Philip sa vracal z Wragburn Abbey. Bude musieť urobiť veľké opravy na tom panstve, ak ho chce ešte udržať. No nemrzeli ho tieto straty, ale skôr straty na ľudských životoch a keď si spomenie, že s tými ľuďmi žil toľké roky, tak mu zovrie srdce.

Kráčal od koča, keď okolo neho preletela plačúca Elizabeth. Najprv ostal v šoku, preto len na ňu zakričal menom. Neotočila sa, preto sa za ňou vybral. Zastavil ho však záhradník.

,,Vaša milosť." Náhlil sa k vojvodovi.

,,Neskôr, teraz sa ponáhľam." Hneď ho Philip odbil.

,,Jedná sa o jej milosť." Vyslovil skôr ako prosbu. Preto sa Philip otočil.

,,Jej milosť si nedala vysvetliť, že som ten kvet zachránil a hneď sa rozutekala. Také niečo sa predsa stáva, ale ja som s tým počítal a urobil som opatrenia." Vysvetlil záhradník. No Philip nechápal ničomu. Určite Elizabeth neplakala kvôli jednému kvetu?

,,Nerozumiem vám. Vysvetlite mi všetko od začiatku." Žiadal ho Philip.

,,Jej milosť chodila v tieto dni, keď ste tu neboli do záhrady. Prichádzala na to, že kvet, ktorý ste dali zasadiť, mufukles, pomaly hynie. Chcela, aby som s ním niečo urobil. No pravdepodobne mu neprospelo, že zmenil svoje prostredie. Dnes ráno sa ho už nedalo zachrániť, tak som ho musel vyhodiť. A jej milosť to rozcitlivelo. No nestihol som jej povedať, že som vzal z neho mladý výhonok, ktorý krásne rastie."

,,Dobre, ďakujem vám. Dúfam, že sa kvet nahradí." Žiadal ho Philip.

~~~

Philip pristúpil k dverám ich izby. Chcel vojsť, ale dvere boli zatvorené.
,,Elizabeth otvorte mi." Nástojil na svoju manželku. ,,Porozprávame sa."

Elizabeth nijako nereagovala. Philip sa o ňu bál. ,,Ak mi neotvoríte tak k vám preleziem cez okná!" Skúsil sa povyhrážať Philip.

Za dverami počul šuchot. Elizabeth pristúpila k dverám a povedala tichým hláskom. ,,Philip, chcem byť sama. Aspoň na malú chvíľu ma nechajte osamote. Prosím."

Philipovi sa to vôbec nepáčilo, no chcel jej skoro vo všetkom vyhovieť. Ale zároveň sa cítil nesvoj, lebo mal pocit, že ho od seba odháňa.

,,Dobre teda Elizabeth, ale dnes sa ešte porozprávame." Povedal a odišiel od dverí preč.

Elizabeth si opäť ľahla na posteľ. Už neplakala. Dnes plakala až až a pritom si povedala, že musí byť silná. Dnes ráno, keď vstala, tak na plachte objavila krv. Nič by si z toho nerobila, keby Philip nebol tak zameraný na dieťa. Navyše vedela, že teraz jej nedá pokoj. Nie že by sa jej to nepáčilo. V podstate si užívala ten nový pocit slobody svojho tela, ktorý prežívala. Ale zároveň sa po tom cítila hrozne. Stále jej to pripadalo, že ju len Philip zneužíva, aby mu priviedla na svet dieťa. Zraňovalo ju, že sa o ňu Philip inak nezaujíma. Celý deň ju nevyhľadá, ale večer od nej chce, aby si plnila manželské povinnosti. Ale ona nechce takéto manželstvo. A dnešný deň jej pokazil aj ten kvet. Keby si celú tú situáciu s tým kvetom nebrala osobne, tak by sa teraz cítila lepšie.

~~~

Philip sa do izby konečne dostal až večer. Elizabeth sedela v kresielku. Philip si k nej čupol a chytil ju za ruky, ktoré mala položené v lone.

,,Elizabeth, chcete mi povedať, čo sa stalo?" Elizabeth sa na neho nepozrela. Stále hľadela na ich ruky.  Len kývla, že nie.

,,Nemusíte byť smutná kvôli tej rastline. Záhradník presadil mladý výhonok a ten rastie."

Keby len vedel ako celú tú situáciu vníma Elizabeth a čo jej práve teraz povedal. Ranilo ju to. Cítila sa navyše zahanbene. Nikdy také niečo nepreberala s mužom, no tentokrát musela.

,,Dnes som začala krvácať." Potichu povedala a zdvihla oči k Philipovi. Ten si vzdychol a zatvoril oči. Elizabeth táto jeho reakcia ešte viac nahnevala. Vedela, že je teraz citlivá a všetko preháňa, ale teraz na to nemienila pozerať.

,,Nič sa nedeje Elizabeth. Nemusí to prísť hneď. Máme ešte čas."

,,Nepríde to Philip." Vážne odvetila a zahľadela sa do diaľky.

,,Nerozumiem vám." Zarazil sa Philip.

,,Predpovedali ste to. Sám ste mi to povedali vtedy v parku." Philip nebol o nič múdrejší. Pamätal si ten rozhovor, ale pochyboval, že jej niečo hovoril o deťoch.

,,Povedali ste, že sú krásne rastliny, ktorým uškodí to, že ich premiestnite do iného prostredia a uhynú. Uhynul mufukles a deje sa to aj so mnou Philip. Necítim sa tu dobre. Nemali ste ma vziať preč z Londýna a ani vstúpiť so mnou do manželstva!" Elizabeth nechcela plakať, ale nedobrovoľná slza jej stiekla po líci.

,,Ako sa môžete porovnávať s kvetom Elizabeth? Aj vy ste si vzali mňa. Dal som vám na výber!" Bránil sa Philip.

,,Aký výber môže mať niekto koho žiada o ruku vojvoda? Pochopte to už!" Elizabeth zdvihla svoj hlas. 

Philip chvíľu premýšľal. 

,,Pamätám, že ste povedali, že keď ostane tá rastlina na tom mieste, tak je možné, že ju zničia. No my sme ju zachránili, lebo rastie nový výhonok." Philipovi sa už triasol hlas. Nechápal ako môže všetko takto Elizabeth vnímať.

,,Možno by ju zničili, ale bola by odolná, lebo by bola vo svojom prostredí. Na mieste, ktoré pozná. Preto tu obetovala svoj život a dala možnosť rásť mladému výhonku, aby toto miesto považovalo za svoj domov. A to sa môže stať aj so mnou." Vysvetlila svojmu manželovi. No slza jej už netiekla.

Philipovi zovrelo srdce. Ani nevedela ako trafila do jeho najcitlivejšieho miesta. Skryl si tvár do dlaní a vybral sa preč. Pri dverách, keď bol k nej otočení jej povedal. ,,Mrzí ma, že to tak beriete."

Philip bol nahnevaný, ranený a bezmocný. Cestou stretol slúžku, ktorú požiadal o to, aby mu pripravili jeho izbu. Slúžka sa nespierala, ale nadšená nebola, lebo s vojvodkyňou všetko pozakrývali a odložili. Teraz to bude dvakrát dlhšie trvať ako zvyčajne. Snažila sa predostrieť mienku, ale Philip ju hneď odbil, že ho to nezaujíma. Ešte nezažila, aby vojvodu bol takýto nahnevaný.

~~~

Philip márne čakal Elizabeth na raňajkách. Ani on vôbec nemal chuť nič zjesť. Zvyšok dňa bol stále nahnevaný. Keď sa neskôr naobedoval, tak dal poslať po Elizabeth, aby ju pripravili na cestu koňom do dediny. Neopýtal sa jej nič. Len jej to dal príkazom.

Elizabeth to veľmi nezaujímalo. Bola rada, že konečne uvidí na tomto mieste niečo viac.

Užívala si jazdu a ani si veľmi nevšímala, že je tam s manželom. Ukázal jej dedinu, porozprával jej, čo k nej patrí a predstavil ju pár ľuďom, aby vedeli, že sa jedná o ich novú pani.

,,Chcem vám niečo ukázať Elizabeth. Nasledujte ma." Veril, že ju aspoň trocha poteší po včerajšej strate jej kvetu. Hore nad dedinou bola nádherná lúka. Philip zastavil a pomohol zliezť Elizabeth. Znova trocha pocítil jej blízkosť a prudšie sa mu rozbúchalo srdce. Zaviazal kone a ponúkol jej rameno. Museli prejsť pár metrov cez les. Pred nimi sa zrazu objavila nádherná planina plná kvetov obklopená len stromami.

Elizabeth žasla nad toľkou krásou.

,,V tomto období tu je najkrajšie. Rád som sem chodil celé roky." No pravý dôvod prečo ju tu priviedol jej neprezradil.

Dal si dole kabát a ponúkol jej nech si sadne.

,,Myslím, že ste sa ľuďom v dedine zapáčili." Odvetil Philip.

Elizabeth ho ani nevnímala, lebo bola očarená krásou tejto pastviny. Preto k nej Philip natiahol ruku a otočil jej tvár k svojej. Priblížil sa k nej viac, až sa ich telá dotýkali.

,,Tak rád by som videl na vašej tvári úsmev." Ticho odvetil Philip a nespustil z jej tváre ruku. Priblížil sa až k jej tvári a čelom sa oprel o to jej.

,,Čo mám spraviť preto, aby ste mi venovali jeden úsmev?" Smutne sa opýtal Philip.

Elizabeth nemala na jeho otázku odpoveď. Preto sa Philip rozhodol urobiť to, po čom túžil už dávno. Vedel, že slovami nevie vyjadriť to ako mu na nej záleží, ako sa s ňou cíti príjemne, tak sa priblížil k jej perám. Zatvoril oči a najprv svoje pery len obtrel o tie jej. Čakajúc, že sa Elizabeth odtiahne.

Potom pritlačil svoje pery silnejšie a vdýchol jej výdych. Až keď Elizabeth začala pomaly spolupracovať, tak vtedy vložil svoju ruku do jej vlasov. Spočiatku nevinný bozk sa stal stále viac vášnivejším a jeho bozky boli požadovanejšie. Vedel, že musí prestať, lebo by sa nezastavil. Ich bozk náhle prerušil. Pomaly posunul svoju ruku z jej vlasov na jej ramená. Pomaly sa snažil upokojiť svoj dych. Otvoril oči. Ako prvé uvidel nádherné oči svojej manželky. Jej zreničky sa snažili pohltiť celú jej rohovku. Znova bol z jej očí očarený.

Úprimné si ho prezerala a hľadela v jeho očiach to, čo práve dal do toho bozku. Nechápala ako môže dostať celé jej telo do víra a teraz aj myseľ. Stačí, že sa jej iba dotkne. Opýtala sa sama seba kedy sa Philip dotkne jej duše? Okrem fyzickej príťažlivosti k nemu nepociťovala nič. Až si začala myslieť, že je to hriech. No povedala si, že sú manželia, tak to asi hriech nemôže byť. No bude schopná naplniť ich manželstvo aj citom lásky? Bála sa odpovede na túto otázku.

Zas som sa rozpísala, takže kapitolu som musela rozdeliť na polovicu, lebo by mala skoro 3000 slov. Takže ďalšia kapitola čoskoro. Už sa to medzi nimi vyostruje...

Ďakujem za predošlé komentáre, ktoré vždy potešia🥰 a aj hlasy ☆.