Blížil som sa s Kalou, Squallom a dvjočatami z boku.
Zacítil som nepríjemnú vôňu hnijúceho mäsa. A nato zazrel aj našu korisť.
V živote som nemal tak naježenú srsť.
Krv mi stuhla v žilách, nevedel som sa ani poriadne nadýchnuť, nie to ešte postupovať v tichosti ďalej.
V jednej chvíli som si spomenul na obrázok na jednom z monitorov v laboratóriu. Hnedé zviera, štyri nohy, vcelku tenké parohy...a hlavne, mierumilovný vzhľad.
V druhej chvíli som sa opäť pozeral na to, čo z toho mierumilovného zvieraťa stvorili. Príšeru.
Malo zelenú, slizkú srsť...šesť dobre stavaných nôh...na mohutných parohoch malo ostne...a celkovo meralo na výšku aj tri metre.
A my to máme povaliť k zemi!
Toto nie je normálny les! Ani z ďaleka!
Sculus sa vynoril z posledných zvyškov hmly. Vyskočil na jeleňa, odrazil sa mu od hrude a dopadol pevne na zem.
Jeleň sa ohnal parohami! Naprázdno. Sculus sa im obratne vyhol a škrabol ho do ľavého boku.
Zavyl. To je signál!
Rozbehli sme sa!
Tep sa mi zrýchlil, zreničky sa zúžili...a mňa zalial neopísateľný pocit plný energie, nadšenia, radosti a neskrotnosti!
Cítil som sa voľný, sám sebou.
Odrážal som sa od zeme a nezastaviteľne sa blížil ku koristi. Po mojom pravom boku bežali dvojčatá, po pravom Kala.
Skok!
Všetci štyria sme zaryli pazúre do jeleňa! Sila nárazu ho zvalila k zemi! Sculus mu zaryl tesáky do krku.
Neváhal som ani sekundu a taktiež som sa mu zakúsol do pravého boku. Sliz v papuli bol nechutný...časti jeho zhnitého mäsa neznesiteľne zapáchali. Ale bolo mi to jedlo. Divokosť mi prúdila v žilách!

Jeleň sa nemienil vzdať bez boja! Prudko sa trhol a prevalil na pravý bok. Nevedeli sme ho svojou váhou udržať! Rýchlo sme odskočili! Sculus pustil krk a snažil sa bezpečne vyhnúť svišťajúcim parohom.
Opojný pocit radosti, nadradenosti a voľnosti zmizol.
Ocitol som sa v strede súboja na život a na smrť! Bol som zmätený! Dobrovoľne by som sem nevbehol...alebo áno? Zmätok a strach  sa stupňoval...a ja som postupne nebol schopný rozmýšľať.
Rozbehol som sa...preč!
Čo najďalej odtiaľto!
Beh ale netrval dlho.
Hneď po skoku ma niečo zasiahlo a preťalo mi to kožu pri pravom stehne. S kmučaním som dopadol na zem. Vzduch v okolí rany sa mi zdal chladnejší, telo sa mi triaslo od neschopnosti čokoľvek urobiť.
Put sebazáchovy bol však silný a ja som sa labami, drápami škrabal preč od tej obludy.
Sculus si ma ihneď všimol. Odviedol pozornosť jeleňa na opačnú stranu. Rovnako i Squall a Kala naň útočili zozadu. Kale to šlo opäť skvelo.
Rozpálila chvost až sa na jeho konci objavovali malé preskakujúce plamienky. Švihla ním k jeleňovi a on z plného hrdla zaryl od bolesti. Avšak rovnakú pálčivú bolesť som cítil aj ja. A kňučanie, ktoré som nedokázal kontrolovať sa mi dralo z hrdla ako mláďaťu čo volá toľko potrebnú matku vracajúcu sa do nory.
Zrazu sa mi po bokoch objavili Tran a Spose. Obaja sa ku mne silno pritúlili, až mi ich blízkosť bola nepríjemná.
Hlavou mi zadunel dunivý, tlmený zvuk...a zrazu som bol pred vstupom do nory. Rovnako ako dvojčatá vedľa mňa.
Zhlboka a zťažka dýchali...ako po dlhom šprinte za korisťou.
Ja som sa zmätene porozhliadol...neveril som vlastným očiam...ani myšlienkam, ktoré sa mi výrili hlavou.
Tran znovu zmizol, zatiaľ čo Spose ostal u mňa.
Olízal a očistil mi ranu, na ktorú by som si sám nedočiahol. Kňučanie neutíchalo.
O chvíľu sa v diaľke objavili Sculus, Kala, Squall aj Tran s korisťou...čo ma skoro zabila...tiahnuc za sebou. Jeleň mal vytreštené, vydriapané oči a smrteľné rany v oblasti krku a bokov.
Sculus mi prezrel a oňuchal ranu, potom na mňa nahnevane pozrel.

,,Rovnaká chyba, ktorá kedysi takmer zabila Sposeho." Pokrútil sklamane hlavou. ,,A pritom si zažil to čo pri love vlky v prírode...prečo si si to nechal ukradnúť arénou." Otočil sa nám chrbtom. ,,Zavolajte Basta s ostatnými...nech odvlečú korisť do hlavnej diery." Dopovedal a stratil sa v tme tunela. Len letmo bolo počuť jeho šuchotajúce nohy o suchú hlinu.