Kala zakňučala a pomaly sa zosunula k zemi. Oči mala otvorené, no len malátne hýbala labami a chvostom.
Okamžite som k nej priskočil a šťuchol ju ňufákom.

,,Us..pá..pá...vači..." Povedala nezrozumiteľne.

Aj keď som počul dosť zle, chlpy sa mi zo strachu naježili...moje inštinkty cítili ich blízkosť! Uspávači!!! Uši som sklopil až k hlave.
Ani som sa nestihol rozbehnúť, schytal som pištiacu streľu (uspávaciu šípku) aj ja.
Malátne som došiel až ku Kale a padol, neschopný udržať sa na nohách, rovno vedľa nej.
Začul som kroky a zazrel nad sebou známu tvár. Zastala nad nami a milo sa usmiala.
Emily Wolfgangová...

,,Čo to tu dnes máme...subjekt 33. a 62.
Vyzerá to, že boli spolu na milostnej precházdke..." Pousmiala sa nad nami ešte viac. Ešteže Kala ľuďom nerozumie. Tá na ňu len cerila zuby, najviac ako jej to stuhnuté svaly dovoľovali.
,,Podržte mi ju prosím." Prikázala niekomu za nami. Mávla rukou a tí ako poslušné šteňatá pribehli a chytili Kale papuľu. Mali na sebe obleky uspávačov...ako inak. Ale kvôli maskám som im do tváre vôbec nevidel.

Emily si vytiahla kufrík a vyberala všemožné pomôcky. Priblížila sa ku Kalinmu obojku. Kala zosilnela hlasité vrčanie, prepaľovala Emily a uspávačov vražedným pohľadom. Byť uspávačom, bál by som sa jej. No teraz som vlkom...a bojím sa jej tiež. Kala sa rozpaľovala do žerava. Teplo sálajúce z jej ňufáka som cítil až na srsti.

,,Ako vidím, so svojimi vedľajšími príznakmi (schopnosťami) robíš pokroky. Uz vieš zapáliť aj svalové tkanivo v chvoste." Jeden z uspávačov jej nato pridupol silno chvost...až Kala zakňučala. Emily to započula a ihneď reagovala. ,,Poprosím opatrne! Sú to živé tvory!" Povedala rázne. Bolo vidno, že uspávač nohu jemne nadvihol, ale stále jej naň silno tlačil. ,,Ďakujem." Povedala rázne a ďalej sa venova svojej práci... ,,Takže to máme ďalšie zničené snímacie zariadenie. Pánovia, pripomeňte mi, nech poviem šéfovi, aby urýchlil výrobu GPS vyhľadávača, ktorý vydrží vyššie teploty." Povedala podráždene.

Presunula si veci a podišla ku mne. ,,A subjekt 62., za tak krátku dobu...a máš toľko METUMU, výborne. Vytiahla lesklú vec s tenkým ostrým hrotom na konci. V kľude som tam ležal a pozeral sa jej primo do očí. Pri pichnutí ihly som sa ani nepohol. ,,Aký si kľudný, zapíšeme ti to do zložky." Rozprávala sa s nami ako so seberovnými. Po vybratí injekcie sa naše pohľady stretli. Pozrela sa mi hlboko do očí. Trochu ňou cuklo. ,,Tento vlk má rovnaké oči ako jeden zo zamestnancov." Priblblo sa uchechtla. Vedkyne sa zrejne nevedia smiať...
Nato sa letmo pozrela na moju zranenú nohu. ,,Ostatní si mysleli, že sú prístroje pokazené, ale ako som tušila ja, fungovali perfektne. Máme tu poranenie zadnej končatiny..." Hlavu mi prisunula tesne nad ranu, až som citil jej teplý dych. ,,...v rane má pravdepodobne infekciu, musíme mu ju vyčistiť." Povedala rázne a pozrela sa na uspávačov, ktorí stále zaisťovali rozzúrenú Kalu.

,,Madam, je proti pravidlám premiestňovať vlka z arény, pokiaľ nemá ísť do komory X..."

,,Ak sa vás na to niekto spýta, je to môj rozkaz! Následky si so šéf vybavím sama!" Vodcovsky odpovedala.

,,Áno madam." Jednohlasne odvetili. Pustili Kalu a podišli ku mne. Keď som videl Emily ...a pred sebou dvoch neľútostných uspávačov, začal som cítiť pocit neistoty a z hrdla sa mi vydralo jemné zakňučanie.

,,To nie je vlk, ale čivava." Povedal s tichosťou a znechutením jeden z nich.

,,Nemel a pomôž mi ho preniesť. Ako hovorila, následky so šéfom si vybaví ona." Odpovedal mu podráždene.

,,Tá si to s ním vyrieši ľahko." Odvrkol.

,,Aké má schponosti?" Zaujímal sa nevrlík. No ak si pamätám dobre, mal si informácie o mne naštudovať.

,,Neznáme." Odvetil mu ukecánek.

Obaja mi začali zväzovať laby a papuľu. Neschpného pohybu, útoku alebo čo i len obrany si ma vyhuply na ruky a niesli späť medzi monštrá...ľudí...nepriateľov...kam patrím?