Na nič som nečakal a premenil sa na vlka! Miesto obleku som zacítil len nepríjemný obojok.
Hlavou mi blisla jedna zaujímavá otázka. Prečo som ho pri prvej premene na človeka mal stále na sebe a potom mi už mizol ako oblečenie? Toľko záhad. No odpovede neprichádzajú.
Vybehol som z kríkov a zamieril do tunela. Zachytil som na sebe viaceré spýtavé pohľady. Jeden z nich patril aj Kale.

,,Arman!" Zavolala na mňa, keď som prebehol okolo. Zastavil som a spýtavo sa k nej otočil. ,,Veď ťa odviedli. Myslela som, že ťa vidím posledný raz!" Pousmiala sa, čímž odhalila krvavé tesáky.

,,To som si myslel aj ja." Odpovedal som ticho. ,,No teraz potrebujem hovorit s Turonom." Povedal som náhlivo. Mám tu byť ako uspávač...som tu v podobe vlka...a...a...mám z toho taký zmätok...

,,Turon je v treťom tuneli." Ukázala ňufákom smer. Okamžite som sa tam vydal.

Pri tuneli som spomalil a potichu sa vydal za Turonom. Na konci tunela som videl zopár oddychujúcich vlkov, iní sa ticho a pomaly zhovárali. Medzi nimi bol i Turon.
Keď sa pozrel mojim smerom, pousmial sa.

,,Vitaj v aréne Arman." Podišiel ku mne.

,,Turon, ľud...monštrá ma poslali, aby som ťa vo svojej druhej podobe uspal. Ešte s jedným uspávačom." Povedal som narovinu.

,,Milé, že mi to takto hovoríš. Pôjdem s tebou. Keby ste ma nechytili a neuspali, poslali by po mňa horších." S pokojom akým to povedal ma ohromil. ,,Neotáľajme..." Povedal a už si to v kľude mieril z tunela.

O chvíľu nám už do očí zasvietilo "denné" svetlo.
Turona som zaviedol do kríkov, kde na mňa čakal Mike. Keď ma zazrel, v závese s Turonom, pousmial sa.

,,Tak sa ti to podarilo." Zaškeril sa ešte viac.

Pootočil som sa k Turonovi a pozrel sa mu do očí. Akoby som tam hľadal aspoň štipku strachu. No zazrel som tam len kľud.

,,O mňa sa neboj Arman." Pozrel sa na mňa láskavým pohľadom...a na chvíľu mi bol ako otcom.

Pousmial som sa, odstúpil od neho a premenil sa. Potom Mike namieril na menej citlivé miesto a vystrelil. Turon si pomaly ľahol a unavene klipkal očami. Pohladil som ho za ušami a on s pokojom zatvoril oči.

,,Vyborne! Úloha splnená." Pousmial sa Mike. Nasadil si sluchátko a povedal. ,,Velín, tu tím šesť. Misia splnená, vraciame sa so subjektom 12. k bráne."

Pohybom ruky mi naznačil, aby som mu poholo s Turonom.
Pri bráne na nás už čakal chlap s poriadne drsným výrazom.

,,Položte ho na nosítka (vozík) a poďte za mnou." V tom sa otočil a už si rýchlym tempom kráčal po chodbe.

My sme s Mikom Turona rýchlo...ale opatrne...položili na nosítka, Mike ich pevne chytil a tlačil vpred. Vošli sme s nimi do výťahu. V ňom boli okrem nášho "drsného sprievodcu" aj dvaja vedci.
Zatvorili sa dvere a chlapík stlačil tretie poschodie, labáky...
Dvere sa otvorili a so zatajeným dychom som vyšiel von. Bolo tu priveľmi ticho...na iných poschodiach bol počuť aspoň šum...tu len vlastný tlkot srdca.
Z výťahu vyšiel prvý chlapík, v závese s vedcami...a nakoniec my. Zastali sme pred väčšími a omnoho masivnejšími dvermi. Nad nimi matne žiarilo malé modré X.

,,Ďakujem páni, tu už si to preberieme, môžte ísť." Povedali vedci a drsný chlapík nám naznačil, aby sme ho nasledovali do výťahu...