Došli sme do Mikovej izby a ja som si bezmocne chytil rukami hlavu. Mike rýchlo zatvoril dvere a ja som okamžite začal panikáriť.

,,Čo teraz urobíme!? Turon je v tej prekliatej komore X!" Kráčal som po izbe sem a tam.

,,To je subjekt 12.?" Spýtal sa spomalene Mike, akoby mu to nemyslelo.

,,Áno!" Skríkol som. Turon bol pre nás vpodstate ako nemenovany alfa! A teraz je preč...

,,A čo chceš robiť. Veď labáky sú dobre zaistené."

,,Ja nemám šajna (ani potuchy)!"

,,A tá tvoja vedkyňa by ti nepomohla?" Žmurkol na mňa Mike.

,,To by šlo..." Skutočnosť, že je vedkyňa...čož znamená, že má pravdepodobne prístup k labákom...a jej otec je majiteľ ma trochu upokojila.

,,Zavolám ju. Ty sa zatiaľ upkoj." Povedal vkľude Mike.

,,Vďaka. Si ozaj dobrý priateľ." Chabo som sa pousmial.

,,Ale, nemáš za čo. To je maličkosť." Povedal, keď za sebou zatváral dvere.

Začal som z hlboka dýchať a ukľudňovať samého seba, že všetko dobre dopadne.

Devre sa onedlho otvorili a dnu vošla Emily.

,,Čo sa deje?" Pozrela sa ustarostene, keď zazrela môj pohľad.

,,Potrebujem pomôcť. Dostať sa do arény...zachrániť priateľa z komory X...len neviem ako...ani kde začať."

,,Dostať ťa do arény s pomocou nás dvoch nebude žiaden problém. Ale s tvojim priateľom to bude o niečo zložitejšie." Zapozrela sa zamyslene do steny.

,,Ako ma chcete dostať nenápadne do arény?"

,,Nemusí to byť nenápadne. Som vedkyňa. Ošetrila som ti ranu. A pán Stathem mi pomáha prepraviť ťa späť do arény. Ty sa len musíš zmeniť na vlka niekde, kde nie sú kamery a kde to nebude nápadné.

,,Čo tak WC na prízemí?" Mykol ramenami Mike.

,,Povedala som niečo nenápadné." Prízvukovala mu vetu ešte raz.

,,Na WC na prízemí nechdí nikto. Je tam bordel. A každý sa kvôli smradu tomuto miestu vyhýba. Upratovačky nestíhali umývať náš bordel...až sa na to nakoniec vykašlali úplne." Zasmial sa.

,,To by sa dalo..." Pozrel som sa na Emily, ktorá nápad začala zvažovať.

,,Dobre teda. Premeníš sa na toaletách a potom ťa pán Stethem so mnou odnesie do arény. Narkotiká ti pichať nebudem, ale nesmieš sa pohnúť." Prízvukovala mi.

,,Žiaden problém...som predsa nadmieru kľudný vlk." Usmial som sa až mi boli vidieť zuby.

,,Ideme na to!" Pomydlil si ruky Mike a otvoril dvere. ,,Rozdelme sa, nech to nie tak nápadné. My dvaja Arman, stretko na WC, vy pani doktorka nás niekde v blízkosti počkáte."

Postupne sme vyšli do tichej chodby. Každý sa pobral iným smerom. Keďze som to tu takmer vôbec nepoznal, zamieril som priamo na WC. Celé alebo rozbité fľaše od piva, použitý wc-papier či divné gumené veci rozhádzané všade po zemi napomáhali neznesiteľnému smradu v kabínkach.
Onedlho došiel i Mike. Bol som za to nesmierne rád. Konečne sa môžem premeniť a vypadnúť odtiaľto.

Z človeka sa stal vlk...a smrad na mňa zaútočil v plnej sile. Moje citlivé nosné dierky ma začali poriadne štípať a žalúdok chcel vyvrátiť všetok obsah. Moje zvratky by tu boli tá najčistejšia vec zo všetkých.

,,Tak dobre kamoš. Vezmem ťa na ruky a ty sa tvár, že si uspatý." Žmurkol na mňa. Myslím, že keby som tu bol o niečo dlhšie, z toho smradu odpadnem...a nemusel by som nič predstierať.

Zobral ma na ruky a vyšiel so mnou opatrne na chodbu. Tam na nás už čakala Emily. Naznačila nám, že môžme ísť. Zatvoril som oči a naslúchal okoliu.

Mike chodil vďaka mojej váhe o niečo ťažšie. Emily sa podľa pachu na krku perlil pot, no kráčala rázne ako vždy. Zastali sme. Začul som Emily.

,,Ošetrovala som ho. Ideme ho odniesť späť do arény." Povedala niekomu. Ten si len odkašlal a niečo stlačil. Voľačo zaškrípalo a ja som zacítil tú tajomnú vôňu lesa, ktorá mala les len pripomínať. Vliekli sa so mnou asi päť minút, keď zastali. Mike ma opatrne položil a ja som konečne otvoril oči.

,,Sme tu priateľu. Tvoja nora. Tam ako minule, keď sme odchytávali tvojho priateľa." Odkašľal si.

Smutne som pozrel na miesto kde Turon po zásahu šípky zaspával. Tráva bola ešte zležaná.

,,My už radšej pôjdeme kamoš. Nechcel by som naraziť na tvojich priateľov." Pousmial sa.

,,Skúsime zatiaľ nájisť cestu k tvojmu priateľovi." Povedala ticho Emily.

Obaja sa otočili a vydali sa na spiatočnú cestu.
A ja smerom do diery. Hneď si ma odchytila Kala.

,,Kde je Turon?" Pozrela sa mi priamo do očí.

,,Odviedli ho..." Smutne som sklopil hlavu.

Viacerí vlci naokolo zastali a pozreli sa na mňa. Nemohli tomu uveriť. Ich najmúdrejší vlk...najskúsenejší z najstarších a stane sa mu toto.

,,Ospravedlňte ma." Pohol som sa smutne k prvej nore.

Zrazu sa predo mnou zjavil Spose. Prudko som zastavil a pozeral naňho ako na ducha. Fialkastá farba postupne bledla a on nadobudol opäť bielo-čiernu farbu.

,,Poď so mnou. Už sme hotoví." Pousmial sa a zmizol o pár metrov predo mňa.

Rozbehol som sa za ním. Viedol ma čoraz viac užšími tunelmi. Cesta mi bola povedomá.
O chvíľu som sa vynoril medzi troma hrabajúcimi vlkmi. Odnášali posledné malé kamienky a čistili priestor. Bol to Turonov plán na záchranu...alebo istú smrť. Malá mriežkovaná kovová vec vedúca do neznáma...

Ďakujem za všetky zhliadnutia!❤
Za všetky hviezdičky!💙
Za všetky krásne komentáre!💚
Ste úžasní!💛
Ďakujem za skvelé povzbudivé komentáre:💜

♡dominikadomca111, Unicorn_Emuss, misvik♡