3. kapitola
Thomas musel Philipa zadržať. ,,Kam sa tak náhliš? Nemôžeme tam len tak ísť."
,,Ja v tom nevidím problém. Ty poznáš lady Elizabeth, tak tam prídeme pozdravíš ju a predstavíš ma. To je koniec." Jasne vysvetlil Philip.
Thomas, či chcel, či nechcel, musel ísť k Elizabeth. Neprezradil svojmu priateľovi ako mu táto žena raz prekazila stretnutie s jednou dámou, ktorú si vyhliadol pre uspokojenie svojich tajných pohnútok.
,,Lady Elizabeth." Oslovil ju Thomas a upútal pozornosť oboch žien, ktorý sa k nemu otočili a všimli si aj Philipa.
,,Dnes vyzeráte úchvatné, len škoda, že ste neobšťastnili svojou prítomnosťou mužov v strede sály. Mnohých by určite potešil tanec s vami." Philip nechápal tomu, čo Thomas vyslovil. Nevytvára mu najlepšiu pôdu na rozhovor. Preto než stihla Elizabeth odpovedať, tak Philip zakašľal, aby ho upútal.
,,Dámy, prepáčte. Rád by som vám predstavil vojvodu z Henhornu. Jeho milosť Philip McFlurry." Dámy sa mierne uklonili a pozdravili vojvodu. Následne mu Thomas predstavil grófku Whitemoornovú a jej neter Elizabeth. Philip nebol veľmi nadšený, lebo Elizabeth s ním nenadviazala žiaden očný kontakt.
,,Rady vás spoznávame, vaša milosť. Je pre nás veľkým potešením spoznať nového vojvodu." Odvetila Elizabethina teta. Philip len prikývol, no mal pocit, že potrebuje byť s Elizabeth sám. Tak urobil to, čo neurobil tieto hodiny ani raz. Požiadal Elizabeth o tanec.
,,Lady Elizabeth, bola by pre mňa neuveriteľná pocta, keby ste mi venovali nasledujúci tanec." Elizabeth sa konečne vytočila smerom k Philipovi a vyhľadala jeho oči. Philipovi prešiel telom zvláštny pocit, ktorý ešte nezažil. Jej oči ho uchvátili. Darovala mu úsmev a prijala jeho žiadosť o tanec. Philip vzal jej ruku a odviedol na miesto, kde sa už zhromaždili iné tanečné páry. Prvýkrát v živote cítil nervozitu. Chcel by na lady Elizabeth urobiť dojem, no nevedel ako.
Philip si ani neuvedomil, že prilákal opäť pozornosť. No ako vojvodovi to bolo úplne jedno. Vedel, že zaujíma a stále bude zaujímať iných ľudí a nič s tým neurobí.
~~~
Lady Elizabeth to, ale príjemné nebolo. Až teraz začala ľutovať, že prijala jeho žiadosť o tanec. Ako by mohla odmietnuť vojvodu? Keby to jej teta povedala otcovi, tak by ho to nahnevalo. Nie že nechce chodiť na tieto spoločenské udalosti a je nútená tu chodiť, nemusí preto ale vyvolať škandál odmietnutím vojvodu.
Nehanbila sa obzrieť si svojho tanečného partnera. Bol vysoký, viac ako o hlavu vyšší. Keď mu chcela pozrieť do očí, tak musela riadne nakloniť svoju hlavu. Mal ich tmavé. Neboli veselé, zdalo sa jej, že sú smutné a majú za sebou veľa bolesti. Upútali ju jeho husté čierne vlasy, v ktorých sa objavila aj kučera. Potom sa obrátila na ľudí, ktorí ich neustále pozorovali. Necítila sa najlepšie, aj keď jej tanečný partner bol príťažlivý muž a bol vynikajúci tanečník.
Chcela sa vyhovoriť, že sa necíti najlepšie a oslovila ho. No oslovili sa v rovnakej chvíli. Usmiala sa, ale všimla si, že Philip sa tvári rovnako. Preto svoj úsmev hneď skryla.
,,Až po vás lady Elizabeth." Povedal Philip. Aj napriek tomu, že sa neusmieval a vyzeral ustarostene a smutne, tak ju oslovil milým a príjemným tónom hlasu.
,,Vaša milosť, ak ma ospravedlníte, necítim sa najlepšie." Oslovila ho jemným hlasom.
,,Je vám zle? Mám vás odviesť na čerstvý vzduch? Je tu plno ľudí." Nevedel ako odpovedať.
Elizabeth sa zamyslela nad tým, že by aj chvíľu mohla stráviť na čerstvom vzduchu, ale určite nie v prítomnosti tohto vojvodu. Teraz ju znervózňuje jeho blízka prítomnosť a to sú medzi mnohými ľuďmi. Ako by ju zvládla na terase skoro osamote, len za prítomnosti pár ľudí, ktorí tam niekedy postávali.
,,Nie ďakujem. Stačí, že má odvediete k mojej tete."
,,Ako si prajete." Elizabeth nevedela z tváre vojvodu vycítiť nič. Nevedela, čo si myslí o tom, že prerušila ich tanec. Nevedela, či si myslí, že sa len vyhovorila, ale skutočne sa necítila príjemné, keď všetci na ňu pozerali. Bolo v tom niečo viac okrem toho, že ten muž bol vojvoda, ale ona nevedela čo.
Keď ju Philip odviedol k tete, tak jej oznámila, že už by šla domov, lebo sa necíti najlepšie. Spolu s tetou sa ospravedlnili a zanechali ich samých.
Thomas ako najlepší priateľ sa nezabudol zasmiať. ,,Dnes si prilákal množstvo žien, ale jednu, ktorá ťa zaujala, si odohnal."
Philip nemal náladu na Thomasove žarty. Ešte stále nechápal, že je vo vážnej situácii a on sa z toho posmieva.
,,Idem domov." Neobzrel sa, či ho Thomas nasleduje. Len vykročil, rozlúčil sa s hostiteľmi a odkráčal preč. Bol to pre neho únavný večer, aj pre jeho uši. Počúvať všetky tie milé slová, ktoré v skutočnosti neboli myslené pravdivo.
No najviac premýšľal nad lady Elizabeth. Nedokázal na ňu prestať myslieť. Dvakrát sa na neho usmiala a cítil, že to bolo prirodzené, nie nanútené. Dovolila si prerušiť ich tanec a nevadilo jej, že zanecháva pri tom vojvodu. S najväčšou pokorou ju odprevadil k jej tete a dúfal, že sa chvíľu porozprávajú, ale nebolo mu to dopriate. Nevedel, či sa len vyhovorila alebo jej v skutočnosti bolo zle. Sám si všimol, že vzbudil pozornosť, keď si vybral jednu dámu a požiadal ju o tanec. No bude ju vzbudzovať stále a toto dnes Elizabeth nezvládla. Musel si konečne ľahnúť a usporiadať myšlienky, lebo sám bol zmätený. Veril, že sa mu podarí zaspať.
No nemal pravdu. Premýšľal viac. Keď notár v Henhorne odišiel a premýšľal nad situáciou, tak vedel, že najdôležitejšie bude vybrať si vhodnú manželku a bol rád, že si môže zvoliť sám a otec mu niekoho nedohodol. Všetko bolo v jeho rukách a len on sa musel rozhodnúť, či má Elizabeth presvedčiť alebo nie?
~~~
Po raňajkách sa rozhodol. Dnes navštívi lady Elizabeth doma. Síce si kopal vlastnú jamu, lebo vedel, že nápadníkov odmieta, ale len ona ho zaujala. Nemal čas a ani dôvod čakať na inú dámu.
Poobede v čase návštev, už stál pred ich domom a podával vizitku majordómovi. Hneď ho zaviedol do salóna.
,,Počkajte tu, vaša milosť. Oznámim váš príchod." Stroho odvetil majordóm.
V salóne nečakal dlho. O chvíľu prišla grófka Dortmundová a jej dcéra Elizabeth.
,,Aké milé prekvapenie, vaša milosť." Vyslovila mama Elizabeth a obidve sa úctivo uklonili. Philip im pobozkal rúb ruky. Grófka mu povedala, nech sa posadí a ponúkla mu čaj. Všetko prijal. Počkal, kým si sadnú dámy a potom si sadol on.
,,Včera som nemala tú česť vás spoznať, vaša milosť. Nemohla som sprevádzať svoju dcéru, keďže mi to nedovolilo zdravie. No vy ste nás poctili svojou návštevou, tak vás dnes môžem spoznať." Vysvetlila grófka Dortmundová.
,,Mal som tú česť včera tancovať na plese s vašou dcérou. Je výbornou tanečníčkou. No nemal som to šťastie stráviť s vašou dcérou dlhší čas. Ak mi to dovolíte grófka a ak budete súhlasiť lady Elizabeth, tak by som vás vzal na prechádzku do niektorého z parkov." Philip pozorne pozoroval obe ženy. Grófka zjavne netušila, že s ním jej dcéra tancovala a lady Elizabeth sa tvárila tak ako očakával. Neočakávala, že dnes príde a jednoznačne s ním určite nikam nechcela ísť. Jej tvár značilo prekvapenie.
,,Nebudem vám v tom brániť vaša milosť." Grófka sa otočila k svojej dcére a dúfala, že Elizabeth povie kladnú odpoveď. Už aj tak jej dávali prílišnú voľnosť v rozhodovaní.
Elizabeth sa aj potešila, že sa s niekým pôjde prejsť a nemusí byť len v záhrade ich domu, keďže nemala dovolené sa sama, len v prítomnosti svojej slúžky alebo nejakej gardedámy vychádzať von. Nemala dôvod preto odmietnuť vojvodu, no nezamýšľala sa nad tým, prečo ju vojvoda prišiel navštíviť. ,,Budem len rada, vaša milosť."
Philip len prikývol. Kým pil čaj a ponúkol sa sušienkami, tak sa rozprávali o včerajšom plese. Elizabeth sa do rozhovoru nezapojila, aj keď ju Philip neustále pozoroval.
Počkal ju v predsieni, kým si šla po klobúk. Ponúkol jej rameno a spolu vykročili z domu von.
,,Do ktorého parku by ste šli najradšej madam?" Ponúkol jej možnosť voľby.
Elizabeth všetky videla a vo všetkých sa cítila najlepšie. ,,Ako vojvoda musíte mať vo svojom živote všetko naplánované a pripravené dopredu. Čo keby sme šli bez plánu a kráčali bez cieľa a uvidíme kam nás nohy povedú." Povedala s nadšením a radosťou v hlase, užívajú si konečne slobodu a možnosť o niečom rozhodnúť aj sama. Neuvedomujúc si, že použila spojenie my.
Philipovi preletelo mysľou, že ich nohy by ich mohli priviesť až pred oltár, ale rýchlo tieto myšlienky zahnal, lebo sa nevedel prestať dívať na Elizabeth. Bol uchvátený. Idú len do parku a ona sa tešila. Nechápal prečo. Tvárila sa tak bezstarostne.
Prikývol a odvetil. ,,Ako si prajete, lady Elizabeth. Bude to pre mňa príjemná zmena a navyše v krásnej a príjemnej spoločnosti. Viac si teraz nemôžem priať."
Elizabeth odvrátila tvár, aby Philip nevidel ako ju priviedol do rozpakov.
Už sa nám to rozbieha... Čo myslíte, ako dopadne ich prechádzka?
Bạn đang đọc truyện trên: AzTruyen.Top