Položili a následne ma priviazali na stôl. Cítil som, že látka, kvôli ktorej som nebol schopný pohybu vyprcháva. No nedal som to najavo.
Uspávači opustili miestnosť a Emily začala opatrne odkladať získaný strach.
Potom zapla svoje prístroje a začala niečo hľadať. Nato podišla ku mne a zasvietila mi do oka. Ostala jemne v šoku.

,,Neviem či som blázon...ale podľa doterajších znalostí o oku samotnom, nemôže existovať rovnaká zrenička a dúhovka...a už vôbec nie medzi ľudskou a zvieracou rasou...je to tak pán Arman?" Pozrela sa mi priamo do očí. Ja som jej silný očný kontakt nevydržal a uhol som pohľadom do zeme. ,,Si to ty, však?" Nevydal som zo seba ani hláska.

Emily vykukla spred dverí a k jednej z goríl sa prihovorila milým, ale ráznym hlasom. ,,Zožeňte mi uspávačov z tímu šesť!" Ten jej na to len kývol hlavou a vyrazil po chodbe.
Tím šesť...ksakru to sme my!

O pár minút sa dvere otvorili a z nich vykukol zmätený Mike. Vošiel dnu a porozhliadol sa naokolo. Keď ma uvidel priviazaného na stole, zreničky sa mu rozšírili.
Emily za nami zatvorila dvere a takmer všetku svoju pozornosť venovala Mikovi. Ten už sa pripravoval na všetky možné situácie.

,,Pán Stathem, kde máte svojho spoločníka?...pána Armana?" Spýtala sa na otázku, ktorej odpoveď už tušila.

,,Pánovi Armanovi nebolo dobre, nemohol sa dostaviť." Povedal prvé čo ho napadlo.

Emily sa však nedala odradiť. ,,Tak ho pôjdeme navštíviť." Pousmiala sa a v očiach jej žiarili víťazoslávne iskričky. Chudák Mike. Ani som mu nemohol pomôcť vymyslieť nejakú výhovorku...vlk predsa nehovorí...

,,To nie je dobrý nápad..." Poškrabal sa na zátylku Mike.

,,Ozaj? A prečo?" Spýtavo sa pozrela čo vymyslí teraz.

,,Je tam poriadny bordel..." Emily len nadvihla obočie na znak, že bordelom sa nenechá odradiť. ,,...Taktiež naňho asi niečo lezie...keďže je mu zle..." Mike sa začal do svojich výmyslov úplne zamotávať.

,,Tak to by ho mal niekto prešetriť..." Povedala do stratena a podišla ku mne. Ja som zatol svaly a so zatajeným dychom čakal čo sa bude diať. Ešte predtým než mi zakryla výhľad na Mika, stihli sme si vymeniť beznádejné pohľady.

,,Pozor na vlka, môže vás pohrýzť." Snažil sa ju upozorniť na fakt, že som "divoké" zviera.

,,Ale, prosím vás, ukázalo sa, že subjekt 62. je nadmieru kľudný." Povedala a následne podišla k miestam, kde ma istili silné popruhy.

,,Snáď tie poruhy nechcete uvoľniť! Veď nás zabijete!" Zvýšil na ňu hlas zhrozený Mike. Možnože si ani on nebol istý či som to ozaj ja. Vlk čo naňho pri prvej príležitosti neskočí a nechňapne mu po krku.