Ráno sa Philip zobudil svieži. Vdýchol Elizabethinu vôňu, zatvoril oči, chvíľu si predstavil jej tvár a potom jej vtisol jemný bozk na čelo a zosilnil svoje objatie. Po včerajšom dni sa cítil veľmi príjemné a po včerajšej noci ešte príjemnejšie.

Zároveň ho ale obklopili aj iné pocity. Zbierala sa v ňom žiadostivosť. Myslel si, že po včerajšej noci bude uspokojený, ale opak bol pravdou a keď si uvedomil, že Elizabeth mu leží na hrudi úplne nahá, tak jeho vzrušenie ešte narástlo.

Elizabeth sa zobudila, lebo sa Philip priveľmi pod ňou mrvil. Keď videl, že sa Elizabeth prebudila a že na neho hľadí, tak nečakal a lačne sa prisal na jej pery. Hneď váhu jej tela presunul na jej chrbát a jemne jej pozdvihol jednu nohu. Oprel sa svojou rukou nad jej hlavu a druhou jej prechádzal po vnútornej strane stehna.

Nechcel dlho čakať a keď zistil, že už je pripravená ho prijať, tak neváhal a pomaly zasunul svoj úd do jadra ženského tela. Keď Elizabeth reagovala nádychom na jeho umiestnenie, tak svoju dlaň posunul na jej polovicu pevného zadku a zovrel ho vo svojej dlani. Dnes zabudol na pomalé tempo, lebo vedel, že dlho nevydrží. Posledným prírazom ich oboch priviedol k vyvrcholeniu a k uspokojeniu. Elizabeth sa to nesmierne páčilo a Philipovi ešte viac. Vedel si predstaviť, že takéto rána by si mohli zopakovať.
______________________________________

~~~

Elizabeth sa ďalšie dni cítila veľmi dobre. Philip začal opravovať panstvo a aj keď sa Elizabeth do práce chcela zapojiť, tak nemohla. Preto svoj čas trávila väčšinou v záhrade a maľovala jej krásu.

Niekedy zašla za Philipom a spolu so slúžkami im priniesla limonádu, aby sa osviežili. Vtedy jej Philip stále chytil ruku a vtisol jej na rúb ruky bozk. Vždy sa pritom začervenala a nikdy si ho nezabudla obzrieť. Mal len voľnú košeľu s rukávmi vytiahnutými úplne nahor. Kvapky potu sa mu ligotali na tvári a vlasy mal rozstrapatené. Vtedy sa jej zdal tak príťažlivý, že sa musela pokarhať za myšlienky, ktoré jej napadali. Mala by konečne nájsť na svojom manželovi aj niečo viac, nie len fyzickú krásu. Lenže toto bola tá horšia časť. Poznala jeho bozky, vnímala jeho teplú náruč, ale inak o svojom manželovi nevedela nič. A to ju začalo trápiť.

V tieto dni sa snažila nájsť odpoveď na otázku, či niečo k Philipovi aj cíti? Nemala z neho strach, nemala obavy, že by jej ublížil. Lenže stále jej pripadal taký vzdialený, taký cudzí. Jej srdce jej nehovorilo nič.

Elizabeth nechcela, aby sa v noci oddávali vášni a cez deň nedokázala od manžela získať ani slovko o jeho živote. Nevedela, čo Philip cíti? Nevedela prečo tieto dni poctivo opravuje spolu s inými chlapmi toto panstvo? Prečo toto miesto považuje za svoj domov väčšmi ako Henhorn? Nevedela prečo sa na ňu tak tajomne díva s jeho krásnymi očami? Prečo ju chce mať v noci v objatí a cez deň ju nevyhľadá? Bola jednoducho zmätená. Nenašla odpovede ani na jednu zo svojich myšlienok, ale pritom si uvedomila, že sa správa sebecky. Tiež len nachádza uspokojenie v ich spoločnom objatí, ale nesnaží sa získať si manželovo srdce.

Preto sa rozhodla ukončiť tieto chvíle a požiadať Philipa, aby aspoň jeden deň zanechal prácu a venoval sa jej. Chcela nadviazať na deň, keď prišli na Wragburn Abbey. Už sú tu vyše týždňa a cez deň si na seba nenašli čas. Chcela svojho manžela spoznať.

Philip, na rozdiel od svojej manželky, mal plnú hlavu práce. Chcel urobiť väčšiu časť práce, lebo znova potreboval odísť do Londýna na hlasovanie v parlamente.

Elizabeth sa mu zdala pokojná, ale hlavne spokojná. Nezamýšľal sa nad tým, že len málo času trávia spolu cez deň. Bol rád za chvíle, ktoré nastali večer a ktorým sa Elizabeth nebránila.

~~~

Nastal večer a bolo to prvýkrát, čo Elizabeth odmietala dotyky Philipa. Nechcela začínať debatu uprostred noci. Chcela si to nechať na ráno.

,,Philip, spite, určite ste unavený." Posúvala jeho ruku z jej boku.

Philip nič nepovedal, len jej vtisol bozk na líce a spokojne si našiel pohodlné miestečko na vankúši a po únavnom dni zaspal. Nevadilo mu, že bol odmietnutý.

Lenže osud vie zbierať náhodné okamihy v našom živote a aj tie najnáhodnejšie ukázať práve vtedy, ak ich nečakáme. A to sa stalo aj Philipovi, no zatiaľ si to neuvedomoval.

Ráno skoro vstal, aby dohliadol na prívoz materiálu, ktorý potreboval. Nezúčastnil sa raňajok. A poobede prišla neočakávaná návšteva. Jeho milenka lady Sarah Enwicková, ktorej pozornosť si užíval na tomto panstve. Bola to vdova po starom grófovi a ktorého majetok si teraz v plnej radosti užívala. Až dnes sa dozvedela, že je Philip na panstve a bola veľmi zvedavá prečo jej neposlal list, že má prísť.

Philip ju prijal vo svojej pracovni. Hneď ako vstúpila, tak sa mu vrhla okolo krku.

,,Philip, tak rada ťa vidím." Radostne odvetila Sarah.

Philip jej objatie neopätoval a hneď sa z objatia aj vytrhol.

,,Už nie som Philip, lady Enwicková. Som nový vojvoda z Henhornu. Mali by ste si udržať odo mňa odstup. Nie len kvôli tomu, že som vojvoda, ale aj kvôli tomu, že som ženatý muž." Vysvetlil Sarah, ktorá musela zamrkať viečkami, aby uverila tomu, čo jej hovorí. Ale aj tak neuverila.

,,Ty...ty si sa oženil?" Philip jej potvrdil pravdu prikývnutím hlavy.

,,Prečo si nepožiadal o ruku mňa? Ja... ja by som si ťa vzala." Dúfala, že si ju Philip raz vezme. ,,Ako si mi to mohol urobiť? Verila som ti!" Skričala na Philipa.

,,Lady Enwicková pre vás som už vojvoda. Žiadam si od vás primeranú úctu k môjmu postaveniu." Založil si ruky za chrbát.

,,Koho ste si vzali, vaša milosť?" S hnevom sa opýtala.

,,To teraz nie je podstatné." Povedal bez toho, aby sa na ňu pozrel.

,,Ako ste mohli zahodiť všetko, čo bolo medzi nami?" Sarah nechápala, čo sa práve teraz deje.

,,Medzi nami bol len milenecký vzťah, o nič viac nešlo. Zabudnite na všetko, čo sa stalo. Musel som sa oženiť, ale teraz som šťastne ženatý muž. Prosím rešpektujte to. Ak ma ospravedlníte, tak musím ísť. Zavolám niekoho, aby vás vyprevadil." Philip ju nechal postávať a odišiel preč. Veril, že jej všetko jasne vysvetlil.

~~~

Sluha odprevádzal lady preč. Cestou, ale stretli Elizabeth. Obe ženy sa na seba zahľadeli, neboli predstavené, nemohli nič. Len sluha zašepkal lady, že je to jej milosť, nech sa ukloní. Lenže ho nepočúvla. Elizabeth bola paňou panstiev, ktoré patrili k jej titulu, preto sa opýtala.

,,Kto ste?" Snažila sa pôsobiť ako vojvodkyňa. Lenže Sarah jej otázku odignorovala a so všetkou iróniou v hlase a s bolesťou z odmietnutia, ktorú teraz prežívala, odvetila.

,,Takže vy ste tá, ktorú si Philip musel vziať? Vy ste nositeľkou titulu, ktorý mal byť môj? Čím ste viac ako som bola ja? Ste tak obyčajná!" Pohŕdavo odvetila.

Elizabeth sa zarazila. Kto je a čo jej tu hovorí? Ako to, že si ju Philip musel vziať? Pristúpila k nej bližšie a neukázala jej ako ju tie slová ranili.

,,Kto ste, že sa opovažujete ma urážať na tomto panstve, ktorého paňou som tu ja?"

Sarah sa jej škodoradostne vysmiala. ,,To ešte neznamená nič, drahá vojvodkyňa. Museli by ste byť najprv paňou vojvodovho srdca a paňou jeho náruče. Myslíte si, že keď ste si ho zlákali svojou krásou, tak to tak ostane navždy? Celé mesiace som bola jeho milenkou. Čo myslíte, čo tu robím teraz? Hneď ako prišla vhodná príležitosť, tak si ma zavolal."

Stačilo, že sa pozrela do jej očí a Sarah vedela, že vyhrala. Uklonila sa jej a s úsmevom na perách odvetila. ,,Rada som vás spoznala vaša milosť. Verím, že sa čoskoro uvidíme znova."

Elizabeth len tak ostala stáť. Vážne je pravda to, čo práve počula? Vážne by ju Philip podviedol pri prvej príležitosti? Veľmi ju to bolelo, aj keď si nechcela pripustiť pravdu. No odmietla Philipa a on si hneď na druhý deň zavolal svoju milenku. Ponáhľala sa do ich izby, v ktorej ostala po zvyšok dňa.

~~~

Philip pozoroval Elizabeth ako sa vŕta vo svojom jedle. Cítil z nej obrovské napätie a nevedel čomu to má pripísať.

,,Elizabeth, nie ste hladná?"

,,Dnes nemám chuť." Pomaly vyslovila svoje slová.

,,Trápi vás niečo?" Vzal do rúk svoj pohár a začal sa hrať s tekutinou vo vnútri.

Elizabeth len pokývala hlavou, že nie. Philip jej neveril.

,,Viem, že sa dnes niečo stalo, čo vás rozrušilo. Je to na vás vidieť." Skúsil hádať.

,,Kto vám to povedal?" Spýtala sa.

Philip sa len uškrnul, lebo trafil do čierneho.

,,Nikto, ale teraz ste potvrdili, že sa niečo stalo." Položil svoj pohár na stôl.

,,Aký ste mali deň, Philip?" Zdvihla svoj zrak a prebodávala svojho manžela pohľadom.

Philip začal byť nervózny z jej pohľadu a aj z tónu jej hlasu.

,,Celkom obyčajný. Dnes priviezli posledný materiál na opravu. Pozajtra môžeme odcestovať späť na Henhorn." Viac jej hovoriť nechcel.

,,Takže ste dnes nemali žiadnu návštevu?" Elizabeth chcela presunúť konverzáciu k jednému bodu, k tej žene.

Philip sa vo svojom vnútri zasmial. Takže tam bol problém. Jeho dnešná ženská návšteva. Aj keď by rád vedel ako sa o tom dozvedela?

,,Mal som dnes návštevu, lady Enwicková. Keď ovdovela, tak som jej vypomáhal. V tom čase som bol správca tohto panstva. Dnes ma prišla pozdraviť." Philip sa začínal obávať toho kam tento rozhovor smeruje.

,,Musela vám byť veľmi vďačná." Poznamenala Elizabeth.

,,Bola rada, že sa našiel niekto, kto jej pomohol, keď jej zomrel manžel."

,,Určite smútila." Odvetila Elizabeth.

,,Samozrejme. Prečo sa rozprávame o lady Enwickovej?" Philip stále nechápal kam týmto rozhovorom Elizabeth smeruje.

,,Určite ste ju utešovali?"

,,V rámci svojich možností. Povedzme, že som nebol viazaný ani otcom a ani titulom." Philip sa strácal v tejto konverzácii. Ako keby Elizabeth hovorila úplne o niečom inom, než to, čo vypovedala skutočne.

,,Dnes vám prišla oplatiť službu a utešiť vás? Preto, že ste sa museli oženiť?" Vyhŕkla Elizabeth a postavila sa.

,,Len škoda, že ste pritom nepomysleli na to, že teraz ste nanútené viazaný so mnou." Povedala a odkráčala z jedálne. Philip ostal zarazený. Vôbec nepochopil nič, čo mu jeho manželka práve teraz povedala. Ako sa dozvedela o tom, že sa musel oženiť? Vedel ale jediné... že mu to určite neprinesie pokojné dni.

Vzal pohár a tresol ho o zem. Nerozumel, čo sa stalo. Veď Elizabeth bola v tieto dni spokojná. Už si začínal myslieť, že sa medzi nimi tvorí aj vzťah a príchodom jednej ženy sa to má pokaziť? To on nedovolí.