Wow 1,52K zhliadnutí a 239☆!!!

Kapitola venovaná Margete10. Vďaka za toľko krásnych komentárov a ☆.😘 Ak máš čas tak môžeš dať ☆ aj u 17.tej kapitoly.😅
Narovinu. Kapitolu by som rada venovala toľkým ľuďom. Kalabook, Lusi46, RoseWolf1, KristnaMihlekov ZdenkaoD, SimonaSaganov, bozaj_sa, zla-upirka a mnohým ďalším kto túto knihu čítate.
Za to vám patrí moje veľké
ĎAKUJEM!
,,Niet za čo" môžte vyjadriť kliknutím na tú malú schovávajúcu sa hviezdičku v rohu! Mňa to len poteší. Ešte raz ĎAKUJEM!!!

♦Mira♦

Hlava mi horela a viečka mi oťaželi zakaždým, keď som ich čo i len trochu pootvorila. Zrazu mi pristálo na čele niečo studené. Prekonala som sa a otvorila oči.
Nado mnou stála žena a niečo mi prikladala na čelo. Rýchlo a nemotorne som sa posadila a tú jej studenú vec som jej vyrazila z ruky. Nato som sa posadila na štyri a vycerila na ňu zuby. Tá sa zľakla a odskočila dozadu.
Rýchlo otvorila dvere a zmizla v šere v druhej miesnsti.
Porozhliadla som sa po okolí.
Bola som na príjemnej mäkkej veci...posteli a prykritá hrejivým...hrejivou dekou. Vedľa mňa bol malý drevený nočný...stolík na ktorom niečo svietilo ako svätojánske mušky. Bolo to teplo smrti. Kolísalo sa zo strany na stranu. Bol to len malý plamienok. Držal sa na...knôte...sviečky. Okno bolo pootvorené a pár stôp pod ním už bola zem. Cez okno bolo vidno tajuplný les. Pozerala som do temna medzi stromami. Akoby ma ten les volal. Neznáma sila ma ťahala k nemu. Zavyla som a vo vytí nechala správu. Bola som priveľmi slabá, aby som sa čo i len postavila a utiekla do lesa. Prehodila som ruky cez otvorené okno a užívala si nočný vánok.
Zrazu vbehla do izby tá istá žena na ktorú som vrčala. V ruke držala niečo drevené...varechu. Blížila sa ku mne. Varechu držala pred sebou a pevne ju zvierala oboma rukami. Ja som na ňu z posledných síl opäť zavrčala. Nevedela som kto to je a ani kde to som. Niečo potichu šepkala, ale vôbec som jej nerozumela.
Dvere sa zrazu opäť otvorili a v nich stál...Cazador.
Pozrela som sa naňho a prestala vrčať.

,,Cazador! Akoto, že si hore! Je hlboká noc!" Povedala, no Cazador sa sústredene pozeral na varechu, ktorú zvierala. ,,Ah...varechu mám, lebo na mňa zaútočila."

,,Prepáčte madam, ale je v novom prostredí a vás vidí prvý krát. Môj otec ju zatvoril do klietky. Myslím, že treba čas, aby opäť nadobudla dôveru k ľuďom."

,,Dobre Cazador," povedala a sklonila varechu, ,,skús to s ňou ty. Možno teba poslúchne. Má vysokú teplotu. Musím jej ju znížiť pomocou chladených obrúskov."

,,Dobre madam." Povedal a podišiel ku mne. ,,Ahoj Mira. Nevedel som ako ti pomôcť. Mala si zapálenú ranu, a tak som ťa zobral k mame svojej kamarátky. Je to doktorka pomôže ti." Povedal a chytil ma jemne za ruku.

Ľahla som si a nechala ženu, nech podíde ku mne. Sadla si ku Cazadorovi na okraj postele a blížila sa ku mne s rukou v ktorej zvierala obrúsok. Zmačkla som Cazadorovu ruku a on mi stisk opätoval. Pozrela som sa mu do jeho prekrásnych,  ligotavých očí. Ukľudňovali ma. Musím priznať, že som si ho obľúbila. Možno i viac než som si chcela priznať. Jeho úprimný pohľad či zbrklé správanie, ktoré sa prejavuje len v mojej prítomnosti. Po zašuchotaní som uprela pozornosť na ženu, ktorá sa pomaly postavila.

,,Musíme jej dať injekciu, aby nedostala tetanus. Moja mama jej potom urobí čaj."

,,Vďaka madam." Odpovedal jej Cazador. Nato žena zmizla za dverami.

Pozrela som sa súrne na Cazadora.

,,Injekcia?"

,,To je proti chorobe. Neboj sa."

Onedlho prišla žena a v ruke držala vec...teda injekciu. Na konci sa zaleskol ostrý hrot. Pamätám si, keď sa mi zapichol do nohy veľký tŕň. Veľm to bolelo a na nohu som nevedela poriadne stúpiť skoro tri dni. Toto bolo ešte tenšie a ostrejšie. Podišla k posteli a ruka s injekciou sa približovala ku mne.
Začala som ktičať a metať sebou. Žena odomňa odstúpila.

,,Skľudni ju Cazador!"

,,Mira! To bude v poriadku! Je to pre tvoje dobro!"

,,Nie, nie! Nechcem to! Nechcem!"

Kričala som a pritisla sa pod okno. Ak by sa situácia ešte viac zvrtla, tak by som z neho vyskočila!
Z ničoho nič zvonka cez okno niečo preskočilo a prudko to dopadlo predo mnou! Postavilo sa to na všetky štyri a zavrčalo to!

,,Lajla!"