Kapitola 4.-skúška 2/2

Akoto, že som jedno z tých monštier!? Miesto troch ostrých pazúrov mám päť tupých výrastkov. Ale každým môžem hýbať zvlášť. To je šikovné a určite sa to zíde. Začal som premýšľať ako tie monštrá.
To čo ma zvieralo, už pre mňa nebola len tenká nepríjemná vec. Bolo to lanko plné uzlov, ktoré musím rozviazať, aby som bol voľný.
Mozog mi pracoval na plné obrátky. Premotať koniec tadiaľto...podvliecť popod...prestrčiť cez...a ešte posedný uzlík...a hotovo.
Zacítil som ako ma na krku niečo zvieralo. Bol to ten obojok. Bol...no teraz viem, že to zachytáva polohu, telesné funkcie jedinca a...hladinu strachu...?
Keďže som rozmýšľal ako oni, vedel som si to dať ľahko dole. V tejto podobe som sa bál omnoho menej. Na zariadení som zazrel údaje o subjekte 62....teda mňa. Políčko so strachom bolo na 7%. Ale čo robia, keď bude strach na 100%?

Zrazu sa tam, kde bola pred chvíľou vysoká skala, zjavili dvere. Až potom mi došlo, že je to len umelé pokračovanie lesa a v skutočnosti to je stena. Ale čoho?
Dvere sa začali otvárať.
Rýchlo som odhodil obojok do kríkov.
Z dverí vyšli dvaja muži so zbraňami a jedna žena v bielom laboratórnom plášti. Mala blon dlhé vlasy zopnuté do copu. Pekná samička. Teda, pekná žena...na monštrum.
Chlapi sa rozhliadali a mierili zbraňami do lesa.

,,Ste normálny!? Čo tu robíte! Ježiš, veď ste úplne nahý!" Rýchlo odvrátila zraz. ,,Okamžite poďte dnu. Podľa vysielača v obojku sa v blízkosti vyskytuje subjekt 62!" Na jej vážny hlas som vošiel za ňou do dverí. Nato vošli aj tí ozbrojení chlapi a rýchlo dvere zatvorili. Do očí mi zasvietilo silné svetlo.
Kde to som?

Je to kratšia časť, no pre zážitok som rozdelila skúšku na 2 časti. A aby to bolo napínavé, tak som to stopla tu. Keďže máme mnoho nového, tak rozhodne bude ďalšia časť už dlhšia.😙

DODATOČNÉ INFO AUTORA
Píšem sem ohľadom inteligencie Armana. Lebo i keď to spätne čítam a som autor, tak by som to pravdepodobne nepochopila.
Takže...jeho inteligencia sa vyvýja. Rozmyšľa ako vlk, no čokoľvek ľudské uvidí, tak tomu porozumie. Samozrejme myslím tým ľudské veci či základné, možno trochu pokročilejšie prístroje...nie nejaké Einsteinove rovnice...dúfam, že kto nepochopil, tak už chápe. Ak nie, kľudne píšte vaše dotazy do komentárov. Veľmi rada ich všetky zodpoviem.

Prajem vám všetkým príjemný zvyšok dňa.

Vaša Jaimix.

Bạn đang đọc truyện trên: AzTruyen.Top