,,Kdeže som?"

,,Si v aréne nováčik." Povedal starý šedivý vlk. I on mi naháňal hrôzu.
,,No páni. Tebe sa poriadne klepú nohy. S vami novšími sa viac zahrávajú."

,,Čože?"

,,Vy novší máte zo všetkého ešte väčší strach než my."

,,Čo sa to tu dopekla deje!?"

,,Ukľudni sa zelenáč. Poď so mnou a všetko sa dozvieš. Teda všetko čo zatiaľ vieme."

,,Dobre."

Opatrne som k nemu podišiel. Až teraz som si ho mohol poriadne prehliadnuť. Už to bol vlk "senior". Pravdepodobne má tak 10 rokov, čo je veľmi slušný vek. Cez šedú srsť som zazrel trochu čiernej. V očiach mal pokojný, vševediaci pohľad, ktorými pozoroval okolie. Nasledoval som ho do neznáma. Obklopovalo nás nepríjemné ticho.

,,Smiem sa vás spýtať na meno, pane?"

,,Turon. A tvoje meno?"

,,Arman, pane."

,,Ale aké pane, stačí Turon."

,,Dobre pán...teda Turon." Jemne som sa pousmial.

,,Hmm...Arman...to je cudzokrajné meno. Odkiaľ pochádzaš?"

,,Ja...nepamätám si."

,,To je bežné. Ale vždy sa to pýtame. Dúfame, že možno si raz niekto bude pamätať. Sme tu."

Prešiel cez kríky a vošiel do diery. Zastal som pred ňou a vydesene sa naňho pozrel.

,,To máš naozaj taký strach?" Len som prikývol. ,,Neviem čo tam vonku, za stenou robia, ale s vami novými to už preháňajú." Stále som tam stál ako zarezaný. ,,Neboj nič ťa tam nezožere. Od teraz to je tvoj nový domov. Jediné miesto kde nás nepozorujú."

,,Kto?"

,,To sa dozvieš. Poď!" Zakričal a zmizol v diere.

Pomaly som šiel za ním. Zazrel som v tieni tunela dvoch vlkov. Pozreli sa na mňa a potom s pobaveným úsmevom na seba. Asi videli, aký som posera.
Pokračoval som za Turonom cez tunel. Po piatich metroch sme sa ocitli vo veľkej miesnosti plnej vlkov. Z nej vychádzali rôzne tunely na všetky svetové strany, tak ako ten cez ktorý sme prišli. Niektorí vlci sa medzi sebou rozprávali, iní, tí mladší, sa bláznili a naháňali sa.

,,Vlci, máme tu nováčika!" Všetci stíchli a pozreli sa na mňa.

,,Zavyme na privítanie!" Povedal jeden z davu a všetci začali vyť. Vytie znelo zvláštne.

,,Dobre! Ak sa chcete niečo nováčika spýtať, tak až po prehliadke!
Teraz ťa trochu uvedieme do obrazu Arman." Povedal Turon. ,,Takže...toto je hlavná diera. Z nej vedú rôzne tunely po celej aréne. Trvalo roky, než sme ich vyhrabali. Týmito troma tunelmi sa ide do pelecha. Takže pokiaľ nejdeš spať, tak tam nelez. Do ktorého tunela môžeš ísť máš podľa postavenia. Ten úplne naľavo je pre vlkov zberačov, ten v strede pre vlkov ochrancov a ten úplne napravo, pre starších a vážených členov svorky. Tam spím ja. Ty budeš spať v tuneli úplne naľavo."

,,A čo tu robíte?"

,,Snažíme sa pred nimi utiecť."

,,Pred kým?"

,,Pred tími čo nás tu väznia. Sú chytrejší ako my. Sledujú každý náš krok a chcú, aby sme sa báli. Niekedy, nie pravidelne, k nám posielajú nové vlky. No čím ďalej, tým viac máte vy nováčikovia zo všetkého strach. Napríklad z takého zašušťania lístia. Niečoho takého sme sa my, prví vlci arény nebáli. Tie monštrá nám vymažú naše inštinkty, spomienky a snažia sa nás doviesť na pokraj našich možností. Vymýšľajú nebezpečné zvery či pasce, aby sme sa báli, aby sme im ukázali čo dokážeme, aby sme siahli až na samé dno síl. Raz do mesiaca sem prídu a všetkých uspia. Niečo nám pichnú a potom odídu."

,,Ja som ich videl."

,,Naozaj? Tak to si jeden z mála. Musíš nám všetko povedať. Dnes večer zájdeš do pravého tunela. No teraz sa zoznám s ostatnými. Vlčice letia na hnedočierno-srstých vlkov." Povedal a odišiel do pravého tunela.

Obklopili ma vlky a vlčice.

,,Ako sa voláš?" Povedal jeden.

,,Arman." Odovedal som zbabelo.

,,To je zaujímavé meno." Povedala laškovne jedna vlčica.

,,Vďaka."

,,A máš schopnosť?" Povedal čierny vlk vzadu.

,,Schopnosť?" Čo tým myslia?

,,Je nás tu 34, z toho len traja nemajú značku na krku. Ostatní so značkou majú väčší strach a viacerí majú schopnosť. Starší hovoria, že je to tým, že nám niečo dali do krvi. Tí čo nemajú značku sú neobávaný ochránci. Ničoho sa neboja." Povedal biely vlk, ktorý stál rovno pri mne. Pozrel som sa mu na krk. Žiadnu značku som mu tam nevidel. Ale u ostatných som tú značku mohol zreteľne zazrieť. Vyzerala ako stará jazva. Skladala sa z troch čiar, ktoré sa prekrývali.

,,A ako zistím či mám schopnosť?"

,,Prejaví sa keď budeš mať naozaj veľký strach."

,,Ten už mám." Taká neviditeľnosť by sa mi hodila.

,,Väčší!" Zakričali naraz.

,,A ako mám mať väčší strach?"

,,Necháme ťa samého v aréne. Počas skúšky budeš mať strachu viac než dosť." Povedal starý vlk v rohu. ,,Poď teraz so mnou Arman. Uvoľnite mu cestu!" Vlci ustúpili a starší vlk ma zaviedol do pravého tunela. ,,Takže Arman, od Turona som počul, že si videl monštrá.

,,Áno, ale nemám vám toho čo veľa povedať."

,,Na čokoľvek si spomenieš." Došli sme do vcelku veľkej miesnosti, kde sedeli samí starí vlci, medzi nimi aj Turon. ,,Toto je rada starších."

,,Sadni si a začni rozprávať." Povedal Turon.

Nervózne som si sadol, poškrabal sa za uchom a začal:,,No...zobudil som sa a nemohol sa vôbec pohnúť. Do očí mi svietilo silné svetlo a skoro nič som necítil. Potom som zazrel ich. Nemali kožuch ako my, mali kožu a na nej im visela biela látka. Polovicu tváre mali tiež prekrytú nejakou...látkou. Hovorili..."

,,Ty si im rozumel?"

,,Áno."

,,To je novinka páni. Pokračuj Arman."

,,Hrubý hlas hovoril, že je v strede operácie. No nevidel som naňho. Chcel, aby mi niečo pichli. Potom si už nič nepamätám."

,Dobre Arman. Poskytol si nám mnoho nových informácií. Choď si teraz oddýchnuť, zajtra máš skúšku. Ľavý tunel. Môžeš ísť."

Zdvihol som sa na odchod. Počul som za sebou ako si starší vlci medzi sebou nervózne vymieňajú názory.