Po dojedení sme odniesli zvyšky na hromadu k nejakým ľuďom. Byť vlkom, nechám ich tu a k tomu by som si ich označkoval, nech každý vie, že som tu bol. Oni ich miesto toho umývajú a zbavujú sa ich. Ako potom vedia kde je ich územie?
Možno je to celá jedna svorka a toto všetko naokolo je ich plac.

Vyšli sme von a príjemná vôňa mäsa sa postupne vytratila.

,,Ja sa idem popýtať na tú tvoju komoru X. Uvidím čo zistím. Ty sa tu môžeš zatiaľ porozhliadnuť." Povedal a šiel ďalej dlhou jednotvárnou chodbou.

Ja som zabočil doprava ku schodom. Zišiel som až na na prvé poschodie a rýchlym pohybom kartičkou odomkol dvere. Prudko ich nemotorným pohybom rukou otvoril, dokým nezaduneli o mäkký povrch.
Mäkký?
Pomaly sa pozriem s čím sa zrazil tvrdý rám dverí.
Za nimi si šúchala nos doktorka Wolfgangová.

,,Ste normálny!?" Okríkla ma podráždene.

,,Prepáčte. Nechcel som..."

,,Bolo by divné keby ste chcel!" Prerušila ma s rovnakým tónom hlasu.

,,Ospravedlňujem sa. Naozaj som..."

,,Vaše ospravedlňovanie mi narazený nos nevylieči. Ale príjmam vaše ospravedlnenie." Odpovedala odmerane. ,,Čo tu vôbec robíte?"

,,Chcel som si skúsiť vybaviť spomienky. Napadlo mi či by nepomohlo, keby som si spomenul na nejaký zážitok v aréne."

,,Pomôcť by to mohlo." Zamyslela sa doktorka. ,,Poďte za mnou." Stočila sa na špičkách vľavo a začala  sebavedome kráčať k miestam odkiaľ ma sem dotiahli nahého z arény...

,,A čo tu robíte vy?" Spýtal som sa opatrne. Po mojom zapríčinení styku jej nosu s kovovými dvermi nebude mať zrovna najlepšiu náladu.

,,Som vedúcou tohto stanoviska. Dohliadam, aby všetko v aréne fungovalo ako má. Aby sa vlky cítili ako v lese."

,,A potom, načo sú tam tie paste?"

,,Sú to mechanizmy, ktoré majú vlky počas lovu alebo mimo pobytu nory videsiť. Zistili sme, že tak dosiahneme o niečo väčšie množstvo vyprodukovania METUMU. Používa sa takmer pri každej vážnejšej operácií či pri liečení ťažkých chorôb. Je veľmi účinný."

,,Ale ja nehovorím o mechanizmoch, ale o pastiach." Nechcel som, aby odbočila od mojej otázky.

,,Uisťujem vás, že my vedci žiadne paste nepoužívame. Mohlo sa však stať, že ju tam zabudol nejaký chytač, keď pomáhal uspávačovi s odchhytom vlka."

,,Chytač?"

,,Chytači pozorujú správanie, lovenie vlkov. A pokiaľ sú niektoré jednice agresívnejšie alebo nebezpečnejšie, pripravia pascu, do ktorej vlka s uspávačom naženú. Potom ho uspávač uspí a prichádzajú narad vedci." Pípla sa na dverách a objavili sme sa v miestnosti, kde som stál pred pár hodinami. ,,Toto je velín."

,,Sú uspávači medzi sebou dohodnutí akého vlka chytajú?"

,,Vlka vám zadelíme my. Musíte o ňom vedieť všetky potrebné informácie, plus čo si všimnete na jeho správaní vy a posudok chytača. Zajtra máme jeden zo zásahov. Ak vám váš partner, mimochodom pridelili sme vám agenta Mika, vysvetlí všetko potrebné čo potrebujete na uspanie, môžte sa zúčastniť. Pokiaľ áno, máte 33."

,,Kohože?" Spýtal som sa nechápavo."

,,Budete odchytávať subjekt tridsaťtri. Hladina strachu prekročila devedesiat percent. Tu máte jej spisy, poriadne si ich naštudujte." Podala mi zopnuté papiere a naznačila, aby som šiel.

Pomaly som dokráčal ku mne na izbu. Vyzerala na chlp rovnako ako Mikova.
Položil som na stôl dokumenty a začal v nich listovať.

SUBJEKT 33.

▪ pohlavie - samica
▪ farba srsti - biela
▪ pobyt v aréne - štyr roky
▪ schopnosti - oheň, samovzplanutie
▪ poznámka uspávača, chytača
● Je to poriadne rýchla vlčica a so svojou schopnosťou vie narábať veľmi dobre. Aby nepodpálila les a nepoužila pri uspávaní svoju schopnosť proti nám, pripevnili sme jej oblek, ktorý jej čo najviac zabraňuje používať jej schopnosti.
▪ fotografia

Zapozeral som sa na ňu. Bola to ozaj pekná vlčica. Oblek ju musel poriadne obmedzovať. Rozhodol som sa, že zájdem dnes za Mikom, nech ma naučí používať zbrane, aby som zajtra vyrazil do terénu...

Opäť sa ospravedlňujem, že ďalšia kapitola vyšla tak neskoro.😟 Došla som k záveru, že písať a vydávať desať kníh naraz je nie len fuška, ale u mňa aj časovo nemožné.🙊

Prajem vám všetkým príjemný zvyšok dňa.

Vaša Jaimix.