Ruku si držím na zbrani. Talin ma zavedie do jedného veľkého hangáru veľkosti futbalového ihriska.

„Vypratali sme to tu pred pár týždňami," začne Talin zamyslene a baterkou prejde po holých stenách z plechu oblúkovitej miestnosti. „Meerová nám dala urobiť nový sklad s tým, že tento zbúra a nahradí ho úradnou budovou SOFTPOE. K realizácii sa ešte nedostala, ale tu neostalo nič. Miesta je dosť a hoci svetlá nefungujú kvôli obmedzenej elektrike, malými lampičkami by ste si mohli vystačiť. Okrem toho, cez deň sem preniká dosť svetla aj napriek malým oknám."

„Už mi len vysvetli, o čo je toto lepšie, ako škola?" Tam máme aspoň normálne svetlo, nejaký ten nábytok a v prípade núdze aj kúrenie. Posledné noci bola dosť zima.

„Tak za prvé, ste tu menej nápadní." Talin sa otočí tvárou ku mne a zasvieti na zem medzi nami. „Za druhé, nejaké postele, matrace, alebo podobne, by sme zabezpečiť vedeli. Síce nie veľa, ale mohlo by to postačiť. Možno by sme zvládli natiahnuť aj nejaké závesy, aby ste mali nejaké to súkromie. O jedlo by sme sa tiež postarali."

„Je tu tma ako vo vreci," namietnem. „A v prípade, žeby sa niečo stalo, existuje len jeden východ."

Talin prikývne. „Nenamietam. Len ti vravím, že je tu aj táto možnosť. V škole sa beztak nemôžete zdržiavať dlhšie, ako ďalšie dva dni. Skôr či neskôr, si musíte nájsť nové stredisko a tento hangár je jediná možnosť. A ak by ste do toho šli, bude neskoro odsťahovať sa stade na poslednú chvíľu. Mali by sme na to ísť postupne. Prichádzali by ste počas celého dňa v rôznych skupinkách so všetkými vecami, ktoré chcete. Pre mňa za mňa aj so všetkými papiermi, ktoré sa vám môžu zísť. Ja pošlem zopár mužov pre tie staré postele, ktoré tu boli istý čas skladované. Ak sa uskromníte a na posteľ si ľahnete aj dvaja či traja, možno sa konečne vyspíte aj inde, ako na zemi."

„Galiou teraz nemôžeme hýbať." Už siaham po najkrajnejších argumentoch. Neviem, či je toto celé dobrý nápad.

„Ale choď." Talin mávne rukou. „Mám auto. Naložíme ju a bude."

„Prečo nám tak pomáhaš?"

Povzdychne si. „Nepomáham tebe. A ani nie im. Len rovnako ako ty, chcem predísť katastrofe."

Nadýchnem sa a vyfúknem vzduch z pľúc. Je tu strašne dusno. Aké by to asi bolo, ak by tu bolo o štyristo ľudí viac? „Možno by sme sa ani nepomestili," zamrmlem.

„Ale hej," namietne Talin. „Je to ešte väčšie, ako to vyzerá. A pokiaľ chcete skutočné súkromie, na pravej strane sú v plechových tabulách dvere. Jedny vedú na záchody, ďalšie do skladov a tretie do nejakej prázdnej miestnosti."

„Na čo, prosím ťa, je v hangári záchod?"

„Povráva sa, že počas nejakej vojny, bolo toto mesto istý čas obliehané. Mešťania sa nemali kam ukryť, v domoch nebolo bezpečne a ako iste vieš, len málo z nich má vlastné pivnice. Preto keď bolo najhoršie, zaliezli do hangárov. Veľmi rýchlo si uvedomili, že okrem pšenice sa veľmi nenajedia a ak nechcú riskovať, nemajú ani kam na záchod. Po tom, čo mesto vyslobodili ruskí vojaci a sami sa odtiahli do týchto miestností, aby mohli v prípade potreby zaútočiť, mali rovnaký problém. Prikázali tak ľuďom, aby s tým niečo urobili. Mešťania sa vedeli vcítiť do ich kože, tak sa dali do práce. Celý hangár obalili ešte ďalšou vrstvou plechu, ktorá o pár metrov odstávala od pôvodnej línie. Po celej dĺžke vytvorili tri miestnosti, ku ktorým sa dá dostať cez dvere. Jedna z tých miestností je práve na rokovania vyšších dôstojníkov. Do ďalšej zaviedli provizórny vodovod, ktorý vynovilo SOFTPOE a vojaci mali už aj záchod. A do tretej miestnosti schovali zásoby.

Avšak budova vyzerala groteskne a nesymetricky. Rovnakú vrstvu urobili aj na druhej strane, ale kým by stihli vytvoriť dvere a miestnosti, táto časť štátu sa oslobodila od cudzích vojsk. Vojaci odišli a ľudia sa na to vykašlali."

Prekvapene vypísknem. Nikdy som netušila, že i obyčajný sklad môže mať takú zaujímavú históriu. „Je to vážne pravda?"

„Ja neviem," podotkne Talin. „Ale niečo na tom byť musí. Inak vážne nevidím dôvod na to, aby bol záchod v hangári so pšenicou."

Zasmejem sa. „Asi si mala pravdu, Talin. Túto možnosť by sme rozhodne mali zvážiť."

+++++

„Kde si, dopekla, bola?" Za posledných desať minút, na mňa túto otázku vychrlil každý, s kým som sa stretla.

Ich vyčítavé, ale aj upokojené, pohľady, ma prenasledujú po chodbách školy. Hlavne ak ide o Ria, ktorý si povedal, že ma už radšej ani nenechá samú. Niežeby sa mi niečo stalo.

O pol hodinu už sedíme v jednom kabinete, ktorý učitelia museli používať na nejaké slávnosti, alebo niečo podobné. Doteraz sme sa sem akosi nedostali, táto miestnosť je na vrchom poschodí a dvere boli zamknuté. Nepovažovali sme to za dôležité, ale koniec koncov, keď sme našli kľúče, neodolali sme.

Steny miestnosti sú natreté na jemnú oranžovú a nábytok, rátajúc i široký gauč a desať foteliek potiahnutých jemnou hebkou látkou, sú ladené práve do tónov oranžovej, žltej, poprípade béžovej.

Uprostred miestnosti je dlhý stôl so zaoblenými rohmi a vylešteným povrchom. Kde-tu, sú na skrinkách malé vázy, či nejaká kytička.

Dala som si zavolať každého, komu dôverujem a koho slovo by mohlo niečo zavážiť. Tentoraz tu nie je len zvyčajná zostava.

Okrem mňa, Ria, Alexa, Hawkeho, Eliotta, Salema a Petra, je tu aj Ama, Talin, Troy, Liks, Táňa, Riov a aj môj otec. A celej tejto partii sa chystám navrhnúť, aby sme sa premiestnili do plechového bunkra.

„Najskôr by som sa vám chcela ospravedlniť, že som odišla bez slova," začnem opatrne a jediné, čo ma podporí, je Talinin nadvihnutý kútik úst. „Mala som vám dať vedieť, kam a prečo idem. Alebo aspoň, že idem. No v každom prípade, bolo to na niečo dobré."

Kývnem hlavou k Talin, ktorá prevezme slovo: „Pre vašu veliteľku," na to slovo dá zvláštny dôraz, z ktorého mi prejde mráz po chrbte, „som dala istú ponuku. Ide o spojenectvo s celým poľnohospodárskym blokom. Pomohli by sme vám, kde by sa dalo, za veľmi jednoduchú službičku."

Medzi ostatnými nastane ticho. Keď spomenula, že chce protislužbu, chvíľu som bola v pomykove aj ja. Čo by asi mohla chcieť? Vládu v Kupole, až to všetko skončí? Oficiálne uznanie? Skonovať s Meerovou? So Stephanie? S Ostreľovačmi? Keď mi to potom vysvetlila, prišla som na to, že ani z ďaleka nemá také vysoké očakávania.

„Talin nás prosí o to, aby jej ľudia spoza hraníc dali istú časť územia. Konkrétne tú, kde pestujete. Povedala som jej o tom, ako veľmi sa tým rastlinám darí a ona by to chcela využiť. Až sa to všetko skončí v náš prospech, už ani tak nebudete bývať tam," prehovorím pomaly.

Pohľad upieram hlavne na Salema, ktorého mama má právomoc nad týmto rozhodnutím. On mi pohľad opätuje, ale nakoniec neodpovie tak, ako som si myslela.

„Myslím, že to ani tak nie je vec mojej matky," prehovorí opatrne. „Podzemné mesto právom patrí tebe, takže si s ním môžeš robiť to, čo uznáš za vhodné."

Pokrútim nad jeho slovami hlavou. „Tu nejde o to, že kto to miesto vybudoval. Vy ste tam žili, tvoja matka má oficiálne moc nad tým miestom. Preto teraz nerozhodne moje slovo, ale to tvoje, Salem."

Chvíľu si ma premeriava, akoby hodnotil, či to myslím vážne. Myslím to vážne. Úplne.

Následne sa pozrie na Hawkeho, ktorý takmer nebadateľne prikývne. „Myslím, žeby sme sa mohli dohodnúť."

„Skvelé," usmeje sa Talin. „Teraz poďme k našej pomoci."

Zhlboka sa nadýchnem a vytiahnem z obalu papier, ktorý sme s Talin spísali. Ide o písomné potvrdenie toho, o čom sa rozprávame. Pre ňu pôdy za pomoc. Ja a ona to podpíšeme a následne sa na druhú stranu podpíše aj zvyšok ako svedkovia, že sme obe podpísali papier dobrovoľne.

Prebehnem očami po riadkoch, aby som si bola istá, že na nič nezabudnem: „Talin nám sľubuje bezprostrednú výpomoc so zaobstarávaním potravín. Ďalej nám poskytne svojich mužov, ak by došlo k ozbrojenému konfliktu. Je ochotná dať nám pracovníkov, ktorí nám pomôžu dostať sa k zbraniam, budovám SOFTPOE či SODA. A hlavne nám práve teraz ponúka možnosť presťahovať sa do jedného z ich hangárov, čím dostávame aj čas navyše."

Keď ostane ticho, pokračujem: „Potrebujem súhlas váš všetkých. Preverte si jednotlivé možnosti. Ja som tak urobila a mám pocit, žeby sme to mali prijať."

V skutočnosti súhlas každého z nich nepotrebujem. Stačí mi môj vlastný a ešte niekto, kto ako svedok podpíše papier. No bola by som radšej, ak by sme sa zhodli jednotne.

Ale je to vôbec možné?

+++++

Až na Troya a Amu, ktorá si na svoju stranu prilákala aj Petra a Liksa, sme sa všetci zhodli, žeby sme mali jej ponuku využiť. Troy prišiel s myšlienkou, že Talin predsa neznáša Ostreľovačov, takže nemáme dôvod veriť jej. Tejto myšlienky sa držala aj Ama, ku ktorej sa nakoniec pripojil aj Liks a Petr, ako správny braček, podporil svoju mladšiu sestru.

Ale keď videli, že mi sa tej dohody držíme, podvolili. Nezdá sa mi, žeby to bol trik od Talin. Ak by niečo chcela, zbavila by sa ma v hangári. Alebo by dala vedieť Meerovej a Woolerovi. Zobrali by ma a vypáčili by všetko, čo viem. A zrazu by mali bez boja vyhraté.

Možno by som nemala, možno je to nerozvážne rozhodnutie, no verím Talin Smithovej. A zdá sa, že nie som jediná. Hoci Eliott je ohľadne nej dosť skeptický. No v tomto prípade ho ide brať ešte menej vážne, ako zvyčajne.

Stihla som sa porozprávať aj s Vet, ktorej noha sa má značne lepšie. Doktorka s tým však nie je spokojná. Vraj chápe, ak sa raz stane, že sa niekomu zvyčajne dobre hoja strelné zranenia. Ale aby o deň neskôr prišiel niekto ďalší a napriek dosť zlému stavu sa dá takmer úplne dokopy za necelé tri hodiny?

Niečo jej na tom celom nesedí a o zvláštnosti celej situácie presvedčí aj mňa. Okrem toho, niečo mi do toho celého nehrá. Akurát ešte neviem, čo presne.

„Ross?" Zrazu sa pri mne zjaví Hawke s drobným copom v hnedých vlasoch. Asi mu už lezie na nervy, že mu stále padajú do očí. „Mne sa na tom celom niečo nepáči. Myslím..."

Preruší nás otvorenie dverí na škole. Oboch nás Nat prekvapí, ale Hawke sa usmeje. „Dúfal som, že sa ti nič nestalo."

Úplne nechápem, o čom je reč, ale zamračený výraz Nat sa mi nepáči. Jasné, usmieva sa len málokedy, aspoň v mojej prítomnosti, ale vidím na nej, že je niečo zle.

„Posral si to," vyblafne na Hawkeho a ďobne ho ukazovákom do hrude. „Nemal si ísť so mnou."

„Mala si z toho problém?" spýta sa Hawke neisto.

„Ja?" Nat si odfrkne. „Kdeže. To ty máš problém, hnedovláska. Stephanie trvá na tom, aby som ťa za ňou odviedla."

No, čo by mohla Steph chcieť od hnedovlásky? :D