môže ostať."

Alfa sa na ňu zamračil. Myslím, že podľa neho si alfa samica až priveľmi dovoľovala. Pegada naňho laškovne zavrčala a samec sa usmial. Vďaka ti Pegada. Vďačne som na ňu pozrela a ona mi pohľad opätovala.

Po víkende plného učenia tu je desiata časť kto vydržal úvod(1-10 časť) gratulácia. Teraz sa už bude príbeh rozvíjať a pravdepodobne bude medzi 10 a 11 kapitolou väčší časový skok. Vďaka vám sme #2 in adventure. Vote, koment či follow vždy zahreje u srdiečka. :)

Prajem vám všetkým príjemný zvyšok dňa.

Vaša Jaimix.