♦Mira♦

Zobudila som sa na jemné svetlo, ktoré sa predieralo k nám do nory.
Dnes som vstala ako prvá a zazrela spiacu mamu a všetkych troch bratov lenošiacich po kope. Lajla túto noc prespávala v nore svojho nápadníka. Vysoký statný hnedý vlk. Vraj sa mu zapáčila, keď ju videl ako bojuje pri rozhodujúcej bitke medzi nami a vyvrheľmi.
Pomaly som si pretiahla všetky údy a vyšla potichu z brlohu. V tichom blížení som sa oveľa zlepšila, a tak sa nemohlo stať, že by som zašušťaním či zakopnutím o kameň niekoho zobudila. Prešla som potichu cez hustý porast a zacítila som na tvári príjemné teplo ranného teplého slnka. Bolo skoro ráno...takže všetci speváčikovia nadšene spievali a oznamovali nočným tvorom, že prichádza ďalší deň.
Rozhodla som sa, že navštívim Cazadora. Sme spolu zatiaľ pól roka a nejeden krát ma prekvapil krásnym voňavým kvetom s tŕňami na stonke. Márne som taký hľadala v lese. Preto som mu miesto kvetu darovala vlčí tesák čo si Carre omylom vylomil pri rozkúsavaní kostí. Cazador si ho dal na šnúrku a nosieva ho na krku každý deň. Vraj vlčie tesáky prinášajú šťastie pri love.
Taktiež je teraz medzi vlkmi a dedinov mier. Pokiaľ sa vlci stretnú s lovcami, lovci nesmú zaútočiť...rovnako tak aj vlky.
A vyvrheli? Mnohí nevedeli čo idú vôbec urobiť, že idú zaútočiť na dedinu. A keď zistili o čo sa jedná, nebolo úniku. Takých sme priali späť do svorky. Medzi nimi aj Špeha a Zveda s ich priateľom Poslom. Ostatných čo to robili úmyselne, stihol krutý trest. Nikto nevie aký. Vedia to len tí čo ho vykonávali a tí na ktorých bol vykonaný.
Pohopkávala som svojou vychodenou cestičkou k dedine. Z oboch strán som začula šušťanie za kríkmi. Spoza nich vyšiel Špeh a z druhej strany Zved.

,,Ahojte. Čo ste tak skoro hore?"

,,Ranná vychádzka. A rozhodli sme si dnes precvičiť naše prednosti. Predsa len sme v stopovaní a špehovaní najlepší vo svorke." Povedal Špeh.

,,A prečo si ty tak skoro hore?" Spýtal sa s úsmevom Zved. I keď v jeho očiach bolo jasne vidieť, že odpoveď pozná.

,,Ty vieš. A kde je Posol?"

,,Išiel zobudiť tvojho priateľa. Zachvíľu by mal priletieť. Aha...už je tu." Usmial sa Špeh.

Začula som Poslovo krákanie vysoko nad stromami. Malými krúžkami sa rýchlo blížil k zemi. Pristál na Zvedovi a na pozdrav zakrákal.

,,Tvoj priateľ je už hore."

,,Ďakujem priatelia. Zatiaľ ahojte." Zamávala som im na pozdrav.

,,Uvidíme sa večer Mira." Povedali naraz.

Dnes večer je veľká vlčia slávnosť. Celá svorka sa zíde na vlčej hore, aby oslávili letný mesiac. Letný mesiac môžme vidieť len raz do roka. Nemá bledú farbu ako vždy. Je oranžovo červený a oznamuje príchod leta. Je väčší ako iné noci.
Na vlčej hore sa všetci zídeme a vyjeme v pároch na jeho počesť. Taktiež tu mladí samci ukazujú svoje silné vytie a hľadajú si svoju vyvolenú samičku.

Stála som pod Cazadorovým otvoreným oknom, kam ma odniesol, keď mi bolo kedysi zle. Okno bolo otvorené. Preto som sa vyhupla hore a prehodila nohy dnu. Cazador ležal na posteli s vankúšom na hlave. Skočila som naňho a chytila ho tak, aby sa nemohol ani pohnúť. Poriadne sa zľakol. No potom, keď zaostril a zistil kto som, zmenil sa my prekvapený výraz na široký úsmev. Zliezla som z neho a ľahla si na jeho vypracovanú hruď.

,,Mira, vysvetli prosím svojim priateľom, aby ma nabudúce nechali ešte spať."

,,Ranné vĺča ďalej dobehne."

,,Alebo ranné vtáča ďalej doskáče." Opravil ma Cazador.

,,Kam by vtáča čo nevie lietať skákalo." Pousmiala som sa naňho. Ich vety niekedy nedávajú zmyseľ.
,,Cazador, dnes večer je slávnosť letného mesiaca...a každý tam má už partnera. Chcela by som, aby si bol môj partner ty." Pozrela som naň usmiata od ucha k uchu.

,,Rád pôjdem. No ako človek a lovec...môžem tam ísť?" Spýtal sa zadumane.

,,Už som sa pýtala Pegady. Dovolila mi to!"

,,Tak to pôjdem veľmi rád ty moja vlčica!" Povedal laškovne a obaja sme sa načiahli k tomu druhému a dali si poriadnu pusu.

,,Je tvoja rodina doma? Nemala by som ich podľa vašich pravidiel zo slušnosti pozdraviť?"

,,Nie...otec šiel pred chvíľou na lov a tak skoro sa domov nevráti. Matka je v našej malej nemocnici a príde až večer a babka? Tá šla zbierať bylinky. Sme tu len my dvaja." Tú poslednú vetu už zašepkal. Oči mu zaiskrili a sladko sa umiial. Vedela som presne na čo myslí a ani som si neuvedomila, že sa usmievam s ním.
Bolo leto a Cazadorovi bolo teplo, takže nemal na sebe nič. A mne oblečenie vždy prekážalo. Perinu čo mal vedľa prehodil cez nás oboch. Vykúkali nám len hlavy.
Začali sme sa bozkávať. A nevinné bozkávanie sa postupne stupňovalo až prešlo do.......(Domyslite si. Pokiaľ by piati ľudia chceli nahradiť bodky textom, napíšte to do komentárov a ja vydám jednodielovku v rozšírenej verzii.)

Ležala som vedľa neho a ležala hlavou na jeho teplej hrudi. On ma jdnou rukou držal za zadok a druhou rukou hladkal jemne na chrbáte. Oči sa mi pomaly privierali až som s úsmevom na tvári zaspala.

◇ ◇ ◇

Zobudila som sa až večer, keď vedľa mňa niečo zašušťalo. Mykla som sa tým smerom a zazrela Cazadora ako si na seba dáva oblečenie. Pousmial sa a podišiel ku mne.

,,Prepáč, nechcel som ťa zobudiť. Ale keď už si hote, tak ti prahem dobré ráno. Alebo lepšie povedané...dobrý večer?"

,,Večer?" Prudko som sa posadila a pozrela sa na zapadajúce slnko. ,,Svorka sa už schádza na vlčej hore. Musíme ísť."

,,Ak to nestíhame, môžme ísť na koni."

,,Vieš koľko tam bude vlkov? Vydesí sa a znovu ťa zhodí."

,,Pravda. Zlí nápad. Ideme pešo."

Vyšli sme z dverí a zamierili k vlčej hore. Počas cesty sme sa jašili a zabávali. Cazador ma niekoľko ráz zatočil okolo seba a viac krát sme sa naháňali medzi mohutnými stromami. Vždy som mu utiekla.
Keď sme prechádzali okolo našej nory, zazrela som Lajlu aj s jej priateľom Amigom. Pribehli k nám.

,,Ahoj Mira! Hľadali sme ťa! Už musíme ísť na vlčiu horu!" Povedala šťastne Lajla, keď pribehla k nám. Amigo ju verne nasledoval a keď boli pri nás olízol jej ňufák.

,,Ahoj Lajla! Trochu sme zaspali. Ale sme tu." Odpovedala som jej nadšene.

Cazador bol mimo obraz a tváril sa dosť stratene, takže som mu musela všetko preložiť.

,,Teší ma Mira. Počul som, že máš dôležitú úlohu. Udržovať medzi vlkmi a ľuďmi mier. Som rád, že ťa stretávam." Povedal zdvorilo Amigo. Pravdepodobne chcel urobiť na rodinu Lajly dojem, ale taktiež som mala vyššie postavenie ako on. Amigo bol útočník.

,,Aj mňa teší Amigo. Útočníci su tiež veľmi dôležitý." Amigo sa poklonil. Nato ho Lajla olízla na ňufáku a začali sa naháňať. Onedlho sa nám stratili z dohľadu.

My sme s Cazadorom ďalej pokračovali svojim tempom na vlčiu horu. Cestou sme stretávali čím ďalej viac a viac vlčích párov.
Čakala nás dlhá cesta na horu...nato sme sa predrali malými horskými kríčkami a naskytol sa nám nádherný pohľad nad krajinu pod nami.

Vlčia hora bola skala s mnohými výbežkami. Na každom sedel jeden z párov. Krajinu pod nami postupne pohlcovala tma a na oblohe začali žiariť prvé ligotavé hviezdičky. Letný mesiac pomaly vychádzal spoza vysokých stromov a vštci vlci, či už boli v pároch alebo nie, začali vyť svoje zaľúbené piesne.
Našli sme si voľný výbežok a sadli si vedľa seba na ešte vyhriaty kameň od slnka.

,,Vždy sme sa čudovali prečo je počuť z hory celú noc vlčie vytie. Vždy bolo iné ako po zvyšok roka, a tak sme si vždy posadali okolo ohňa a počúvali ho dokým sme tam nezaspali."

,,Dnes budeš jeho súčasťou." Povedala som s úsmevom a zaklonila hlavu dozadu. Z hrdla sa mi vydalo dlhé vytie, ktoré sa pripojilo k ostatným, ku krásnej vlčej synfónii.

Cazador urobil to isté. Bol síce tónom úplne mimo, ale nechala som to tak. Predsa len vyje prvý krát. Takto sme spolu vyli celú noc.

Po skoro mesiaci tu máme jednorázvku. Dúfam, že sa páčila. A ako som už písala vyššie, keď tu bude 5 komentov, čo by chceli i pikantnejšiu časť, tak vám ju napíšem.😘 Tí čo sú odvážny sa môžu pozrieť na nový horor čo píšem ešte s roawr5828-Po Búrke. Alebo môžte potrápiť svoje oči a pozrieť si knižku očné klamy.

Zatiaľ vám v tejto knižke prajem príjemný zvyšok dňa.

Vaša Jaimix.