„Hou, hou, hou!" stopne ma Alex a schmatne ma za ruku. „Kam by si šla?"

„Alex, musíme s týmto skoncovať," vydýchnem a vytrhnem sa mu. „Okamžite."

„A akoby si to chcela urobiť?" nadvihne na mňa obočie a prekríži si ruky na hrudi. Spoza neho na mňa hľadí rovnako odmietavý Salem. Samozrejme, veď je to šialené.

„Potrebujem hovoriť so Stephanie," rozhodnem po chvíli a pozriem sa Alexovi do očí. Už dobrú polhodinu za mnou chodí s rovnakým nechápavým pohľadom.

„Poď," ozve sa nakoniec spoza mňa a ja sa vyberiem za Yan, ktorá ako jediná prejaví ochotu pomôcť mi.

Na schodoch sa však zvrtne a pozrie sa mi do očí. Konečne pochopím, ako veľmi sa podobá na svojho prastarkého Philipa. Rovnako veľké, zvedavé oči farby gaštanov. Podobne tvarovaný špicatý nos a úzke pery. Totožné čierne vlasy ako obrovské krídla havranov.

„Ross, som tvoja kamarátka?" spýta sa potichu.

„Pravdaže."

„Tak mi povedz, že o čo ide," poprosí ma. „Nechcem sa zajtra dozvedieť, že si mŕtva. Nemôžem žiť s ďalšími bezduchými tvárami, Rosie."

Slovo Rosie, ma zarazí. Pre každého som len Ross, čierna Ostreľovačka a hoci to trvalo dlho, konečne mám pocit, že som si ten titul zaslúžila. Lebo konečne viem, čo musím urobiť. Odo dní, čo ma tak volali, uplynulo tak veľa času, tak mnoho vecí sa udialo, že teraz by som to dievča, plne zahľadené do bielej steny, ani nespoznala.

„Yan, tušila si, že mal tvoj prastarký AntiR gény?"

Mladá doktorka sa zatvári, akoby dostala zaucho, ale následne pokrúti hlavou. „Mohol sa stať sivým Ostreľovačom," pokračujem a uprene jej hľadím do očí. „Odmietol to. Vieš prečo? Lebo dokázal posúdiť, čo všetko to so sebou obnáša."

Zhlboka sa nadýchnem a pohľadom nútim Yan, aby sledovala mňa. „Tým, že človek chytí AP-R zbraň, sa zaväzuje pre Kupolu. Že ju bude chrániť, obhajovať jej ideály a bojovať pre ľudí, ktorí v nej žijú. Keď som nastúpila medzi Ostreľovačov, neuvedomovala som si to. Až teraz, keď sa to všetko rozpadá, chápem, akú zodpovednosť si tá malá Rosielee Parekrová vzala na plecia. Ak... ak by v tom čase ostala vo vedení Weissová, mohlo by to celé vypáliť inak. Ja, aj ostatní, sme urobili chybu, keď sme toto dopustili. A ja, ako ich vodca, to musím napraviť. Konečne mám pocit, že viem ako na to. Otázkou ostáva len, pomôžeš mi?"

Yan ma prudko zovrie v náruči a ja ju na dlhú chvíľu odmietam pustiť. „Si človekom, akým by sa mal stať každý jeden z vás," šepne mi do ucha. A ja cítim ako ma to zaplaví. Tá sila, o ktorej existencii som doteraz ani nevedela.

Nie sila guľky v mojom batohu.

Ale sila súdržnosti, lásky, priateľstva. Tých vecí, ktoré nám ostanú aj po tom, čo všetko zmizne. Až Kupola padne, ľudia sa premenia na prach, no ten pocit ostane. Hlboko v duši, ktorá si tú hrejivú silu bude pamätať naveky.

+++++

„Ross." Stephanie vycerí zuby v šialenom úsmeve a zahrká putami. „Aj by som ti šla podať ruku, ale ako vidíš, som doslova pripútaná k posteli. A nemôžeš ani poprieť, že je to tvoja zásluha."

„Nie len moja," opravím ju a sadnem si na stoličku.

Obráti ku mne hlavu a do tváre jej padnú vlasy. Zakryjú jej desivé jazvy, no pery, sa jej roztiahnu do úškrnku. „Dobre, mám na tom svoj podiel aj ja," prikývne, odhrnie si vlasy a jej oči sa do mňa zabodnú ako blesky rádioaktívnej búrky. „Čo tu chceš?"

„Chcem odpovede. Čo plánuje Meerová?"

Zažmurká a následne sa rozosmeje. „Ross, máš pocit, že som váš korunný svedok alebo niečo podobné?"

„Rozhodne nie, na to by si musela byť spoľahlivá, čo nie si," zašomrem. „Chce Meerová toto?"

Vytiahnem ruku z vrecka a roztvorím dlaň pred Stephanie. Rádioaktívna hmota sa hmýri v malej guľke a ja zacítim, ako Steph prestane aj dýchať. „Ty..." zasekne sa ako pokazený stroj. „Ty si... nabila si tú guľku?"

„Odpovedaj. Potom odpoviem aj ja."

Poskočí jej ohryzok pri tom, ako prehltne. Následne sa rozhodne. „Meerová nechce tie guľky. Ona chce len ich silu. Tie guľky boli stratené a ona ich nedokázala nájsť. Myslela si, že Amabel a Sam ich zničili."

Steph si oblizne pery. „Preto sa snažila ich silu... vyrobiť."

„Počkaj. Snažila?"

Pomaly prikývne a nervózne si prejde rukami po brade. „Podarilo sa jej vyňať z teba AntiR gény a tie vložila do podobnej škrupinky, ako sú guľky AP-R zbrane. Ona tú silu už má. Akurát, nevie ju nabiť. Snažila sa dostatočnú energiu získať z Nat a aj z iných, no zdá sa, že jediný, kto by to dokázal, si ty."

„Ale na čo to potrebuje?"

Zdá sa, že Stephanie horlivo uvažuje, či mi prezradiť pravdu alebo nie. A keď rezignovane vydýchne, netuším, čo si mám o tom celom myslieť. „Chce dosiahnuť úplnú odolnosť voči radiácii. Silu. Nesmrteľnosť."

„Pre seba?"

„Aj. Teraz mi dokáž, aká si čestná, Rosielee Parkerová. Nabila si tú guľku ty?"

„Áno."

„A ako?"

„Chytila som ju."

Steph so zúfalým smiechom pokrúti hlavou. „Tvoje gény sú najväčším zázrakom za posledných sto rokov, Ross."

„Stephanie, mám ešte jednu otázku."

„A čo dostanem za odpoveď?"

„Nič. Ale prosím ťa o to ako Ostreľovač. Ako človek. Lebo verím, že z oboch je v tebe ešte čosi."

Miestami som o tom pochybovala. Ale teraz vidím, že je v nej ešte malý úlomok ľudskosti, ktorý dokáže pomôcť. Vidno to v jej očiach, ktoré pomaly zaženú búrkové mraky a na malú chvíľu sa ocitneme v jej oku, kde vládne úplný pokoj.

„O akú otázku ide?"

A keď jej ju položím, ona len nechápavo zavrtí hlavou.

+++++

Podám Alexovi vysielačku. „Zavolaj. A za každú cenu zariaď, aby sa vysielačka dostala k Nat. Keď je osamote. A pred Talin ani muk o tom, že som tu."

„No počkať," zarazí ma Alex. „Talin nevie, že si tu?"

„Nevie a aspoň niekoľko hodín sa to dozvedieť ani nesmie. A ani nikto iný. Jasné?"

Premeriam si trojicu okolo mňa, ktorá je z môjho správania už minimálne vydesená. Nikomu nehovorím plnú pravdu, jednoducho nemôžem. Ak chcem, aby to fungovalo, musia vedieť čo najmenej.

„Prečo?" Nakoniec je to Salem, kto vysloví otázku, ktorá ťaží každého.

„Potrebujem, aby môj plán fungoval. A bez úplnej diskrétnosti to nepôjde."

„A prečo práve Nat?"

„Ona jediná vie, kde približne som."

Alex nado mnou pokrúti hlavou a naznačí, aby sme držali jazyk za zubami. Potom zapne vysielačku. „Počuješ ma, Talin?"

„Deje sa niečo?" ozve sa jej hlas na druhej strane.

„Nie, to nie." Alex na mňa vrhne dlhý, významný pohľad a ja prevrátim očami. Jeho bláznivá povaha ostala nedotknutá aj po tom všetkom, čo sa stalo. „Mohol by som hovoriť s Nat?"

„O čom?"

„Proste... chcem hovoriť so svojou kamarátkou. Môžem?"

„Jasné!" ozve sa z pozadia hlas spomínanej a následne vysielačka zachrčí, keď Nat vytrhne starý prístroj z rúk Talin. A hneď na to veľké buch keď sa Nat zamkne do nejakej izby. Súvislosti jej došli pozoruhodne rýchlo. „Takže?"

Vychmatnem Alexovi z rúk vysielačku a zacúvam do jednej menšej izby, kde za sebou zamknem. Ako som vravela, čím menej zasvätených, tým lepšie.

„To som ja."

„Myslela som si. Takže?"

„Počúvaj ma veľmi pozorne, dobre?"

Nat si povzdychne. „Jasné."

Až skončím s celým mojim plánom, znie ešte skeptickejšie. Lebo toto nie je reálne. Čert to ber. Napriek tomu jediné možné. 

Takžeee... je tu niekto, koho poteší správa, že mám už celý príbeh dopísaný? :D