Nasledujúce dni plynuli veľmi rovnako. V ten deň, keď sa s Elizabeth prechádzali po panstve, strávil Philip dlho do noci v pracovni. Nie žeby nechcel odísť od práce, ale dôvodom bola prítomnosť Elizabeth v ich posteli. Vedel, že jej musí poskytnúť aspoň túto noc bez toho, aby sa jej dotkol a keby vošiel do izby a uvidel ju len v košieľke, tak by sa neovládol a to nechcel dopustiť.

Ráno vstal z postele skôr ako Elizabeth a znova sa zatvoril v pracovni. Elizabeth sa konečne pustila do riadenia tohto panstva. Najprv sa zhovárala s gazdinou a potom s inými slúžkami. Dávali do poriadku horné poschodie. V izbách, ktoré sa nepoužívali dala zakryť nábytok. Vybrala len dve izby, ktoré sa budú udržiavať pre prípadnú návštevu.

Všetko kázala vyvetrať, preto všetko služobníctvo od rána len pochodovalo hore a dole. Túto činnosť vykonával aj majordóm, lebo vojvoda mal dnes ohlásených hneď niekoľko návštev. Celý deň Elizabeth nevidel, preto sa večer tešil, keď ju znova vezme do svojej náruče. Bol rád, že dnes bol na panstve rozruch a keď ho majordóm uistil, že dôvodom toho rozruchu je jej milosť, tak sa potešil.

~~~

Elizabeth sa unavene opierala o rímsu kozuba. Aj napriek prichádzajúcemu letu bola dnešná noc pre ňu chladná, preto si vyžiadala založiť oheň. Vnímala, že do izby vkročil už jej manžel.

Pritlačil svoju hruď na jej chrbát a objal ju svojimi rukami. Pocítil vôňu jej vlasov. Elizabeth mala zatvorené oči. Nechápala prečo jej ten muž nedá pokoj. Celý deň ho nevidí. Dnes spolu neboli ani chvíľu a teraz si chce užiť jej spoločnosť? Zabolelo ju to.

,,Chýbali ste mi Elizabeth." Pošepkal jej do ucha a vtiahol jej ušný lalôčik svojou perou do svojich úst.

Elizabeth nijako neodpovedala, tak sa od nej odtiahol. Kým sa on navliekal do ľanovej košele, tak si Elizabeth šla ľahnúť v domnení toho, že ho odradila. No opak bol pravdou. Už teraz sa tešil na to, keď okúsi jej pery.

~~~

V noci sa Philip prebudil a posadil sa do kresla, ktoré osvetľoval svit mesiaca. Musel si položiť hlavu do dlaní. Cítil sa strašne. Myslel si, že ho Elizabeth bude chcieť ako muža, ale mal skôr pocit, že sa ho bojí. A keď konečne nabral odvahu k tomu, aby ju pobozkal, tak odvrátila tvár. Takto si okamihy v manželskej posteli nepredstavoval.

Vedel, že už nezaspí, preto sa zbabelo utiahol do svojej pracovne.

~~~

Ráno vynechala Elizabeth raňajky a pustila sa do práce v záhrade. Philip ju pozoroval cez okno svojej pracovne. Všetko bolo v poriadku, až kým si nepriniesla niečo, čo sa podobalo pílke a šla zrezať jeden ker. Philip sa rozbehol až k nej do záhrady.

Zadržal jej ruku v pohybe, aby nepokračovala. Elizabeth k nemu prekvapene zdvihla tvár.

,,Čo to robíte?" Mrzuto sa opýtal Philip.

,,Chceli ste, aby som vám pomohla postaviť panstvo na nohy. Včera som začala vnútri. Všetko sa dáva do poriadku. Dnes som začala aj v záhrade." Odvetila neveriacky Elizabeth. Nemyslela si, že ju niekto niekedy nahnevá, ale teraz sa cítila nahnevane. Nehovoriac o tom, že jej ešte stále Philip silno stláča ruku.

,,Ste na tomto panstve pani. Nedovolím vám, aby ste tu zaobchádzali s takýmto náčiním!" Stúpal jeho hlas. Philip sa bál, že si ublíži, ale aj toho, že celú záhradu zničí.

,,A čo mám robiť Philip? Stále si riešite len svoje veci. Mňa ste nevzali ani do dediny, aby som zistila ako mám pomôcť tým, ktorým mám!" Vyčítala mu Elizabeth.

,,Aj na to príde čas Elizabeth. Teraz by ste si mali dávať na seba pozor." Philip myslel na to, že pod srdcom sa jej už môže vyvíjať dieťa. Nemohol ju vziať na jazdu koňom, čo ak by sa jej niečo mohlo stať.

Elizabeth nerozumela ničomu. No konečne sa jej podarilo dostať svoju ruku z jeho zovretia.

,,Prečo nechcete, aby som sa starala o túto záhradu?" Hľadala odpoveď v jeho očiach.

,,To nie je pravda. Len nechcem, aby ste tu čokoľvek menili. Mali by ste byť opatrná, lebo neviete aký dar už môžete chrániť." Dopovedal jej a odišiel.

Elizabeth nechala prácu tak a šla sa radšej prejsť. Každou hodinou chápala Philipovi menej a menej. No jedno si uvedomila. Philip sa vôbec nebude snažiť získať si jej srdce, preto ona nevidí dôvod na to, aby mu dala svoje srdce.

~~~

Elizabeth už spala, keď sa Philip dostal do izby. No nedal sa odradiť a tvár jej obsypával bozkami. Elizabeth sa začala mrviť, lebo sa prebúdzala, no oči neotvorila.

,,Philip, nechajte ma. Spím." Šepla v polospánku. Philip nechcel opustiť od toho, aby sa im čím skôr podarilo počať dieťa, preto odvetil niečo na čo mu Elizabeth súhlasila.

,,Necháme to na ráno." Elizabeth zakývala hlavou a zahmkala. Nad ránom si uvedomila, čo Philipovi sľúbila, preto s náhlením opustila ich izbu bez toho, aby jej šaty boli poriadne zaviazané a sama vyhľadala jej komornú, aby jej šaty upravila.

Philip sa prebúdzal na chlad vedľa seba. Jeho náruč bola prázdna. Poobzeral sa po miestnosti, no nikde Elizabeth nevidel. Preto šiel na raňajky, mysliac si, že už sedí v jedálni. Tak neskoro už dávno nevstával, pripísal tomu únavu, lebo posledné dni ho oberali o zdravý spánok. Nie len prítomnosťou Elizabeth, ale aj tým, že sa nevie s ňou nikam pohnúť.

,,Kde je moja manželka?" Opýtal sa slúžky, keď vkročil do siene. No ona ju dnes nevidela. Koho sa opýtal tak ten Elizabeth nevidel.

Philip sa začínal aj obávať. Bál sa, že utiekla, že ju včera večer vystrašil.

,,Okamžite ju nájdite. Musí sa tu niekde nachádzať!" Hneď obrátil všetko naruby. Nakoniec sa ju podarilo nájsť v záhrade. Na žiadosť Philipa vošla do siene, kde ju čakal s raňajkami. Počkal kým ju usadia, naložia im jesť a potom sa na ňu zahľadel.

,,Stalo sa niečo Elizabeth?" Obával sa Philip.

,,Nie, nestalo. Len som chcela stráviť ráno v záhrade." Smutne odvetila Elizabeth a nezdvihla hlavu od tácky.

,,Za dva dni odchádzam do Londýna kvôli hlasovaniu v parlamente. Verím, že tam strávim len dva dni a cestou domov navštívim moju sestru. Chceli by ste ísť so mnou?" Philip očakával kladnú odpoveď.

,,Nie Philip, na panstve je ešte veľa práce."

,,Spoznali by ste aspoň moju sestru. Viete, je v požehnanom stave a neviem, či jej ešte jej stav dovolí cestovať, aby sa s vami zoznámila." Snažil sa ju presvedčiť.

,,Tak sa s ňou zoznámim až keď príde dieťa na svet." Povedala rovnako chladne ako jej manžel. Až sa Philip zarazil. Čo sa s ňou deje? Pomyslel si.

,,Potom už môžete byť aj vy v požehnanom stave, ktorý vám nedovolí cestovať." Vyhlásil Philip to, na čo už narážal pár dní.

,,Prečo by som mala?" Opýtala sa Elizabeth, no vôbec sa jej nepáčilo kam uberal ich rozhovor.

,,Azda vám nemusím vysvetľovať ako ..." Nedopovedal, lebo ho zastavila Elizabeth a povedala nie.

Konečne k nemu vzhliadla.

,,Dvaja ľudia by sa mali mať najprv radi a až potom by mali prijať do svojho života dieťa." Vyslovila a zanechala Philipa samého v myšlienkach, ktoré ho pohltili.

Jednou vetou vypovedala všetky odpovede na otázky, ktoré ho trápili. No táto veta ho zrazila na kolená. Elizabeth mu jasne dala najavo, že by mala medzi nimi najprv vzniknúť láska a až potom by sa mali oddávať vášni. Navyše mu potvrdila, že dieťa nechce takto skoro, ale mal na výber? Nemal. Preto nemohol hľadieť na to, čo mu Elizabeth povedala.

Skoro celý deň strávila v záhrade. Stratila nádej, že ju dá do poriadku len sama. Toto panstvo potrebovalo záhradníka. Preto šla poobede za Philipom. Jej žiadosti vyhovel, ale mal podmienku, že záhradníka vyberie on, aby dohliadol na to, že nič nezničí. V ten deň poslal do dediny muža, aby niekoho zohnal. Na druhý deň jej Philip predstavil muža, ktorý jej mal pomôcť zveľadiť záhradu.

Vtedy konečne zahliadol na jej tvári niečo, čo sa podobalo na úsmev, ale úsmev to nebol. Philipovi tak bolestne jej úsmev chýbal. V ten moment získal odpoveď na svoju otázku, ktorú si položil, keď prechádzali záhradu spolu. Môže byť pre neho kvetina, ktorá mu rozjasní deň. Len sa musí o ňu starať. Nezaujímal sa o ňu a ona mu pomaly začína vädnúť. Prvýkrát zacítil ako mu precitlo srdce, ktoré zasiahla bolesť. Uvedomil si jednu vec, že bol rovnaký ako jeho otec. No ešte to nechcel vysloviť nahlas.

Zveril sa s tým až svojej sestre, ktorá sa pýtala na jeho manželstvo. Rozhovor viedli v súkromí. Nechcel sa zverovať so svojimi pocitmi pred tým odporným chlapom, jej manželom.

,,Aká je tvoja manželka? Opíš mi ju prosím." S úsmevom a nadšením sa ho pýtala sestra.

,,Je nevinná, má čisté srdce, no ja ju ničím Amélia ." Skleslo povedal Philip.

,,Je rada, že som odišiel. Ani ma nešla vyprevadiť." Odfrkol Philip. Len pri svojej sestre mohol byť sám sebou. Len pri nej sa mohol smiať, zúriť, rozprávať sa s ňou o tom, čo cítil. Len jej veril.

,,Takto nehovor Philip. Poznám ťa. Nie si ten najhorší muž, ktorý sa mohol stať jej manželom." Philip sa len uškrnul. No horší určite nie je ako muž, ktorého si vzala. No videl na sestre, že toho muža ľúbi a je s ním šťastná. Navyše s ním čaká dieťa. Musel len pretočiť očami akého otca bude mať. No neprišiel ju tu súdiť.

,,Som presne taký ako náš otec!" Philip sa postavil. ,,Robím to isté, čo urobil on s našou matkou! Urobil som chybu. Pozeral som na svoje potreby a chcel som manželku, ktorá by sa mi aspoň páčila, keď som už nemal na výber a musel som sa oženiť. No mal som si vziať tú, ktorá šla po titule, ktorý by získala vydajom."

Amélia pristúpila k bratovi a dotkla sa jeho ruky. ,,Skús urobiť niečo, čím by si si ju získal. Aspoň na istý čas. Venuj sa jej."

,,Už som niečo urobil, len to trvalo dlhšie ako som predpokladal." Viac sestre neprezradil.

,,Nechcem si ju získať." Amélia musela vydýchnuť nad svojím tvrdohlavým bratom.

,,Prečo?"

,,Aspoň nie teraz, kým je tu stále možnosť, že sa budem musieť oženiť znova." Philip nechcel potom ostať ranený.