Väčšina ľudí sa natisla do jedálne na prízemí. Je tu dosť miesta na to, aby sme sa zmestili, ale zopár ľudí aj tak ostalo radšej na chodbách. Do tried sme sa ešte nepozreli. Predpokladám, že sa veľmi nezmenili od tej doby, čo som sem chodil.

Každá zafarbená na inú farbu a stoličky so stolmi ladené podobne. Je to celkom dobrý nápad, aspoň si tí najmenší nepomýlia triedy, ale po pár rokoch v obklopení rovnakej farby, to človeku začne liezť na nervy.

Lori sa ma doteraz držala, ale na hlavnej chodbe našla skvelú spoločnosť- dievča a chlapca, dvojičky, v jej veku, ktorí so sebou majú aj autíčko a jednu bábiku. A kto som ja, aby som jej bránil v tom, aby sa s nimi hrala?

Namiesto toho, aby som pokračoval po rovnej chodbe, kde je ešte pár zablúdených duší spod zeme, vojdem rovno do zborovne. Pokiaľ sa nemýlil, Ross išla sem a až potom sa pobrala do kabinetu geografie.

To, že tu niekto bol, je jasné na prvý pohľad. Nejeden šuplík ostal vytiahnutý a zopár papierov sa dostalo na červený koberec.

Pamätám si na časy, keď som sem chodil. Teda do školy, nie do zborovne. Tu som bol len výnimočne, ale vtedy táto miestnosť vyzerala ešte inak. Na rozdiel od tried, tu sa farbili steny, menil nábytok a rozhodne sa aj premiestňovali stoly.

Podídem k najbližšiemu. Stôl matematikárky tiež prešiel Rossinou inšpekciou. Tá žena je až chorobe posadnutá systematickým ukladaním a svoje pravítka by určite nenechala na stole. Ale jej balíček cigariet ma prekvapí.

Vedľa je stôl angličtinára, o ktorom sa dlho tvrdilo, že má niečo s matematikárkou. Pri pohľade na neporiadok na jeho stole sa tomu ťažko verí. A tentoraz to nie je práve dočinením Ross.

Môj pohľad padne na týždenník, ktorý tu musí byť ešte spred minulého týždňa. Aspoň tak súdim podľa dátumu. No viac ako neaktuálnosť na stole angličtinára, ma zarazí nápis na prvej strane: Natasha Laudalová (†17) bola v piatok ráno nájdená vo svojej cele mŕtva. Spáchala desivú samovraždu.

Musím si pritiahnuť stoličku, aby som si bol istý, že sa mi nepodlomia kolená. Nat a samovražda? To nie je možné. Poznám... poznal som ju. Nikdy by tak hlboko neklesla. Či už vo vlastných, alebo našich očiach.

Pokrútim hlavou. Toto nemôže byť pravda. Musí to byť nejaký trik Meerovej, ako zamaskovať niečo iné. Áno, určite je to tak. Ona nie je mŕtva a tým to hasne.

Noviny poputujú späť na stôl a ja opustím zborovňu. Práve vtedy do školy vstúpia poslední členovia poslednej skupinky pod vedením Alexa a Galie. Eliott s Petrom dorazili pár minút za nami.

Vidím, ako sa Alex skloní k Lori, ktorá sa mykne. Zaškerím sa pritom. Naozaj sa ho bojí, akurát ani mne nedochádza, prečo. Niečo jej povie a Lorin pohľad sa na moment presunie na mňa. Následne vystrie ruku mojim smerom a niečo povie. Alex sa pozrie sem a pery sa mu roztiahnu v úškrnku. Ešte niečo pošepká Lori a potom sa vyberie ku mne.

„Tá malá sa ma asi fakt bojí," prizná, keď dôjde dosť blízko. „Mimochodom, sľúbil som jej v tvojom mene bábiku."

Povzdychnem si. „Všetko šlo hladko?"

„Ale hej. Kde máme šéfku?"

„Kutre medzi mapami."

Alex prikývne. „Kabinet geografie je hotová zlatá baňa. Tam nájdeš aj vypchatú veveričku."

„Odkiaľ vieš?"

„Keď som na hodinách robil učiteľke zle, často ma trestali tým, že som im musel pomáhať pri upratovaní. A hádaj, s ktorou učiteľkou som mal najväčšie nezhody?"

So smiechom nad ním pokrútim hlavou. „Zober ľudí do jedálne, je tam takmer každý. Alebo sa môžu uložiť aj na chodbách."

„A čo triedy?"

„Tie zatiaľ nechávame tak. Neskoršie sa môžu zísť, aby sme si medzi nimi urobili nejaký prehľad. Nateraz postačia chodby."

Alex prikývne a vzdiali sa. Možno sa snaží nedávať najavo, ako veľmi mu chýba Cala, ale nejde to prehliadnuť. V očiach mu chýba tá iskra, ktorá z neho robila skutočného Alexa.

Trvá len pár sekúnd, kým sa ľudia na chodbe zas preriedia a ja uvidím Lori, ktorá ukradla chlapcovi autíčko a teraz vydáva zvuky ako pokazený motor. Potom môj pohľad upúta niečo iné.

„Kam ideš?" Môj hlas zastaví Hawkeho, ktorý už stihol položiť končeky prstov na kľučku vchodových dvier.

„Zdá sa mi, že som niečo začul." Mykne plecami. Potom sa ironicky uškrnie: „Hádam mi nechceš zakázať, aby som to tam skontroloval."

Pokrútim hlavou. „Ale nemyslím si, žeby si mal behať vonku."

Prevráti nado mnou očami. „Radšej bež nájsť Ross, Salem ju akosi nepriviedol."

„Hľadá mapy," podotknem a pri tej predstave sa pousmejem. Predstava Ross medzi starými mapami je prinajmenšom zaujímavá.

„Tak jej choď pomôcť." Tými slovami stisne kľučku.

„Hawke."

„Čo?" Otočí sa ešte mojim smerom.

„Hneď idem za tebou."

Počujem ako si povzdychne, ale takmer nebadateľne prikývne ešte predtým, akoby tie dvere aj otvoril a vyšiel. Pretočím sa na päte a v dave vyhľadám malú ryšavo vlásku. „Lori!"

Dvihne pohľad od parkiet a za pár sekúnd sa pretlačí davom až ku mne. „Prosím?" Má vysoký hlas.

„Hneď sa vrátim, ty sa zatiaľ hraj s ostatnými."

„A kde ideš?" spýta sa zvedavo. Ako vždy. Chce mať prehľad o každom mojom kroku. Je horšia ako mama.

„Len na vzduch, ostať tu."

Oduje spodnú peru, ale prikývne. Sadne si na parkety to tureckého sedu a začne sa hrať s prameňmi svojich vlasov. „Ponáhľaj sa," prikáže svojim tenkým hlasom a zasmeje sa.

Usmejem sa na ňu a prikývnem. Musel som jej povedať, kam idem, aby ma potom nehľadala a náhodou sa niekde nezatúlala. Chodil som sem dosť dlho na to, aby som vedel, že sa medzi chodbami školy dá patrične stratiť.

Otvorím vchodové dvere a hneď, ako ma osvetlia prvé lúče Kupoly, začujem prekvapené: „Rio."

Preletím očami cez Hawkeho so zbraňou až k prekvapenému dievčaťu, ktoré takmer okamžite pustí zbraň do trávi a prebehne ku mne. Skočí mi okolo krku a mne chvíľu trvá, kým si uvedomím, že v náruči naozaj držím Nat. Tú Nat, o ktorej noviny tvrdili, že je mŕtva.

„Nat," vydýchnem a stisk jej opätujem.

„Ako je možné, že žiješ?" Prekvapí ma, že tú otázku vyslovíme takmer naraz.

„Ja?" spýtam sa nechápavo. „To o tebe tvrdia noviny, že si mŕtva."

Odtiahne sa a prebodne ma pohľadom, ktorý mi je natoľko známy. Bez slov mi nadáva do debilov. „Fakt si myslíš, žeby som sa na veľké potešenie Meerovej zabila?"

„Nie, preto som tomu ani neveril."

„Tak potom čo tá otázka?" Buchne ma do ramena ale usmeje sa. Úprimne sa usmeje. „Žije aj Alex?"

„Samozrejme," prikývnem a ešte raz ju vtiahnem do náruče. Je tu. Nie je v cele Meerovej, nie je mŕtva. Moja najlepšia kamarátka je tu, naozaj tu. „A aj ty žiješ."

Zasmeje sa. „Kto je tento?" Plecom mykne dozadu a ja si až vtedy pripustím, že Hawke stojí len pár metrov od nás s nechápavým pohľadom, ale už so spustenou zbraňou.

„Nat, to je Hawke. Je to... kamarát." Pri poslednom slove zaváham, ale nie je to preto, žeby som ho podozrieval zo zrady. Skôr neviem, či sa náš vzťah dá považovať za kamarátstvo. Asi skôr nie.

„Červená Ostreľovačka," pospája si to Hawke. „Ty si sliedila pod oknom?"

„Ty si si ma všimol?" spýta sa Nat nechápavo a odtiahne sa odo mňa. Razom akoby som tam ani nebol. „Ako?"

Hawke pretočí očami. „Nie som slepý. A čerené vlasy pod oknom tiež nie sú práve nenápadné."

„Ľudia?" začnem a premeriam si okolie, kým sa obaja zas pozrú na mňa. „Toto by sme si možno mali vysvetliť skôr vo vnútri."

Obaja prikývnu a ako prvá vojde Nat. Potom Hawke a nakoniec aj ja. Lori sa ku mne okamžite rozbehne a zakvačí sa mi do nohy. Povzdychnem si už skôr zo zvyku, ako z otrávenia. „Bol si dlho!" obviní ma okamžite.

Nat na mňa nechápavo pozrie. „Ehm?"

„Dlhý príbeh." Mávnem nad tým rukou. „A k jeho podrobnostiam sa dostaneme až keď..."

Moje slová prerušia kroky na schodisku. Pozriem tým smerom a usmejem sa, keď Ross preskočí posledný schod a igelitku s papiermi, rovnako ako aj batoh, položí naň. „Nat?"

„Ross?"

Zdá sa mi, ale prítomnosť Ross ju prekvapila ešte viac, ako moja? „Ty žiješ," skonštatuje Nat.

„A?"

„Vraj si mŕtva."

„Tvrdí kto?"

„Stephanie Tysonová."

Medzitým sa objaví aj Alex. Všetci do jedného preskakujeme pohľadom z jednej osoby na druhú. Všetkým stranám totiž zjavne ušlo dosť veľa podrobností. „Podľa mňa by sme mali zvolať poradu," podotknem nakoniec a rukou ukážem na zborovňu. No vážne, aké miesto by sa hodilo na vojenskú poradu viac ako školská zborovňa?

Podľa mňa je každá učiteľská  porada hodná tej vojenskej :DD Aaa, dosiahli sme druhé miesto v sci-fi :3