kapitola 22.-nepríjemná úloha 2/3
SUBJEKT 12.
pohlavie - samec
▪ farba srsti - šedá
▪ pobyt v aréne - dvanásť rokov
▪ schopnosti - i keď je po úprave génov, pravdepodobne žiadne nemá
▪ poznámka uspávača, chytača
● Takmer nevychádza z diery, takže je pravdepodobne alfa
●Raz som ho zazrel mimo noru. Ostatní hovoria, že som paranoidný...no musím to sem napísať.....pozrel sa na mňa. Normálny vlk by zaútočil, alfa určite. No on si len sadol. Zrazu z kríkov vyskočil Subjek 2. (z obávanej trojky). Prišiel som o ruku. Ako dlhoročný chytač sa domnievam, že vlci v aréne už nie sú normálnymi vlkmi. Majú v sebe niečo viac, preto sú nebezpečnejší...
▪ fotografia
Po prečítaní ma zamrazilo. Nielenže som čítal o Turonovi...ale aj pravdu o nás.
,,Kto to písal?" Ukázal som na riadky, ktoré ma zarazili. Len tak tak som ich prečítal. Písal rýchlo...akoby sa ponáhľal.
,,To? Jeden z najlepších uspávačov a zároveň chytačov...dokým sa nezbláznil." Mávol nad tým rukou.
,,Dokým sa nezbláznil...? Pozri sa na mňa..." Ukázal som na svoju vlčiu maličkosť.
,,To je iné. Ty máš...schopnosť. On mal teóriu, že aj vlci, ktorým sa schopnosti neobjavili, boli nadmieu koordinovaní a aj keď mali byť medzi nimi typické šarvátky o post alfy...nič také sa nedialo."
,,A čo sa s ním stalo?" Zaujímalo ma.
,,Niektorí hovorili, že dostal padáka, iní však, že záhadne zmizol. No nikto nevie, ktorá teória je pravdivá. Jediné čo tu po ňom ostalo sú získané informácie v spisoch." Záhadne sa pousmial, akoby ma chcel vydesiť. Podarilo sa...po chrbte mi prebehli zimomriavky. ,,Teraz už dosť kecov! Subjekt 12. má asi plnú nádobku strachu." Žmurkol na mňa a so zbraňou opretou cez rameno sa vydal po chodbe.
Vošli sme do arény. Tá nás opäť zahalila svojou tajuplnosťou. Nikdy človek nevedel čo naňho vybafne. Ticho, sem tam spev vtáčika. Nič viac, nič menej. No to zarážajúce ticho sa nám dostávalo pod kožu...teda mňe určite.
,,Uloviť dvanástku bude ťažšie...keďže je stále v nore." Povedal mi do sluchátka Mike. ,,Nechceš tam ísť vlčím spôsobom?" Uchechtol sa.
,,Mal by som?"
,,Zatiaľ radšej nie. V aréne sme teraz jediný, takže sekuriťáci teraz určite držia popcorn v ruke a majú zábavku. Bacha na jazyk...všetko čo povieš počujú." Kývol som mu na znak porozumenia a vďaku, že ma upozornil. Preto povedal "vlčím spôsobom" a nie priamo, nech sa premením na vlka...
Signál v obojku Turona sa približoval. No i my sme sa približovali k diere...kde boli neustále takmer všetci vlci arény.
,,Nepáči sa mi to..." Nepomohol som si a musel som svoje obavy povedať nahlas.
,,Komu by sa toto mohlo páčiť..." Pošúchal si vševediaco bradu. Nato si dal dole sluchátko a naznačil mi, aby som to po ňom zopakoval. ,,Budeme šepkať...keďže aj kamery majú nahrávanie zvuku...našťastie pre nás, nie až tak dobré. A taktiež existujú miesta, kde i kamery nevidia." Žmurkol na mňa. ,,Na jednom takom sme." Pousmial sa...rovnako ako ja.
Bạn đang đọc truyện trên: AzTruyen.Top