kapitola 14.- lov

V hlavnej diere Turon zastal a zavyl na ostatných.
Tí okamžite stíchli a trpezlivo čakali kedy ich starší začne rozprávať.

,,Dnes ideme na lov. Zúčastnia sa ho dvaja z trojky neohrozených. Dvojčatá a taktiež aj nováčik." V tom pozrel na mňa a mne stuhla krv v žilách. ,,Naučíte ho ako loviť. Loviť sa naučia aj tí čo to po uspatí zabudli. Máš slovo." Obrátil sa na dobre stavaného, svalnatého čierneho vlka.

,,Dobre zábudlivci. Prídte ku mne tí čo po uspaní zabudli loviť." Predstúpili piati vlci, medzi nimi aj Kala. ,,Počúvajte pravidlá. To platí aj pre teba nováčik." Pozrel na mňa prísnym pohľadom. Pristúpil som so stiahnutým chvostom bližšie k nemu. ,,Pravidlo prvé...vždy buďte minimálne vo dvojici. Pravidlo druhé...ak uvidíte jedno z monštier, utekajte a zavyte na nás. Pravidlo tretie....bacha na pasti. Na zvyšné pravidlá si určite spomeniete počas lovu. A tebe nováčik určite docvaknú počas behu za korisťou." Pousmial sa na mňa a pridal sa k svojmu priateľovi, ktorý odchádzal k východu.

Vonku bolo šero a nepríjemne. Vlhký vzduch ma šteklil v nose a kvôli bielemu oparu som nevidel takmer ani na krok. Popŕchanie mi dodávalo ešte väčší pocit neistoty...a môj strach nadobúdal intenzitu.

Vyrazili sme ticho vpred. Najbližší vlk vedľa mňa bola Kala. Pomaly som sa k nej priblížil.

,,Ty si zabudla loviť? Veď ti to išlo perfektne, keď si zaútočila na uspáva...teda monštrá." Polichotil som.

,,Oh...tak to ďakujem." Odpovedala vcelku chladne...ako okolitá atmosféra, ktorá sa mi postupne dostávala pod srsť. Určite mi už strach na obojku rapidne stúpa nahor.

,,Ako sa vôbec volajú tí z trojky?" Zaujímalo ma. Snáď si to pamätá...

,,Ten čo nám hovoril pravidlá je Sculus...a ten pred nami...je...je...neviem." Sklopila uši. No aspoň viem jedno meno.

,,Tran, Spose, za mnou!" Zakričal na dvojčatá Sculus. ,,Squall, Kala a nováčik tiež. Zvyšný choďte za Bastom!" Povedal už o niečo tichšie. Pravdepodobne hovoril o svojom svalnatom druhovi. Jeho biela srsť sa strácala v hmle a pri jeho ladnej tichej chôdzi som ani nevedel určiť kde presne sa nachádza.

Podišli sme až k Sculusovi a ja som sa začal cítiť ako mravec. Oproti jeho silnej postave...som bol len drobec.

,,Squall, zlepši nám viditeľnosť." Povedal vodcovsky Sculus.

Sqall sa zhlboka nadýchol. Predstúpil zopár krokov pred nás. Otvoril papuľu a zavyl. Vytvoril sa silný vír! Tráva sa mrskala až o zem! Stromy sa ohýbali až k zemi...a hmla mizla!
Zopakoval to ešte dva razy.
Zrazu bola naokolo vcelku dobrá viditeľnosť.

,,Výborne." Pochválil ho Sculus. Ale bola to pochvala skôr zo slušnosti. ,,Tran a Spose, preskúmajte okolie." Oni prikývli a zrazu po nich ostalo len prázdne miesto! Ako vlk čo sa predo mnou vyparil u skúšky!

Zrazu sa objavili o pár metrov ďalej. Ich biela srsť pokrytá zopár čiernymi fľakmi slabo svietila! A čierna srsť sa zmenila na tmavú fialovú. Tá sa rozžiarila a ich znovu nebolo.
Sculus si zrejme všimol ako na ten všetok blázinec vykulujem oči.

,,Ako sa cítiš?" Prihovoril sa mi. ,,Vyzeráš akoby si si dal poriadnu dávku zázračných bobuliek." Nezrozumiteľne som sa naňho pozrel. ,, Zázračné sa začali volať odkedy ich vraj raz vlky ochutnali a videli zvláštne veci."

,,Ja teraz také veci vidím aj bez bobuliek." Rozhliadal som sa všade naokolo či náhodou neuvidím mihajúce sa dvojčatá.

,,Na to si zvykneš. Niekedy vám tie vaše schopnosti aj závidím. Ale pre prežitie v divočine potrebuješ viac než len schponosť." Tajomne sa pousmial.

,,Ak má vlk schopnosť ako Sqall alebo Tran a Spose, tak prežijú v divočine."

,,Nebudú žiť. Len prežívať. Tak ako to robíme teraz. Ostatní vlci...okrem nás troch neobávaných...nič iné ani nepoznajú. Ale sme tu ako v klietke...v aréne. Tam vonku potrebuješ svaly, inštinkty, hnev!" Sníval nad nespútanou prírodou.

Zrazu sa pred nami zjavili dvojčatá a mňa zavalila ďalšia blesková vlna strachu.

,,Máme korisť." Prehlásili jednohlasne.

,,Aký druh?...Názvy zvery som vás už učil." Povedal hneď za otázkou, keď zazrel ako sa pozerajú po okolí a hľadajú v mysli tú správnu odpoveď.

,,Jeleň Červenooký." Prerušil šumenie listov Tran.

,,Tu je plán. Ja zaujmem jeho pozornosť. Komu to ešte nedoplo, Jeleň Červenooký nie je zrovna priateľský. Keď na mňa zaútočí, vrhnete sa naňho z jedného boku...v protismere fúkania vetra. Zvalíte ho na bok. Nebojte sa pri tom použiť pazúre a tesáky." Pozrel sa na Sposeho, ktorý sklopil uši. ,,Zvyšok necháte na mňa..."

Nehnevajte sa na mňa, že vydávam tak pomaly.🙁
Posnažím sa, aby do týzdňa vyšli jedna, dve kapitoly.😇
Keď budem meškať, popožente ma v komentároch.😉

Prajem vám všetkým príjemný zvyšok dňa.

Vaša Jaimix.

Bạn đang đọc truyện trên: AzTruyen.Top