,,Ja som Arman. Teší ma."

,,Konečne som s niekým na izbe. Vieš aká je tu nuda!? Som tu už štyri dni. A mám tu byť vraj do konc týždňa. Prečo si tu ty?"

,,Vraj kvôli plynu a strate pamäti."

,,Aha...tak to sa od teba toho veľa nedozviem."

,,Viem zatiaľ to, že som uspávač."

,,To fakt? Aj ja kamarát. Už máš parťáka?"

,,Ešte nie. A prečo si tu ty?"

,,Strhujúci príbeh. Bol som v práci. Normálna rutina. S parťákom sme vystopovali vlka, ktorého sme mali uspať. Jeden z obávanej trojky." Spýtavo som sa naňho pozrel. ,,Neboli upravený v labáku. Sú extrémne nebezpečný. Dokonca nebezpečnejší než tí čo majú schopnosti. Nechápem prečo ich vypustili do arény. Vždy sú s nimi len problémy. No k príbehu. Nevedeli sme, že vlci sú takí fikaní. Jedného z trojky, ktorého sme mali uspať sme zahnali do kúta. No zaútočil na nás! Zrazu sme dostali hlásenie, že k nám bežia zvyšný dvaja z obávanej trojky. Ani sme sa nenazdali, skočili na nás z boku. Môjmu parťákovi rozkúsli hlavu, aj napriek tomu, že mal ochranný oblek. Ja som sa stihol uhnúť. A miesto hlavy mi chňapli nohu. Skoro som o ňu prišiel. No môj parťák bol na mieste mŕtvy. Museli prísť ďalší desiati uspávači než sme ich zahnali. Ani po tomto incidente ich vedci nechcú utratiť."

,,To ma mrzí." Myslel som si, že ľudia sú monštrá. Nevedel som, že to isté si myslia aj oni o nás.

,,Vpohode. Už som si to urovnal v hlave. Pravdepodobne budeš môj nový parťák ty."

Sadol som si k Mikovi a on ďalej nadšene rozprával o všetkom čo ho napadlo.

,,Ako dlho si tu?" Skočil som mu náhle do reči.

,,Už to budú skoro dva roky."

,,A prečo si tu?"

,,Kamarát, dávaš dosť divné otázky."

,,Prepáč, no keď budeme parťákmi, tak by som sa o tebe rád niečo dozvedel." Povedal som previnilo.

,,Dobre teda. Prídeš mi ako fajn chlap. Tak ti niečo málo prezradím. Akú mám rád farbu to ti môže byť jedno. Ale keď budeme rozhádaní, tak rozhodne nepohrdnem palacinkami."
Čím?
,,Ďalej, keď budeš mať náladu pod psa, tak príď za mnou, ja ti ju rozhodne zdvihnem."

,,Prečo by moja nálada išla pod psa. A prečo by si mi ju od tiaľ zdvíhal?" Spýtal som sa nechápavo.

,,To sa len tak hovorí. Žil si v jaskyni alebo čo?"

,,Vieš čo asi aj áno." Povedal som narovinu. Nemá zmysel to pred ním tajiť. Bude to môj spoločník a určite by sa to skôr či neskôr dozvedel.

Pozeral sa na mňa s nechápavým priškrípnutým výrazom. Jeho kútiky sa mu zastali v polovici úškrnu.

,,Niečo ti poviem..."