Nasledujúci deň odišli z Wragburn Abbey. Philip sa nezastavil ani na Henhorne. Len sa rozlúčil s Elizabeth, ktorá mu popriala šťastnú cestu. Philip jej chcel dať bozk, ale Elizabeth sa odvrátila, tak jej dal pusu na líce. Ešte raz si ju prehliadol, aby sa uistil, či je v poriadku a odišiel.

Keď sa vrátil z Londýna, tak Elizabeth na panstve nebola. Tieto dni trávila väčšinou vychádzkami mimo panstva.

Majordóm mu zhrnul to, čo sa dialo, kým na panstve nebol. Už sa mu znova hromadili listiny od iných šľachticov, od správcov jeho panstiev. Dokonca ho bola navštíviť aj lady Enwicková, ale vojvodkyňa ju neprijala. Philip nevedel aký dôvod na to mala.

Ich dni sa točili okolo jedného stereotypu. Elizabeth stále niekam šla, aby sa Philipovi vyhla a Philip tieto dni zveľaďoval dedinu. Zaobstaral im väčší počet zvierat, lebo dedina chabla nedostatkom všetkého kvôli nezodpovednému prístupu jeho otca.

V jeden deň sa Elizabeth šla pozrieť aj do dediny. Chcela sa zblížiť s týmito ľuďmi, chcela im nejako pomôcť. Ženy pri potoku sa jej hneď poklonili a želali jej všetko dobré. Cítila sa zle, lebo pre nich nič neurobila a len jej postavenie ju postavilo do takejto pozície. Ženy, ale začali chváliť jej manžela.

,,Konečne sa v dedine niečo deje. Už sme ani nedúfali, že ju budeme vedieť vrátiť do jej nádherných čias. A to vďaka nášmu novému vojvodovi. Ešte, keď sa jeho milosti podarí priviesť krosná, tak bude znova dedina pýchou okolitých dedín. Náš starý vojvoda nebol zlý pán, len sa o všetko prestal starať, keď jeho syn odišiel. Vraj sa so svojím otcom rozhádal. No musela to byť pravda, lebo odvtedy sme ho tu nevideli." Prihovárali sa jej.

,,Vojvoda je dobrý človek. Dal mojej rodine aj zo svojho, keď sme prišli o stodolu a o zvieratá v nej. Všetka jeho dobrota sa mu vráti na deťoch. Veríme, že vám pán Boh požehná a vychováte takého dobrého budúceho vojvodu pre naše deti ako je terajší vojvoda. Vyzeráte, že ste dobrý človek, vaša milosť. Sme požehnaní, že vás máme." Osmelila sa jedna žena.

Elizabeth musela uznať, že sa Philip snažil. Stále len niečo robil a na panstve bolo stále rušno. Od kedy sa vrátil z Londýna stále niekto prišiel, stále niekam odchádzal a teraz veľa svojho času venoval dedine. Pri zmienke o dieťati len zosmutnela. Vedela, že Philip chce dieťa čím skôr. Dokazoval jej to skoro každú noc, ale Elizabeth sa na to necítila, lebo keď mu dá tak skoro dieťa a bude to dokonca syn, tak už si ju vôbec nebude všímať. A druhá vec, nechcela priviesť dieťa do nefungujúceho manželstva.

,,Vojvoda sa snaží, aby sa mal každý lepšie." Elizabeth odpovie a s tou vetou aj odchádza. Kráča späť do dediny, keďže jej paholkovia neosedlali koňa na žiadosť vojvodu.

Keď prišla na panstvo, tak si hneď všimla, že Philip s mužmi, pravdepodobne z dediny, opravuje kamenný plot, ktorý ukončuje záhradu. Elizabeth spolu so záhradníkom konečne upravili celú záhradu, ale tým odhalili poškodený plot. Prekvapilo ju, že Philip sa tak skoro do toho pustil.

Vymenila si pohľad s Philipom a odišla do vnútra. Philip si len povzdychol. Vôbec nerozumie, čo sa s ňou deje. Prečo sa mu vyhýba, prečo s ním nekomunikuje, prečo opäť jedáva osamote. Na dôvod sa jej zatiaľ nepýtal, lebo jej chcel dopriať trocha času, aby sa pozbierala. No nemohol si dovoliť vynechávať plnenie si manželských povinností, keďže ho už tlačil čas, ktorý sa pomaly uberal k svojmu vyčerpaniu. No tieto chvíle mu už neprinášali radosť. Elizabeth nespolupracovala. Zdalo sa mu, že by sa najradšej bránila každému jednému dotyky, či jeho bozku. V poslednú noc, ktorú s ňou Philip strávil, mu Elizabeth nedovolila  pobozkať ju. Stále odvrátila tvár. Dokonca vnímal, že Elizabeth plače. No snažila sa to nedať najavo. V tú noc od hnevu odišiel a celú ju strávil premýšľaním v jeho pracovni. Čo mu to jeho otec pripravil?

No ako sa mala zachovať Elizabeth, keď prišla v jeden deň na panstvo zo svojej každodennej vychádzky a dozvedela sa, že na panstve bola znova lady Enwicková a Philip ju prijal?

Philip sa s lady Enwickovou krátko zhováral a hneď ju poslal domov. Znova ju upozornil na to, že medzi nimi nič viac nebude, lebo je ženatý muž a navyše nechcel, aby sa Elizabeth dozvedela, že tu bola, lebo z nejakého dôvodu si ju neželala na panstve vidieť, keďže ju neprijala, keď tu bola naposledy.

Philip v tieto dni nielenže strácal čas, ale strácal už aj trpezlivosť.

Elizabeth sa v tento deň rozhodla zúčastniť sa obedu v jedálni, lebo Philip pozval k stolu aj svojich pomocníkov. Bola milo prekvapená, lebo pri tomto stole určite nejedol nik iný ako nejaký šľachtic. Jej komorná jej to prišla povedať, tak kráčala do jedálne.

Počas celého obeda sa na ňu Philip pozeral a znervózňoval ju. Lenže nemohla vedieť ako Philip bojuje so svojím vnútrom. Ako hľadá vo svojom vnútri aspoň maličkosť, ktorá by mu pomohla dostať sa k Elizabeth bližšie. Nebyť od nej tak ďaleko. Nikdy si s nikým nebudoval vzťah, no snažil sa ako vedel a ani to málo nepomáhalo.

Počkal kým vyjdú všetci z jedálne, aby Elizabeth povedal, čo prežíva. No s nimi sa postavila aj Elizabeth, preto musel Philip k nej hneď priskočiť a chytiť ju za lakeť.

,,To so mnou tak opovrhujete? Že so mnou jedávať nechcete, ale keď prizvem k stolu iných ľudí, tak vtedy prídete?" Opýtal sa Philip s hnevom v hlase. Bolo to prvýkrát, čo Philipa videla nahnevaného. Prvýkrát, čo aj ukázal navonok, čo prežíval.

,,Mali ste povedať, že vám to prekáža. Mohla som odísť." Vytrhla svoju ruku z jeho zovretia a odkráčala preč.

V ten večer si ju dal zavolať na večeru. Veril, že už jej poskytol dostatok dní. Teraz si žiadal odpovede.

V tichosti sa najedli. Potom si Philip kľakol pred Elizabeth a vzal jej ruku do svojich dlaní.

,,Elizabeth, už mi konečne povedzte, čo vás trápi." So smútkom v očiach žiadal svoju manželku.

,,Nemôžem vám to povedať." Nepozrela sa na svojho manžela. Trápilo ju viacero záležitostí a všetky so sebou navzájom súviseli.

,,Achhh Elizabeth." Pretrel si dlaňou svoju tvár a postavil sa. Prešiel k oknu, založil si ruky za chrbát a zadíval sa do záhrad. Elizabeth už začala nenávidieť túto jeho pózu. Dlho bolo ticho, kým sa Philip ozval.

,,Kedy ma vpustíte do svojho srdca Elizabeth?"

,,Vy ste ma pustili?" Neveriacky sa opýtala Elizabeth.

Philip sa otočil, aby sa na ňu pozrel. Videl, že smútok nahradil hnev.

,,Hneď od začiatku. Azda ste si to nevšimli?" Nemohol uveriť, že Elizabeth bola taká slepá.

,,Nie nevšimla Philip. Lebo vždy, keď som sa vás niečo opýtala z vášho života, tak som odpoveď nedostala. Neviem o vás vôbec nič. Vy ste ma dokonca nepustili ani do svojho života!" Elizabeth zvyšovala svoj hlas.

,,V mojom živote nebolo nič zaujímavé a dôležité. Nič čo by ste potrebovali vedieť." Už aj Philip začal byť nervózny, lebo sa pýtala na jeho život, znova.

,,To je váš uhol pohľadu. Ale mne by vaša minulosť pomohla lepšie vás spoznať." Zmiernila svoj hlas.

,,Mali ste sa snažiť ma spoznať teraz, cez súčasnosť." Priblížil sa k Elizabeth.

Elizabeth len odvrátila tvár a pokývala hlavou.

,,Povedzte mi, keď som vám nejako ublížil? Po tom, čo sme prišli z Wragburn Abbey ste zmenili svoje správanie. Čo je za tým?" Smutne sa opýtal Philip.

,,Lady Enwicková." Zo zlosťou vyslovila to meno a zahľadela sa do očí Philipa.

,,Čo má s tým spoločné ona? Nerozumiem."

,,Je to vaša milenka. Sama mi to potvrdila. Ako mám znášať vašu prítomnosť, vaše dotyky, vaše bozky, keď máte milenku?" S bolesťou odvetila.

Philip neveril tomu, čo práve teraz počuje. No najhoršie na tom bolo jeho srdce, ktoré sa s bolesťou ozývalo.

,,Čo to hovoríte Elizabeth?" Vyslovil zranene.

,,Azda veríte väčšmi tej žene ako mne? Vážne vás skoro dva týždne trápia tieto pochybnosti? Prečo ste sa neopýtali? Nechápem ako ste jej mohli uveriť? Áno, bola mojou milenkou, priznávam. Ale bolo to dávno predtým ako som sa s vami oženil. Od kedy som ženatý, tak som sa nedotkol žiadnej ženy okrem vás a ani sa nedotknem! Bolí ma, že mi neveríte." Ukázal na svoje srdce.

,,Prečo ste si ma museli vziať?" Elizabeth už stiekla slza po tvári.

Tentokrát Philip otočil svoj pohľad.

,,Neviem skadiaľ máte túto informáciu, ale na tom teraz nezáleží. Jednoducho som sa musel oženiť a vybral som si vás."

,,Presne o tom hovorím Philip." Zotrela si slzu. ,,Najprv otvorte vy srdce mne a potom ho otvorím ja vám." Ďobla prstom do Philipovej hrudi a potom pokračovala.

,,Pustite ma do svojho vnútra, lebo naše manželstvo nebude nikdy fungovať." Podráždené a unavene odvetila. Kráčala preč z jedálne a slzy jej zalievali tvár. Už tri dni myslela na jedno a to isté a nevedela ako bude pokračovať jej život, keď sa to potvrdí. Pri dverách sa musela zadržať, lebo jej prišlo zle. Ani si neuvedomila a už padala na zem.