Elizabeth sedela za stolom a snažila sa jesť to, čo mala na tanieri. Vážne bola hladná už od rána, ale nič do seba od nervozity skoro nedostala, okrem jablka, ktoré zjedla ešte ráno. No odkedy v kostole odriekla sľub a vyhlásili ich s mužom, ktorý postával neďaleko nej s jej otcom, tak ju chuť do jedla prešla. Jej reálna svadba sa nedala porovnať s tou vysnívanou. No musí sa naučiť žiť s touto situáciou a snažiť sa spoznať svojho manžela. Už teraz predpokladala, že to nebude najľahšie. Usúdila tak na základe pár konverzácii, ktoré spolu mali. 

Keď jej rodičia včera oznámili, že sa ide dnes vydávať, tak si myslela, že jej chcú zlepšiť náladu s tým, že sa zasmeje, ale keď videla ich vážnu tvár, tak hneď pochopila, že jej neklamú. Od vtedy začal kolotoč zmien. Slúžky jej pobalili veci, musela skúšať svoje svadobné šaty, ktoré jej matka dala ušiť hneď v prvú sezónu, čo vstúpila do spoločnosti. Musela absolvovať rozhovor o jej svadobnej noci, na ktorú jej matka dala ušiť špeciálnu košieľku, ktorá viac odhaľovala ako zahaľovala. Aj teraz sa začala červenať a to stačilo, že si na ten rozhovor pomyslela. Matka jej dookola hovorila, že sa vydáva za vojvodu, tak nemá očakávať, že v rámci jeho postavenia dostane trocha čas, kým si zvykne na manželský život. A jej povinnosťou je oddať sa mu v svadobnú noc, aby čím skôr zabezpečila rodu dediča. Elizabeth sa tej chvíle bála, lebo svoje panenstvo si chránila pre muža, ktorého by ľúbila, no zároveň to mal byť jej manžel. A teraz sa jej toto predsavzatie splní len na polovicu. Trocha sa ukľuďňovala tým, že ešte deň budú cestovať a aj tak bude mať chvíľu čas privyknúť na myšlienku, že sa má oddať mužovi. Dúfala tiež, že k nej vojvoda nebude hrubý a že to ako sa doteraz správa nebola len pretvárku k tomu, aby ju získal. 

Philip ucítil, že sa niekto na neho pozerá. Nemusel ani hádať a hneď otočil svoj pohľad k Elizabeth, ktorá ho hneď odvrátila. Vo svojom vnútri sa usmial nad snahou Elizabeth skryť fakt, že si ho obzerá. Ospravedlnil sa spoločnosti, v ktorej sa nachádzal a vykročil za svojou manželkou, lebo mal nasledovať ich novomanželský tanec, ktorý si vyžiadali jej rodičia. 

Philip nemal dnes príležitosť sa zhovárať so svojou manželkou a keď kráčal, tak nemal ani potuchu ako ju mám osloviť. Napomohol mu k tomu gróf, ktorý keď videl, že je vojvoda pri jeho dcére čo najbližšie, tak vtedy vyhlásil hosťom, že majú privítať vojvodu a vojvodkyňu z Henhornu. Philipovi neostávalo nič iné, len svojej manželke ponúknuť rameno a odviesť ju k tancu. 

Elizabeth znova pociťovala nervozitu z prítomnosti muža, ktorého ruka už trónila na jej drieku. Aj v týchto šatách a v rukavičkách pociťovala teplo, ktoré priam sálalo a prenikalo jej až ku koži. Chvíľu si hľadeli do očí. Pohľad prerušil Philip, ktorý sa k nej naklonil bližšie, až sa Elizabeth zľakla, že ju ide pobozkať na líce, tak ako to urobil po prísahe v kostole. Vtedy očakávala bozk na pery, no vydýchla si a bola vďačná za to, že jej prvý bozk, ktorý v živote zažije nebude pred toľkými ľuďmi, ktorý aj narýchlo prišli na jej svadbu. 

Pocítila teplý dych na tvári. ,,Ste nádherná Elizabeth." Philip vyslovil tajomným hlasom a pozrel sa jej do očí. Dúfal, že ju veľmi nevystrašil tým, že ju oslovil len menom. 

Elizabeth zaliala červeň. Prikývla hlavou na znak vďaky vojvodovi, ktorý na ňu pozeral stále tým istým výrazom tváre, ktorý ju znervózňoval. Philip nechcel začínať rozhovor na mieste, kde ich pozorujú všetci. Počkal na koniec tanca a odviedol Elizabeth si sadnúť. Prisadol si k nej, no necítil sa príjemné, lebo z Elizabeth cítil nervozitu. Pristihol sa pri tom ako myslí na jej úsmev, ktorý na jej tvári nevidel dlhšie. Odkašľal si, aby odplašil myšlienky na to, že jej úsmev ukradol on tým, že ju požiadal o ruku a vzal si ju. 

,,O chvíľu by sme mohli vyraziť na cestu, aby sme zajtra na obed boli doma. Samozrejme sa v noci, keď už budete pociťovať únavu zastavíme niekde, aby ste si mohli oddýchnuť."  

Elizabeth len prikývla. ,,V poriadku. Nechám vám ešte priestor rozlúčiť sa s rodičmi." Philip sa postavil a odkráčal za svojim priateľom Thomasom. Elizabeth si len povzdychla. Nevie, či si niekedy zvykne na jeho chladný tón hlasu, na jeho tvár, ktorá neukazovala žiadnu emóciu, len čistý smútok, možno hnev. Sama nevedela odhadnúť. Keby sa on mal rozlúčiť s rodičmi, rozlúčiť sa so svojím domovom, s miestom, kde žila, kde to verne poznala, tak by ho chcela vidieť, či by sa len tak ľahko rozlúčil? No on bol mocný muž a pochybovala o tom, že by to s ním niečo urobilo. Šla si prezliecť svoje šaty s pomocou komornej, ktorú si so sebou neberie. Bude si musieť znova zvykať na niekoho iného. Kým sa prezliekala, tak k nej vošla jej mama, ktorá nevedela zadržať slzy. 

,,Dcérka, budeš mi veľmi chýbať. Mrzí ma, že som nemohla dodržať sľub, ktorý som ti dala." Objala Elizabeth. ,,Buď odvážna, silná a láskavá. Tak ako som ťa to učila a nezabudni, čo sa od teba očakáva. Plň si svoje povinnosti vojvodkyne, ale hlavne aj manželky. Verím, že sa posnažíš a že sa ti podarí získať vojvodovu lásku. Teba si každý zamiluje. No snaž sa odovzdať mu aj svoje srdce, dcérka. Nemysli na to ako ste vstúpili do manželstva, ale mysli na to, ako si manželstvo vybudovať." 

Matkine slová ju trocha povzbudili a dodali jej odvahu. Vykročila dole schodmi za svojím osudom, ktorý dnes prijala. Pri vchode ju čakal jej manžel, s ktorým si vymenila krátky pohľad a otec. ,,Zvyšok vecí ti pošleme zajtra dcérka." Povedal gróf svojej dcére na margo toho, že si berie teraz so sebou len to najnutnejšie a vzal ju do náručia. Elizabeth zadržiavala slzy, nechcela, aby ju Philip videl plakať. Obrátil sa k vojvodovi. ,,Starajte sa o moju dcéru ako najlepšie viete. Dal som vám to najdrahšie, čo som dostal a čo v živote mám." 

Philip prikývol a dodal. ,,Dávam vám svoje slovo gróf." Vedel asi ako sa cítia jej rodičia. Síce on nie je rodič, ale takýto strach a bolesť z odlúčenia prežíval vtedy, keď sa vydávala jeho sestra a dávali ju mužovi, ktorému ani teraz nedôveruje. 

~~~ 

Pomohol Elizabeth nasadnúť do koča. Uistil jej rodičoch, že sú kedykoľvek vítaní a sadol si oproti nej. No potom sa zarazil, lebo si uvedomil, že sú manželia a mal by sedieť vedľa nej. No dá jej trocha času a potom si prisadne. Pozoroval ju a videl ako všetko predycháva. Jej tvár sa opäť obalila do smútku. 

,,Dúfam, že vám neprekáža, že sme odišli z Londýna? Chceli ste sa zúčastniť nejakej dôležitej spoločenskej udalosti? Lebo ak áno, tak sa na ňu do Londýna vrátime." Philip chcel nejako začať rozhovor. 

Elizabeth si len pomyslela, že na výber veľmi nemala. Nechápala na čo sa jej to vôbec pýta. To sa jej mohol opýtať rovno pred svadbou. Preto len pokývala hlavou, že nie. 

,,Nie ste ešte hladná? Mohli by sme sa niekde zastaviť." Elizabeth znova pokývala hlavou na znak nesúhlasu. 

Philip chcel získať od svojej manželky aspoň jedno slovo. Dnes len kývala hlavou. Chcel, aby sa trocha uvoľnila, aby na Henhorn prišli v dobrej nálade, ale hlavne, aby sa zhovárali. ,,Čaká nás dlhá cesta. Je vám pohodlne? Ak nie, mám tu ešte deku, ak by ste chceli." Elizabeth už musela odpovedať, lebo na tieto otázky nemala rovnakú odpoveď. 

,,Ďakujem za opýtanie vaša milosť. Sedí sa mi zatiaľ príjemne." Philip si pretrel prstami bradu a s povzdychnutím si presadol na jej stranu koča. Vzal jej ruky do svojich dlaní. Chcel, aby si trocha privykla na to, že sa jej bude dotýkať. Nesedel prvýkrát takto blízko pri žene, ale pri Elizabeth mal zvláštne pocity, ktoré ešte neprežíval. Pri nej bolo všetko nové ako keby každý okamih s ňou bola vzácnosť. 

,,Elizabeth," čakal kým zdvihne zrak od ich spojených rúk. ,,Chcem, aby sme naše manželstvo začali dobre. Mohli by sme začať oslovením. Určite ste si všimli, že vás volám menom. Prial by som si, aby ste aj mňa volali menom. Budem sa cítiť aspoň trocha príjemnejšie. Nie ako nejaký cudzinec, ktorý vás násilím vtlačil do manželstva." 

Elizabeth prikývla, no v očiach vojvodu niečo zahliadla. Niečo, čo ju nútilo prehovoriť. Na jeho tvári boli jedine oči, z ktorých niečo vedela vycítiť. ,,Ak si to prajete... Philip." 

,,Budem len rád." Philip prešiel prstom po hánkach ruky Elizabeth, ktorú to prekvapilo. Pocítila jemné mravčenie po tele a srdce jej vynechalo úder. Začínala si pomaly zvykať na to, že Philip sa jej chce stále dotýkať. Už pri žiadosti prekročil hranicu, keď sa dotkol jej rúk. Nebolo to nepríjemné, no zároveň ju prekvapilo, že Philip ruku neodtiahol a aj keď boli ticho, tak ju stále držal za ruky. 

Veľmi ma tešia stáli čitatelia. Ďakujem za vaše hlasy. Preto od dnešnej kapitoly budem pridávať venovania. Bude to čisto náhodné. Dúfam, že sa príbeh aj naďalej vyvíja tak, že sa ešte dá čítať.