Cestou sa Elizabeth pýtala manžela na Henhorn. Chcela sa aspoň trocha pripraviť na to, čo ju tam čaká. Vyrozprával jej všetko, čo si pamätal. 

,,A akí sú v Henhorne ľudia?" Chcela aspoň vedieť ako ju medzi seba príjmu, keďže vedela, že Philipova mama, nositeľka titulu vojvodkyňa z Henhornu, zomrela pred mnohými rokmi. 

,,Vždy boli úctiví a pracovití. Verím, že sa nič nezmenilo." Elizabeth sa jeho odpoveď videla veľmi zvláštna. Ako keby tých ľudí ani nepoznal. Ako má byť pre nich najlepší a pomôcť ako sa dá, keď o nich nič nevie?

Dlho bojovala s tým, či sa ho má na to opýtať alebo nie. Nakoniec vyhrala jej prirodzená zvedavosť. ,,Povedali ste to tak ako keby ste tých ľudí nepoznali."

Philip sa na ňu ani nepozrel. Nechcel sa zhovárať o tom, čo bolo. ,,Nebol som v Henhorne viac ako 6 rokov a teraz som tam bol len pár dní. Každým dňom sa všetko mení Elizabeth, aj to, čo by sme zmeniť nechceli." Povedal smutne a pustil jej ruky. Elizabeth nevedela ako zareagovať. Bolo také ťažké ho pochopiť, lebo stále si udržiaval tú istú tvár. Preto sa vyhovorila na únavu a povedala mu, že si ide trocha oddýchnuť. Zatvorila oči a premýšľala nad tým, čo ju čaká. 

Podarilo sa jej zaspať, ale Philip ju zobudil, lebo nevedel, či nie je hladná alebo či sa niekde neuchýlia na noc. Elizabeth po ničom z toho netúžila, preto pokračovali v ceste aj v noci. Philip si presadol na druhú stranu koča a snažil sa zaspať. No akurát myslel len na to ako sa príjemné zhovárali. Možno by sa aj Elizabeth znova usmiala, ale on všetko pokazil, lebo nebol schopný jej povedať nič zo svojej minulosti. Nie teraz, keď musí riešiť dôležitejšie záležitosti. 

~~~ 

Na Henhorn dorazili ešte pred obedom. Elizabeth sa ledva postavila na nohy, taká bola stuhnutá. Nebolo najlepšie nedať si prestávku.

Philip jej znova pomohol vystúpiť.
,,Vitajte na Henhorne. Dúfam, že toto miesto budete považovať za svoj domov."

,,Ďakujem." Elizabeth si obzerala panstvo. Bola to nádherná budova, no mala málo času si ju obzrieť bližšie.

Majordóm im otvoril dvere a úctivo ich privítal. Philip zaviedol Elizabeth do salóna a požiadal o to, aby im pripravili v jedálni niečo na jedenie. Elizabeth sa ani nestihla usadiť a už im sluha prinášal čaj. Kým Philip zariadil, aby im vyniesli kufre a dohliadol na to, tak už gazdiná hnala Elizabeth zo salóna do jedálne. Gazdiná sa jej predstavila a neustále sa na ňu usmievala. Elizabeth sa cítila ako v nejakom zhone. Znova si nestihla ani sadnúť a už prišiel Philip. 

,,Margaret, vy tu poznáte najlepšie všetkých. Prosím vyberte pre moju manželku vhodnú adeptku na jej komornú, ale nech je to niekto, kto je úctivý a komu sa dá dôverovať. Niekto, komu dôverujete najviac." Philip požiadal svoju gazdinú o vyriešenie jednej záležitosti. Počkal kým usadia Elizabeth a potom sa usadil on. 

Ešte ani nezačali jesť a znova ich prerušili. Philip mal toho dosť. ,,Vaše milosti." Uklonil sa im majordóm. ,,Prepáčte za vyrušenie, ale musím vám oznámiť, že sa dnes ohlásil barón Penbrook ohľadom toho pozemku, v ktorom máte spoločný úsek vaša milosť. Chodil tu každý deň, kým ste tu neboli a kým stihnete dojesť, tak určite aj príde." Philip si pošúchal bradu. Dnes sa nechcel venovať ničomu a ani nikomu okrem Elizabeth. No toho baróna už párkrát odmietol. 

,,Dobre ďakujem. Ak už nemáte nič súrne, tak zvyšok mi poviete potom. Nechajte nás samých a už nás nevyrušujte!" Rázne vyslovil Philip a Elizabeth bola prekvapená z jeho správania. No za nervozitou Philipa bola jasne vpísaná únava, keďže sa mu zle spalo. Mal jasne prikázať, že niekde prenocujú, ale nechcel do ničoho Elizabeth nútiť, no práve teraz to ľutoval. 

,,Nechám vám pripraviť kúpeľ. Určite si budete chcieť aj oddýchnuť. Keby ste niečo potrebovali, tak sa otočte s prosbou na vašu komornú." 

Ich chvíľa osamote bola opäť prerušená príchodom majordóma, ktorý ohlasoval baróna. Philip niečo rýchlo zjedol, ospravedlnil sa Elizabeth a nechal ju samú. Bola rada za túto samotu, aspoň si mohla poriadne vydýchnuť. 

~~~ 

Philip sa vracal na panstvo až večer. Bol unavený a nahnevaný, lebo dnešný deň mu nevyšiel tak ako si predstavoval. Celý deň strávil s barónom a nie so svojou manželkou. Navyše ju nestihol pripraviť ani na to, že bude musieť byť vyšetrená kvôli papieru, ktorý musí doložiť k závetu a to ho hnevalo najviac. Nevedel ako sa k tomu Elizabeth postaví, vôbec ju nepoznal.

Philip premýšľal nad tým v pravej chvíli, lebo na jeho panstve sa Elizabeth trápila. Práve od nej odišla babica, dokonca aj notár, ktorý bol prítomný na vyšetrení. Súkromie mala vytvorené len plentou na posteli. Nechápala prečo musela absolvovať niečo tak ponižujúce, veď jej manžel by zistil, či bola pannou. Nikto jej nič nepovedal, jednoducho sa uklonili a oznámili, čo musia urobiť. Elizabeth nevedela, že by sa takéto vyšetrenie ešte robilo, ani matka jej o ničom takom nepovedala. No musela byť silná, lebo toto nebolo nič oproti tomu, čo ju čakalo v noci.

Nevedela ani kam sa vyparil Philip. Nevidela ho odkedy prišli. Keď takto chcel začať ich manželstvo, tak to nebol najlepší štart. Zvyšok dňa sedela len v izbe, nechcela blúdiť po panstve, ktoré ani nepoznala.

~~~

Stála pri okne, oblečená len v košieľke a v župane, obopínala sa rukami a hľadela von. Vedela, že Philip príde, lebo bola v izbe, v ktorej sa nachádzali aj jeho veci. Navyše jej babica povedala, že sa zastaví aj ráno, takže sa musela pripraviť na to, že nedostane možnosť vojvodu odmietnuť. Táto izba bola priestranná miestnosť, v ktorej boli dvere do miestnosti, kde mala pripravený kúpeľ a v ďalších dverách sa pravdepodobne nachádzala detská izba. Usúdila tak podľa starých a ošúchaných tapiet.

Jej myšlienky prerušilo otváranie dverí. Nemusela sa otočiť, aby si overila kto do dverí vošiel. Jedine on nemusel klopať do vlastnej izby. Cítila ako sa k nej približuje. Vnímala ako sa jej zrýchľuje tep. Odraz jeho tváre videla v okne a pocítila jeho ruku na pleci.

,,Elizabeth, mrzí ma, že som musel odísť a nechať vás tu samú." Priblížil sa k nej až tak, že jeho dych cítila na svojom krku. Druhou rukou jej chytil driek a otočil ju tak, aby sa na neho pozerala. Cítil na svojej hrudi ako jej divoko bije srdce a ako zrýchlené dýcha. Nikdy v živote necítila muža v takejto blízkosti. Elizabeth mala sklonenú tvár, tak jej ukazovákom a palcom svoje ruky zdvihol bradu, aby sa mu pozrela do očí. 

,,Neublížim vám Elizabeth. Nemusíte sa ma báť." Pokojne odvetil Philip, ktorý sa nevedel dočkať, kedy svojimi perami ochutná každú časť jej tela. Jeho žiadostivosť sa zväčšovala každým bližším pohybom smerujúcim k Elizabeth.

,,Nebojím sa vás, mám strach z toho, čo bude nasledovať." Elizabeth sama neverila, či sa z časti aj Philipa nebojí. Bol pre ňu taký vzdialený a pritom mal byť tak blízky.

,,Pôjdem na vás veľmi pomaly." Philip oboma rukami odhrnul Elizabeth župan z pliec, ktorý spadol na zem. Elizabeth automaticky do tváre vystúpila červeň. Ruku posunul pod jej kolená a vzal ju do náručia. Jemne ju položil na posteľ a sám si pritom vyzliekol župan.

Elizabeth zatvorila oči. Nechcela sa pozerať na to ako si s ňou vojvoda robí, čo sám chce. Philip sa priklonil k Elizabeth a pozoroval ako sa jej dvíha hrudník. Prstami jemne prechádzal po jej drieku a bozkami po odhalenej ruke si razil cestičku až k jej krku, ktorý následne obsypával bozkami. No keď vzhliadol k nej, tak sa zastavil. Elizabeth silne držala svoje oči zatvorené a ruky mala zopnuté v päsť.

,,Elizabeth, nedokážem sa s vami milovať, ak budem mať pocit, že vás znásilňujem."

Elizabeth po chvíli otvorila oči a s pohľadom upreným na Philipa prehovorila.

,,Viem, čo je mojou povinnosťou. Nebojte sa, ten pocit mať nebudete."  Odvetila roztraseným hlasom.

Prinútila sa dotknúť Philipovej ruky a spoločným pohybom vyhrnúť košieľku vyššie. Philip nečakal dlhšie a košieľku vyhrnul celou dlaňou až ku krku, kde ju Elizabeth prevliekla cez hlavu. Philip mohol vidieť Elizabeth v plnej kráse a dôkaz jeho túžby na sebe nedal už dlhšie čakať.

,,Nechcem, aby to bola len povinnosť Elizabeth." Bozkami sa presúval k priehlbinke jej krku.

,,Ste tak krásna Elizabeth." Prehovoril hlasom podfarbeným túžbou.

Dlaňami prikryl jej prsia a opatrne ich začal hladkať. Jeho bozky zanechávali horúce stopy na Elizabethinom tele. Už nevnímala, že leží vedľa neho nahá, len si užívala nové pocity, ktoré ju obklopili. Dýchala prerývané, no keď začal jazykom láskať jej bradavku, tak sa medzi jej stehnami hromadilo napätie a horúčava, ktorá bola pre ňu neznáma. Nohu vsunul medzi jej stehná a dlaňou prechádzal po vnútornej strane stehna. Vytváral si cestičku, aby do nej mohol pomaly vniknúť. Elizabeth vypla hruď a na moment prestala dýchať. Vnútri pocítila vlhkosť.

,,Bude vás to možno trocha bolieť, ale potom to prejde." Zašepkal chrapľavo Philip a jemne začínal vnikať svojím tvrdým údom do útratí ženského lona. Po ceste zacítil prekážku, ktorú aj očakával a ku ktorej nepotreboval vyšetrenie. Elizabeth obklopila bolesť, ale postupne ju začala nahrádzať horúčosť, ktorá sa hromadia. Philip čakal kým sa jej dych upokojí a pomaly sa v nej začal pohybovať. Horúcimi bozkami jej obsypával krk, no neodvážil sa pobozkať a okúsiť slasť pri dotyku ich pier. Pri Elizabeth prežíval niečo úplne iné. Nevedel, či to bolo tým, že je jeho manželka alebo tým, že si je s tou ženou súdený. Takúto rozkoš mu nepriniesla ešte ani jedna žena a nevedel si predstaviť aké to bude, keď bude Elizabeth spolupracovať.

Philip vedel, že dlhšie nevydrží a vnímal, že Elizabeth nemá k tomu tiež ďaleko. Ich zrýchlený dych sa miešal až kým Elizabeth nepriviedlo jeho tempo k explózii hlboko v nej a s výkrikom zaborila svoje prsty do plachty. Philip sa nechal unášať vlastným vyvrcholením a bezvládne sa zvalil na Elizabeth, ktorá si uvedomovala váhu jeho tela. Ich pohľady sa stretli. V očiach Philipa bol smútok a v očiach Elizabeth prekvapenie. Elizabeth pocítila chlad, ktorý ju obklopil, keď sa Philip z nej zosúval. Pomaly jej nahé telo prikryl prikrývkou a vzal ju do náručia. Na spánku jej vtlačil bozk a nechal sa unášať spánkom, ktorý tak potreboval.